Počet samovrážd na Slovensku stúpa

Minulý rok sa k takémuto kroku uchýlili najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. V takmer 80 percentách išlo o mužov. Najviac pokusov o samovraždu sa objavilo v Trnavskom a Bratislavskom kra­ji.

„Samovražedné myšlienky nie sú zlyhaním ani príznakom duševnej choroby, môže sa to týkať každého z nás,“ zdôraznila Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Pripomenula, že s problémom sa spája veľa mýtov.

„U ľudí, ktorí zvažujú samovraždu, môžeme dosť dlho pozorovať príznaky psychického napätia. Keď sa pre čin rozhodnú, napätie môže poklesnúť a prestávajú plánovať život – nahrádzajú to upratovaním, triedením vecí, krátkym kontaktovaním blízkych ľudí, s ktorými sa takto lúčia,“ vysvetlila odborníčka.

Najväčším problémom podľa lekárov je, že väčšina spoločnosti sa tvári, akoby sa ich to netýkalo a návštevu odborníka pokladá za hanbu. „Manažér stredného manažmentu sa ma pri kontrole spýtal, či mu na priepustku môžem dať pečiatku, kde bude uvedené len lekár, a nie moja špecializácia. Potvrdenie, že bol u psychiatra, do práce vraj priniesť nemôže. Kým v Spojených štátoch je trendové mať psychoterapeuta, u nás je to hanba,“ skonštatovala psychatrička Mária Matisová z neziskovej organizácie No more stigma.

Dokazujú to aj štatistiky. V európskych krajinách sa na depresiu lieči v priemere 7,8 percenta populácie, na Slovensku 2,6 percenta. „Faktom je, že 67 percent tých, čo majú príznaky depresívnych porúch, sa nelieči,“ dodala psychiatrička Dagmar Breznoščáková.

Všeobecne sa o takýchto problémoch nehovorí a ľudia nevedia, kde hľadať pomoc. Breznoščáková zdôraznila, že k psychiatrovi možno zájsť aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára. „No na vyšetrenie čaká pacient dva až tri mesiace a odborník sa mu môže venovať asi dvanásť minút,“ spresnil Martin Knut z Ligy za duševné zdravie.

Pomocnú ruku môže podať aj Linka dôvery Nezábudka. Po trinástich rokoch nefunkčnosti je od júla opäť v prevádzke. Funguje nonstop a je bezplatná. „Na pomoc nečakáte, neplatíte za ňu, radia vám odborníci, nachádzate sa v bezpečnom prostredí domova a zachovaná je úplná anonymita,“ vymenoval Knut.

Štát musí konať

Ministerstvo zdravotníctva každoročne rozdeľuje neziskovým organizáciám 100-tisíc eur na projekty, ktoré majú šíriť osvetu, podporovať duševné zdravie a psychicky chorých pacientov. Je to však málo peňazí, potvrdila aj šéfka rezortu Andrea Kalavská (nom. Smeru). „Štát už musí začať konať, počet pacientov rastie a nie sú vybudované vyhovujúce podmienky ani pre pacientov, ani pre personál z oblasti psychiatrie,“ zdôraznila.

„V rámci revízie výdavkov sme si dali ako úlohu investovať od roku 2021 do psychiatrie, jej rozvoja a podpory vyše 115 miliónov eur,“ avizovala zmenu ministerka. Medzi priority rezort zaradil aj dobudovanie a rozšírenie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, kde pribudnú ložka pre detských aj dospelých pacientov. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na vybudovanie zabezpečených oddelení na psychatrickom oddelení v Pezinku a v Kremnici. Počet lôžok narastie aj na psychiatrii v Martine a v Prešove.

Ministerka priznala, že najmä detských psychiatrov je málo, odbor aktuálne študuje takmer 350 študentov. „Robíme zmenu, aby získanie vzdelania najmä v oblasti pedopsychiatrie bolo jednoduchšie,“ spresnila Kalavská.

Rezort zároveň aktuálne prehodnocuje minimálnu sieť ambulantných poskytovateľov v nadväznosti na plánovanú reformu nemocníc. „Budeme sa snažiť rovnomerne rozmiestniť aj týchto odborníkov,“ uzavrela ministerka.

Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.