Kalavská povedala, že Šteňa odvolala preto, lebo na tlačovej besede ukázal snímky mozgu operovaného dieťaťa, čo považuje za „hrubé porušenie lekárskej etiky“.
Odvolaniu predchádzal spor medzi bratislavským Národným ústavom detských chorôb a Jurajom Šteňom.
Bývalý hlavný odborník pre neurochirurgiu sa na krátkom brífingu odvolaním nezaoberal, poznamenal, že teraz sa sústreďuje hlavne na to, čo ho čaká. Myslel tým reoperáciu 15-ročného chlapca, ktorého bude operovať pravdepodobne už zajtra v priestoroch Neurochirurgickej kliniky Nemocnice L. Dérera. Chlapca po operácii prevezú zasa do Neurocentra Národného ústavu detských chorôb, ktoré je vzdialené asi 100 metrov sanitkou a v sprievode anesteziológa.
„Za všetkými svojimi vyjadreniami si plne stojím. Žiadne etické zásady som dokázateľne neporušil,“ povedal Šteňo. Uviedol tiež, že detailnejšie sa k svojmu odvolaniu vyjadrí po operácii chlapca, ktorá by sa mala uskutočniť v najbližších dňoch.
Lekár a dlhoročný záchranár Viliam Dobiáš vysvetlil, že pri prevozoch pacientov krátko po operácii môžu nastať komplikácie. „Musia byť monitorovaní prakticky tak isto, ako počas operácie. Toto nie je problém, ambulancie záchrannej služby sú vybavené takým monitorovacím zariadením, že pacienta pri prevoze je možné monitorovať rovnako ako na operačnej sále. Ale existuje fenomén, ktorý sa nazýva transportná trauma,“ mieni Dobiáš. Priblížil, že počas prevozu pôsobí veľa nepriaznivých faktorov – vibrácie kolies či povrchu cesty, hluk, sily v zákrutách.
Podľa Dobiáša by sa preto pacienti bezprostredne po operácii mali prevážať len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné. „Ale vzdialenosť medzi tými dvoma klinikami je taká malá, že transportná trauma bude pôsobiť len veľmi krátko, nemalo by to byť významné a nemalo by to chlapca ohroziť na živote. Samozrejme, čím menej prekladov a prenášania, tým lepšie,“ podotkol Dobiáš. Dodal, že z pohľadu špecialistu na urgentnú medicínu si myslí, že vhodnejšie by bolo, ak by išiel lekár za pacientom a nie naopak.
Na stranu Šteňa sa postavil predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) a detský lekár Peter Visolajský. Podľa jeho názoru nie je nič nepochopiteľné, ak rodičia v ťažkej situácii stratili dôveru voči tým, ktorí ich dieťa operovali po prvý raz a stáva sa to aj vtedy, keď lekár nepochybí. „Dôležité však je, že stratu dôvery treba rešpektovať v záujme dobra pre pacienta. Ak pacient svojmu lekárovi nedôveruje, daný lekár mu už nedokáže pomôcť,“ zdôraznil Visolajský s tým, že pacient a jeho rodičia majú právo slobodného výberu lekára.
„Profesor Šteňo je už v dôchodkovom veku, mohol povedať, že sa na operáciu už necíti, že ide o dieťa a že on operuje dospelých a ministerstvo zdravotníctva určilo špeciálne pracovisko pre deti, že nechce v tejto politickej situácii robiť problémy. Mohol povedať, že takto rozhodla ministerka, nech sa idú sťažovať jej. Jednoducho, mohol povedať tisíc uveriteľných výhovoriek. Ale on povedal, že sa dieťaťu pokúsi pomôcť,“ zastal sa Visolajský Šteňa.
Podľa šéfa lekárskych odborov bez ohľadu na problémy okolo neurochirurgie, ktoré boli medializované, bez ohľadu na interpersonálne problémy a konflikty, ministerka a riaditeľ detského ústavu mali v tejto konkrétnej situácii rešpektovať právo pacienta na slobodný výber lekára.
15-ročný Lukáš podstúpil operáciu, pri ktorej mu bola odstránená časť nádoru na mozgu. Magnetická rezonancia mala ukázať, že lekár z tuhej časti nádoru odstránil len minimálnu časť. Preto potrebuje ďalšiu operáciu, čo spôsobuje kompetenčný problém. Lukášova mama si želá, aby ďalší zákrok vykonal Šteňo, keďže má pocit, že operatér z národného ústavu jej nepovedal celú pravdu o synovom stave.
Neurocentrum Národného ústavu detských chorôb a Neurochirurgická klinika Nemocnice L. Dérera sa totiž nevedia dohodnúť, kde by sa operácia mala uskutočniť. Generálny riaditeľ národného ústavu Ladislav Kužela chce, aby Šteňo prišiel chlapca zoperovať k nim. Ten oponoval, že národný ústav prístrojovo zariadil neurocentrum bez akejkoľvek koordinácie s Neurochirurgickou klinikou LF UK a UN Bratislava.