Podľa jej predstaviteľky Dariny Sedlákovej už k tomu smerujeme. Koncom augusta o takéto postavenie prišli Česko, Británia, Grécko a Albánsko. Situáciu môže zvrátiť parlament, ten bude na budúci týždeň hlasovať o povinnosti zaočkovania dieťaťa ako o podmienke pre prijatie do škôlky.
Viac ako 20 rokov sa u nás neobjavili osýpky, posledné dva roky nastal obrat. Po ojedinelých prípadoch prišli lokálne epidémie najmä na východe krajiny. Darina Sedláková, predstaviteľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku, uviedla, že WHO to eviduje.
„Dôvodom zhoršujúcej sa situácie na Slovensku je nezaočkovanosť vnímavej populácie – detí, ktorú spôsobujú antivakcinačné skupiny. Úlohou štátu je posilniť uvedomenie obyvateľstva o zásadnom význame očkovania v prevencii šírenia osýpok. Ak bude pokračovať trend klesania zaočkovanosti, môže sa stať, že Slovensko príde o status bezpečnej krajiny,“ zdôraznila Sedláková.
Za dostatočnú plošnú imunitu, teda tú, čo zabráni šíreniu ochorenia, sa podľa Sedlákovej považuje celková zaočkovanosť v krajine nad 95 percent. V štátoch, kde zaočkovanosť klesla pod túto hranicu, hrozí zvýšené riziko vzniku väčších epidémií, nielen lokálnych. Z posledných údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že ku koncu augusta minulého roka bolo toto číslo u nás na úrovni 95,2 percenta.
Očkovanie proti osýpkam, ktoré je najúčinnejšou prevenciou, je povinné. Prvú dávku dostávajú deti medzi 15. – 18. mesiacom života, preočkovanie je v jedenástich rokoch. Rodičia ho čoraz častejšie odmietajú.,,Zaznamenávame pokles zaočkovanosti proti osýpkam v krajine najmä v dôsledku aktivít antivakcinačných spoločenstiev," konštatovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.
Nižšiu zaočkovanosť v 15. – 18. mesiaci života u detí narodených v roku 2016 zaevidovali hygienici v troch krajoch – Bratislavskom (94 percent), Trenčianskom (93,2 percenta) a v Banskobystrickom (94,8 percenta). Čísla zaočkovanosti nie sú priaznivé ani pri deťoch narodených v roku 2015, a to v Bratislavskom (94,3 percenta) a Trenčianskom kraji (94,5 percenta).
„Krajská zaočkovanosť v rámci všetkých ročníkov narodenia kontrolovaných v sledovanom období sa pohybovala od 93,2 percenta po 99 percent,“ spresnila Račková. Doplnila, že na okresnej úrovni hranicu 95 % nedosiahlo 28 okresov v ročníku narodenia 2016 a 19 okresov v ročníku narodenia 2015.
Tento rok je to v Európe zase horšie
V 48 z 53 európskych krajín bolo počas prvého polroka zaznamenaných 89 994 prípadov osýpok, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, dokonca viac ako po celý minulý rok, keď lekári zaznamenali 84 462 nakazených. Status krajín bez osýpok má podľa WHO v európskom regióne 35 štátov.
Vo svete bolo od januára potvrdených takmer 365-tisíc prípadov, čo je podľa WHO najviac od roku 2006 a takmer trojnásobok oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Medzi najviac postihnuté krajinami sú Kongo (155 460 prípadov), Madagaskar (127 454) a Ukrajina (54 246). V roku 2017 osýpky podľa odhadov spôsobili 109-tisíc úmrtí, väčšinou išlo o deti mladšie ako päť rokov. Nárast počtu prípadov osýpok bol zaznamenaný takmer v každom regióne po celom svete.
Strate statusu bezpečnej krajiny sa úrad snaží spolu s dodávateľmi a výrobcami vakcín zabrániť. „Aktivity spočívajú v informovaní verejnosti prostredníctvom oficiálnej webovej stránky úradu, v príprave a poskytovaní stanovísk pre celoslovenské, regionálne i lokálne médiá, v príprave tlačových správ pre novinárov a informačných materiálov pre verejnosť. Odborní pracovníci úradu pravidelne komunikujú s médiami a informácie šírime aj prostredníctvom sociálnych médií,“ vymenovala Račková.
Úrad organizuje kampane na väčšiu propagáciu očkovanosti, každý rok vydáva očkovací kalendár v elektronickej podobe pre verejnosť. „Problematika prevencie infekčných ochorení preventabilným očkovaním je pre úrad z pohľadu mediálnych aktivít mimoriadne dôležitou, a najmä celoročne aktuálnou témou,“ zdôraznila hovorkyňa.
Informačné a motivačné kampane nestačia. Kritici očkovania sú úspešní najmä na sociálnych sieťach, kde medzi sebou šíria nepodložené fakty o nežiaducich účinkoch vakcinácie. Rodičia neváhajú odmietať očkovanie a neodrádza ich ani pokuta za viac ako tristo eur.
Rezort zdravotníctva spolu s úradom pristúpili k radikálnejšiemu kroku a pripravili novelu zákona o ochrane verejného zdravia. Podľa nej do materskej školy budú môcť byť prijaté len tie deti, ktoré budú mať povinné očkovanie. Novela zároveň ruší sankcie za odmietnutie očkovania. Na budúci týždeň by mal o nej hlasovať parlament, ak ním prejde, zmeny by mali platiť od januára 2020.
Kolektívne zariadenia ako škôlky vytvárajú podľa ministerstva podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Neočkované deti môžu byť zdrojom infekcie pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu.
„Preto stanovuje povinnosť zabezpečiť, aby do predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu,“ upresnil rezort.
Osýpky patria podľa úradu verejného zdravotníctva k najnákazlivejším prenosným ochoreniam. Rýchlo sa šíria vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a nakazeným aerosolom vznikajúcim pri kašli a kýchaní. U detí prebiehajú s trojdňovým počiatočným štádiom, ktoré je charakterizované horúčkou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou.
Na 4. až 5. deň sa objavuje vyrážka. Začína sa na záhlaví a šíri sa na tvár, krk, brucho a končatiny. Pretrváva asi 3 dni. Pri nekomplikovanom priebehu ochorenie trvá asi dva týždne. Obávanými komplikáciami osýpok sú zápal pľúc, zápal stredného ucha a poškodenie centrálneho nervového systému. Ochorenie má najzávažnejší priebeh u detí do troch rokov a dospelých.