Odvrátil Sulík katastrofu?

Najsilnejšia opozičná strana sa otriasa v základoch, v parlamente prišla takmer o polovicu poslaneckého klubu. Z 20 poslancov zostalo liberálnej SaS len 11. Od svojho vzniku strana zažíva druhú najväčšiu vlnu odchodov. V týchto dňoch ju opúšťa viac ako 20 členov, pričom číslo nemusí byť konečné. Týmito pohybmi vyvrcholil spor medzi lídrom Richardom Sulíkom a vzbúrencami zo straníckej platformy okolo Ľubomíra Galka. Analytici hodnotia, že sulíkovcov táto situácia nemusí ohroziť a strane zánik nehrozí.

09.10.2019 07:44 , aktualizované: 18:18
debata (104)

„Koniec. Vystupujeme zo SaS,“ oznámili dnes na sociálnej sieti členovia platformy Demokratické jadro SaS. Zo známych tvárí zo strany odchádzajú Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Renáta Kaščáková, ďalej Miroslav Ivan, Vladimír Sloboda, Radoslav Pavelka, Pavol Kubiš, Lukáš Raník.

„Voľným odhadom je ich zatiaľ zhruba tridsať a s veľkou pravdepodobnosťou pribudnú ďalší. Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny kompas. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto,“ vysvetlili svoje rozhodnutie dnes už bývalí členovia SaS.

Richard Sulík týmto považuje vnútrostranícky konflikt za definitívne ukončený. „Som rád, že títo ľudia išli. Dvakrát som ich vyzval, aby opustili stranu, lebo jej len škodia a škodia jej naďalej, ale už nie sú členmi, už nás to nemusí príliš zaujímať,“ zdôraznil šéf liberálov, ktorý nerozumie, o čo nespokojencom išlo.

„Nebol to žiadny hodnotový spor, nebolo to, že by sme našich dnes už bývalých kolegov nejako podozrievali z toho, že chcú robiť kšefty. Nič. Roky sme spolu dobre vychádzali. Akoby sa zrazu kolektívne pomiatli,“ komentoval Sulík.

Podľa Sulíka zatiaľ vystúpilo 22 členov. Nevylúčil, že prídu aj ďalšie odchody. Zároveň dodal, že ďalších 23 ľudí chce do SaS vstúpiť. „Sú to po prvé ľudia, ktorí boli blokovaní skupinkou, napríklad bratislavský župan Juraj Droba. Sú to ľudia, ktorí zvažovali sa k nám pridať, ale povedali si, že si počkajú, kým sa to vyjasní. Je to napríklad Martin Klus. Ale sú aj ľudia, ktorí menovite kvôli Ľubovi Galkovi v minulosti vystúpili alebo nevstúpili,“ vymenoval Sulík a dodal, že ľudia prichádzajú a ľudia odchádzajú. „My nie sme mafiánska rodina, že keď raz niekto vstúpi, nesmie už nikdy viac vystúpiť,“ zdupľoval.

Líder liberálov spresnil, že v deň kongresu 5. októbra evidovali 216 členov a neočakáva, že by členská základňa klesla pod 210 ľudí. Novými podpredsedami strany sa po Galkovi a Jane Kiššovej stali Karol Gálek a Branislav Gröhling.

Sulík má ešte tri voľné miesta na kandidátke, má poverenie na ich doplnenie. „Prezradím, že na našej kandidátke bude aj Ján Krošlák, bývalý svetový tenista, a budú aj ďalší, ale tých predstavíme až na tlačovej besede,“ povedal Sulík pre Pravdu.

Zmena nastala aj na pozícii predsedu poslaneckého klubu. Natáliu Blahovú vystriedal Martin Klus. V klube zostalo 11 členov, Klus dodal, že s dvanástym členom ešte diskutuje. Pred konfliktom mala SaS v parlamente 20 poslancov.

Katastrofické scenáre nehrozia

Politológ Tomáš Koziak si myslí, že ani po týchto otrasoch nehrozia katastrofické scenáre, ktoré by viedli k zániku strany. „Je pravdepodobné, že dôjde k oslabeniu preferencií. Tomu sa zrejme nedá zabrániť, lebo tí ľudia, ktorí odišli, na seba určite viazali nejakých voličov,“ nazdáva sa politológ. Zároveň dodáva, že nejde o veľký odliv. „Ak sa bavíme o 30 odídených ľuďoch, dovolím si tvrdiť, že dve tretiny z nich verejnosť nepozná. Čo sa týka tých celoštátne známych ľudí, napočítame ich možno päť,“ komentuje Koziak.

Úlohou Sulíka teraz bude stabilizovať situáciu a presvedčiť voličov, že to bol nevyhnutný krok na upokojenie situácie v strane. „Do istej miery má v tomto Sulík pravdu, šancu má len strana, ktorá je vnútorne pevná, konzistentná. Ak sa prepiera špinavé prádlo pred verejnosťou, neprispieva to k dôveryhodnosti strany. Otázne je, či sa podarí udržať sa nad päťpercentnou hranicou. Ja som presvedčený, že áno. Saska sa do parlamentu dostane, zrejme so stratami oproti predchádzajúcemu výsledku, ale Sulíkovi sa podarí situáciu zastabilizovať,“ predpovedá politológ.

Pripomína tiež, že pokles preferencií liberálov je spôsobený nielen konfliktom v strane, ale aj vznikom nových strán – Za ľudí alebo Progresívne Slovensko – ku ktorým časť voličov prešla.

„Sulík to ustál. Zrejme to s jeho preferenciami veľmi nezamáva, ale riziko tam je vždy. Nemá v súčasnosti takú pozíciu, že by si mohol dovoliť príliš riskovať,“ zhodnotil sociológ Pavel Haulík. Záležať bude na tom, ako sa mu podarí zviditeľniť nových ľudí, ktorí v strane a na kandidátke nahradia odídencov. Bude to však stáť veľa úsilia a prostriedkov, varuje sociológ. „Ak sa mu to podarí, tak si môže svoje pozície udržať. Ak nie, aj drobný pokles môže byť fatálny,“ skonštatoval Haulík.

Bývalí členovia môžu podľa neho stranu ohroziť len vtedy, ak by si založili stranu, ktorá by v liberálnom priestore priamo konkurovala SaS. „Ak by to bol iný subjekt, s preferenciami SaS to neurobí nič. Inak majú pri svojej politickej budúcnosti obmedzené možnosti, jednou môže byť kandidovanie za iné politické strany. Ale nech to akokoľvek zvažujem, nevidím veľa možností, kde by mohli kandidovať,“ zamýšľa sa Haulík.

Odídenci zatiaľ o svojej politickej budúcnosti hovoriť veľmi nechcú. Naznačujú, že z politiky celkom odísť neplánujú. „Uvažujeme, aj s kolegami. Ešte nemáme niečo konkrétne. Konkretizovať to budeme, podľa toho, ako sa to bude vyvíjať, možno do konca budúceho týždňa,“ povedal pre Pravdu Jozef Rajtár. Na otázku, či majú ponuky z iných strán, odpovedať nechcel. „Uvažujeme nad niečím. Keď sa to bude zhmotňovať, dáme vedieť,“ naznačil Rajtár. „Len dnes som vystúpil, v priebehu najbližších dní si rozmyslím, čo ďalej,“ reagoval Vladimír Sloboda.

Viac mínusov ako plusov

Natália Blahová pre Pravdu vysvetlila, že sú veľmi zomknutí a posúvať sa ďalej, hoci aj v politike, chcú spolu. „Sú to ľudia preosiati jemným sitom hodnôt a týchto všetkých konfliktov, ktoré ustáli so cťou. A myslím si, že nikto z nás nemá pocit, že sa potrebuje od tejto skupiny odtrhnúť a ísť si budovať vlastnú kariéru,“ avizuje Blahová s tým, že ani ona sa nechce rozhodovať sama a dôležité budú diskusie a stretnutia o tom, čo bude. Jedno takéto stretnutie sa malo konať dnes. Blahová priznala, že prišli aj nejaké ponuky z iných strán, ktorými sa však zatiaľ nezaoberali.

Koziak si príliš nevie predstaviť, že by sa títo politici dokázali uplatniť v inej politickej strane. „Viem si to predstaviť snáď u pani Kiššovej, možno – s veľkým otáznikom – u pani Blahovej. Otázne je, či ony budú chcieť niekam ísť. Neviem si ale predstaviť relevantnú stranu, ktorá by po tomto zobrala na kandidátku Galka. Nesie so sebou viac mínusov ako plusov. Aj vzhľadom na tie jeho problémy, ktoré sa týkali odpočúvania novinárov. Nenesie si so sebou minulosť politika, ktorú by dokázali strany akceptovať. To, že na poste ministra obrany mal problém, ktorý nedokázal vysvetliť, je jedna záležitosť. Druhá sú tie osobnostné charakteristiky, ktoré sa vyplavujú na povrch,“ povedal politológ.

„Príliš veľké ambície a možno aj iné nepríjemné záležitosti, ktoré sa týkajú spôsobu jeho vystupovania, toto nie je dobrá vstupenka na vstup do relevantnej strany, ktorá by ho posunula na reálne zvoliteľné miesto, navyše pol roka pred voľbami. Toto vylučujem,“ uzavrel Koziak.

Kríza v tomto roku gradovala niekoľko mesiacov

  • 22. jún – na kongrese SaS padlo rozhodnutie, že stranu povedie do volieb ako líder Richard Sulík. Ten prvé miesto na kandidátke a pozíciu predsedu strany ponúkol prezidentskému kandidátovi Robertovi Mistríkovi, ktorý odstúpil z volieb v prospech Zuzany Čaputovej. Mistrík odmietol. Vtedajší podpredseda SaS Ľubomír Galko nevylúčil, že má o miesto predsedu záujem. Už skôr sa začalo hovoriť o tom, že po parlamentných voľbách bude kandidovať na túto pozíciu proti Sulíkovi. Na tomto kongrese zároveň prekvapujúco nebola Lucia Ďuriš Nicholsonová znovuzvolená za členku Republikovej rady SaS.
  • 26. jún – Ďuriš Nicholsonová požiadala o pozastavenie členstva v SaS. Len v máji bola za túto stranu zvolená za europoslankyňu. Uviedla, že sa bude zamýšľať nad svojou politickou budúcnosťou.
  • august – Sulík začiatkom augusta nečakane zvolal na 7. septembra mimoriadny kongres SaS, na ktorom sa mal voliť nový predseda strany. Proti tomu protestovala skupina okolo Ľubomíra Galka, ktorý chcel na predsedu kandidovať, ale až po parlamentných voľbách 2020. Medzi kritikov patrila aj vtedajšia podpredsedníčka strany Jana Kiššová, dnes už expredsedníčka poslaneckého klubu Natália Blahová a poslanci parlamentu Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda, Miroslav Ivan, Renáta Kaščáková, Radoslav Pavelka a ďalší členovia strany.
  • 7. september – Richard Sulík bol na mimoriadnom kongrese znovuzvolený za predsedu SaS. Zhruba tretina členov sa na kongrese nezúčastnila. Kritici okolo Galka oznámili, že zakladajú názorovú platformu Demokratické jadro SaS.
  • 18. september – Lucia Ďuriš Nicholsonová zrušila pozastavenie svojho členstva v SaS a postavila sa na stranu Sulíka. Ten ju postavil na druhé miesto kandidátky.
  • 23. september – konala sa Republiková rada SaS. „Vzbúrenci“ po nej vyhlásili, že Sulík s nimi na kandidačnej listine pred parlamentnými voľbami nepočíta.
  • 26. september – Sulík potvrdil, že na kandidátku nedá Galka, Rajtára, Blahovú ani ďalších členov Demokratického jadra SaS. Vyzval ich, aby zo strany odišli. Na milosť zobral Kiššovú, ktorej ponúkol tretiu pozíciu na kandidátke. Kiššová odmietla.
  • 30. september – Richard Sulík predstavil svoj návrh kandidačnej listiny. Miesto číslo tri nechal voľné pre Kiššovú, s ostatnými „vzbúrencami“ nepočítal. Kiššová opäť túto ponuku odmietla. Na 10. mieste návrhu figuroval bývalý riaditeľ RTVS Václav Mika. Demokratické jadro SaS jeho nomináciu kritizovalo.
  • 3. október – Mika odstúpil z kandidátky SaS. Odôvodnil to intrigami a ohováraním zo strany Demokratického jadra SaS.
  • 5. október – konal sa nominačný kongres SaS. Členovia schválili Sulíkov návrh kandidátky. Okrem toho vylúčili zo strany Natáliu Blahovú. Dôvodom malo byť poškodzovanie dobrého mena strany. Blahová v komentári na sociálnej sieti nazvala SaS „chorou a nebezpečnou stranou“. Návrh na jej vylúčenie dal radový člen Michal Sklienka.
  • 7. október – z kandidátky SaS odstúpil poslanec NR SR Jakub Nedoba. Nesúhlasil s vylúčením Blahovej.
  • 8. október – Jana Kiššová, ktorá bola podpredsedníčkou SaS, zo strany vystúpila. Natália Blahová sa vzdala funkcie predsedníčky poslaneckého klubu a Rajtár zložil funkciu podpredsedu poslaneckého klubu.
  • 9. október – liberálov opustil aj zvyšok Demokratického jadra SaS. Odišli Galko, Rajtár, Kaščáková, Sloboda, Ivan, Pavelka. Podľa platformy odchádza zhruba 30 ľudí a „s veľkou pravdepodobnosťou pribudnú ďalší“. Podľa Sulíka zatiaľ odišlo 21 ľudí, ďalších 23 vstupuje do strany.

Príbeh liberálov v skratke

  • SaS vznikla 27. februára 2009. Odvtedy mala len jediného predsedu – Richarda Sulíka.
  • Prvé voľby, na ktorých sa strana zúčastnila, boli eurovoľby v roku 2009. SaS skončila bez poslaneckého mandátu, volilo ju len 4,71 percenta voličov.
  • Do NR SR sa liberáli dostali v roku 2010. S 12,14 per­centa im patrilo tretie miesto. Politický nováčik sa stal súčasťou vládnej koalície spolu s SDKÚ, KDH a Mostom-Híd. Tento kabinet fungoval iba rok a pol. Stroskotal na hlasovaní o tzv. eurovale, ktoré premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) spojila s hlasovaním o dôvere vláde. Dôvodom bol fakt, že SaS euroval odmietala. Strana ani napriek hrozbe konca vlastnej vlády Radičovú nepodporila. Znamenalo to koniec Radičovej kabinetu a predčasné voľby.
  • V roku 2012 putovali sulíkovci do opozície. Do parlamentu „preliezli“ s odretými ušami a 5,88 percenta.
  • V roku 2013 odišla zo SaS časť jej členov, tzv. biznis krídlo. Išlo asi o 90 ľudí. Stranu po vnútrostraníckom konflikte opustili známejšie tváre ako Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer. SaS stratila piatich poslancov z jedenástich, čo znamenalo zánik poslaneckého klubu. Kollár rok predtým neúspešne kandidoval proti Sulíkovi na post predsedu strany.
  • Eurovoľby v roku 2014 vyniesli liberálom zisk 6,66 percenta hlasov a jeden mandát. Europoslancom sa stal Richard Sulík.
  • Nečakaný úspech zažila SaS v parlamentných voľbách 2016. Hoci jej prieskumy predpovedali okolo piatich až šiestich percent, strana napokon skončila na druhom mieste s 12,10 percenta hlasov. Liberálom tak pripadlo 21 poslaneckých mandátov.
  • Zhruba rok po voľbách odišiel zo SaS Jozef Mihál, neskôr aj Martin Poliačik. Mihál je dnes podpredsedom strany Spolu, Poliačik zase podpredsedom Progresívneho Slovenska. V roku 2018 posilnila poslanecký klub SaS Zuzana Zimenová (exSieť), strana tak mala v parlamente 20 mandátov.
  • V tohtoročných eurovoľbách volilo SaS 9,62 percenta zúčastnených voličov, strana získala dva mandáty. Do europarlamentu nastúpili Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca.
  • V septembrovom prieskume agentúry Focus získala SaS iba 6,4-percentnú podporu. Začiatkom roku 2019 mala ešte 12-percentné preferencie.
  • V októbri 2019 odišla zo SaS takmer polovica poslaneckého klubu, zostalo len 11 alebo 12 členov. Nový predseda poslaneckého klubu Martin Klus uviedol, že s jedným členom ešte diskutuje o zotrvaní v klube.

Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.


VIDEO: Založí Jana Kiššová spolu s Ľubomírom Galkom novú politickú stranu? Odíde z funkcie šéfky parlamentného výboru? Lanári ju iná strana?

Video

© Autorské práva vyhradené

104 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #Demokratické jadro SaS #SASKA