Všetci päťroční sa do škôlok nezmestia

Povinné predprimárne vzdelávanie päťročných schválili poslanci Národnej rady koncom júna. Ministerka školstva Martina Lubyová vysvetlila, že tak chcú dosiahnuť zaškolenosť najmä u detí z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predpokladá tiež zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach.

Na to, aby nové opatrenie v praxi fungovalo, treba dostatok škôlkarských miest. A to je problém. Podľa analýzy, ktorú vypracoval rezort školstva, bude chýbať skoro 1 500 miest.

Ministerstvo pripomenulo, že zriaďovanie materských škôl majú v kompetencii samosprávy, analýzu pripravilo preto, aby sa mohli pripraviť a doplniť kapacity. Podľa ministerských štatistík v minulom školskom roku navštevovalo škôlky 84 percent päťročných. Mimo materských škôl bolo 9 601 detí. „Po analýze existujúcich kapacít, zohľadnení možností migrácie škôlkarov do najbližších obcí a využití prostriedkov z eurofondov bude na Slovensku chýbať minimálne 1 460 miest. Tým sa docieli približne 97,5-percentné pokrytie miest pre päťročné deti,“ vyčíslil rezort školstva.

Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska na správu o chýbajúcich miestach reagoval, že o zásadných systémových chybách hovorili od momentu, keď bol prezentovaný poslanecký návrh povinného predprimárneho vzdelania. „Aj po schválení školského zákona sme presvedčení o ťažkej realizovateľnosti, a to aj pri tej najväčšej vôli,“ povedal Kaliňák.

V súčasnosti je na Slovensku asi 175-tisíc škôlkarských miest, z toho voľných miest pre päťročných je 4 086. Ďalšie sa plánujú vybudovať s pomocou eurofondov. „V súčasnosti sa kapacity vytvárajú z dvoch projektov – z operačného programu Ľudské zdroje je zazmluvnených 4 216 nových miest, z prostriedkov IROP až 6 931. Z nich môže byť podľa našich odhadov obsadených päťročnými deťmi 3 314 miest,“ objasnilo ministerstvo. Lubyová upozornila tiež na tzv. zmiznuté škôlky, ktorých je asi 250. To sú tie, ktoré v súčasnosti mestá a obce prenajímajú či používajú na iné účely. Niektoré z nich by sa podľa ministerky dali zrevitalizovať a zapojiť do siete materských škôl.

Kaliňák s tým nesúhlasí. Dobrému návrhu podľa neho ublížili nedomyslené kroky vrátane predpokladu, že riešením nedostatku kapacít sú eurofondy, prípadne tiež tvrdenie, že samosprávy majú dostatok voľných miest. „Ak by to tak bolo, čerpanie eurofondov by bolo dávno výrazne lepšie ako doteraz. A keby mali samosprávy dostatok nevyužitých nehnuteľností, už skôr by sa ich snažili rekonštruovať na materské či základné školy, sociálne zariadenia alebo nájomné byty,“ mieni Kaliňák.

Najhoršia situácia je v obciach bez škôlky, kde nemajú zazmluvnené ani prostriedky z eurofondov a zároveň v nich majú pobyt päťročné deti. Takýchto dedín je 267 a v rámci nich ide až o šesťsto detí, ktoré nenavštevujú materskú školu. V takomto prípade sú dostupné dve alternatívy – dochádzanie mimo obce alebo postaviť novú škôlku.

Najviac miest treba vybudovať na východe Slovenska. Konkrétne v okresoch Michalovce (366 miest), Trebišov (307) a Košice-okolie (301). Kriticky to chvíľu vyzeralo naprílad v obci Trhovište, kde teraz navštevuje škôlku tridsať detí, no po zavedení nového zákona by im nestačila. Ďalších šesťdesiat miest, ktoré by im inak chýbali, tam však pribudne vďaka eurofondom – momentálne stavajú úplne novú budovu. „Do konca roka by mala byť hotová,“ povedal starosta Róbert Koba. „Podporu sme žiadali cez ministerstvo vnútra, získali sme zhruba 500-tisíc eur,“ dodal s tým, že problém sa tak vyriešil.

Horšie je to v Trebišove, kde teraz navštevuje škôlku 171 päťročných detí, no v roku 2021 ich predpokladajú až 306 – odhadom teda pôjde o 135 miest navyše. „Väčšina nezaškolených detí sú rómskeho etnika a žijú v osade. Pre ne mesto nemá na svojom území materskú školu, je potrebné ju vybudovať,“ uviedla hovorkyňa Trebišova Martina Mištanicová. Vysvetlila, že v minulosti malo mesto zriadenú škôlku na ulici, ktorá sa nachádza zhruba šesťsto metrov od osady, no zo 40 zapísaných ju navštevovali len štyri deti. Keďže ich bolo menej ako zamestnancov, pre neefektívnosť ju v roku 2013 museli zrušiť. „V roku 2018 vyhlásilo ministerstvo vnútra výzvu na výstavbu predškolských zariadení, do ktorej sme sa nezapojili, lebo podmienkou bola desegregácia a degetoizácia. To znamená, že škôlka by nemohla byť vybudovaná v osade,“ podotkla Mištanicová. V spomínanej zóne majú základnú školu, kde sa v ostatnom období zlepšila povinná dochádzka vďaka sociálnym asistentom. Tí navštevujú rodiny a sprevádzajú deti na vyučovanie. Ak by sa vraj škola nachádzala mimo osady, rapídne by sa zvýšil počet záškolákov, ako to bolo v minulosti. Preto, aj z priestorových možností, treba podľa hovorkyne situovať novú budovu škôlky do areálu už existujúcej základnej školy v osade. „Mesto sa chce zapojiť do výzvy na výstavbu materských škôl, ktorú má ministerstvo vnútra vyhlásiť v decembri. V prípade schválenia žiadosti plánuje v rozpočte na rok 2020 vyčleniť prostriedky na projektovú dokumentáciu materskej školy s kapacitou do 150 detí," dodala hovorkyňa.

Samosprávy môžu žiadať peniaze aj od iných rezortov, ministerstvo vnútra Pravdu informovalo, že doteraz podporilo 5 335 miest v predškolských zariadeniach. Rezort pôdohospodárstva schválil 223 žiadostí z celkovo podaných 298.