Zdôraznila, že Glváč musí skončiť ako podpredseda parlamentu a ako člen výboru parlamentu na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. Glváč si podľa uniknutej komunikácie v aplikácii Threema dohadoval s Marianom Kočnerom biznis s pozemkami na Čiernej Vode. Glváč mal s Kočnerom taktiež rozoberať, ako sa má rekonštruovať vláda po odchode Roberta Fica z postu premiéra.
„Martin Glváč je ukážkou toho, ako v strane Smer neexistujú morálne a etické očistné mechanizmy. Ak je jeho komunikácia s Kočnerom a Zsuzsovou naozaj autentická, tak jeho kontakty na tieto závadové osoby sú pre Slovensko bezpečnostným rizikom. Je neprípustné, aby takýto človek pôsobil vo vysokej verejnej funkcii, kontroloval vojenské spravodajstvo a oboznamoval sa s utajenými skutočnosťami,“ vyhlásila členka Za ľudí. Aj líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič vyzval Glváča, aby sa vzdal funkcie podpredsedu parlamentu. Matovič dal v utorok Glváčovi čas do dnešného dopoludnia, v opačnom prípade zverejní všetkých 900 správ z údajnej komunikácie medzi ním a Kočnerom. Podpredseda Národnej rady SR v reakcii oznámil, že Matovič len varí z vody a podáva na neho trestné oznámenie za vydieranie.
Remišová dnes zároveň oznámila, že podáva podnet na finančnú políciu na preverenie majetku Jankovskej v súvislosti s kúpou luxusného bytu. Podľa portálu Aktuality.sk ide o luxusnú nehnuteľnosť pri hradnom kopci, ktorej cena presahuje 500-tisíc eur. Byt je oficiálne napísaný na Jankovskej synov. Z Threemy vyplýva podozrenie, že luxusný byt mohol byť zaplatený aj z údajných úplatkov napríklad za kauzu zmenky. Expertka strany Za ľudí na oblasť spravodlivosti Mária Kolíková žiada Súdnu radu, aby okamžite preverila podozrenia o majetkovom prospechu Jankovskej v rozpore s jej predpokladanými príjmami z verejných funkcií. „Ak sa preukáže, že jej byt nenadobudla v súlade s legálnymi príjmami, je potrebné voči nej začať disciplinárne stíhanie,“ dodala Kolíková.
Remišová predložila do parlamentu návrh zákona o preukazovaní príjmu a majetku, ktorý mal za cieľ posilniť možnosti vyšetrovania nelegálneho majetku a jeho následné vysoké zdanenie alebo aj zhabanie. Poslanci vládnej koalície zákon nepodporili a v septembri ho parlament neschválil.