Moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky sa predĺži zo 14 na 50 dní. Parlament schválil pozmeňujúci návrh koaličných poslancov za Smer k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva a taktiež celú novelu. O tom, že by sa malo moratórium predĺžiť, hovoril ako prvý predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Zdôvodnil to tým, že prieskumy sa na Slovensku kupujú. Proti predĺženiu moratória je Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied či Inštitút verejných otázok. Sociologický ústav tvrdí, že návrhy na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácií. Zmeny sa budú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva taktiež zavádza, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine sa nebudú zneužívať na propagáciu. Predkladatelia za Smer Marián Kéry a Martin Nemky presadili, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine, ako aj na hlasovacom lístku, budú skutočne údajmi o ich zamestnaní a tento priestor sa nebude zneužívať na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb. Po novom nebude tento údaj používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve či združeniu. Novela zákona má podľa predkladateľov pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidačnej listine politickej strany. „Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať,“ píšu predkladatelia.
Samotný návrh upravujúci uvádzanie zamestnanca kandidátov na listine podľa politologičky z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Dulinovej Bzdilovej v zákone o voľbách znamená len kozmetické úpravy bez väčšieho celospoločenského prínosu. „Za úvahu by naopak stáli návrhy zmien súčasného pomerného systému vo voľbách do Národnej rady SR na väčšinový či zmiešaný, aby sme znížili regionálne rozdiely, čo je podstatne väčší problém ako propagácia vlastnej neziskovky či firmy počas volieb,“ uviedla Dulinová Bzdilová.
Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov naopak čelilo ostrej kritike viacerých sociológov, ale aj opozičných politikov. Za pozmeňovací návrh i za celú novelu hlasovali najmä poslanci vládnych strán Smeru a SNS, ako aj ĽSNS Mariana Kotlebu.
Predĺženie moratória zrejme skončí na Ústavnom súde, myslí si Kresák
Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami pravdepodobne skončí na Ústavnom súde SR. Myslí si to poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Povedal to po pondelkovom schválení novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou sa zmenil aj zákon o volebnej kampani. V prípade námietky na Ústavnom súde vidí Kresák veľkú šancu na úspech. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek vylúčil dohodu s ĽSNS na podpore návrhu.
„Bola dohoda s niekým, kto nebol v koalícii. Mám veľký problém s týmto návrhom. Zrejme skončí na Ústavnom súde,“ reagoval Kresák na schválenie predĺženia moratória. Podotkol, že za túto zmenu nehlasoval, podporiť chcel, naopak, návrh nezaradenej poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na skrátenie moratória na 48 hodín pred voľbami.
„Nakoniec sme sa rozhodli tak, že ak to prejde, nepodporíme ani zákon, ale s kotlebovcami to prešlo. Ja to ľutujem. Myslím si, že aj to spojenie samotné niečo ukazuje,“ poznamenal Bugár s tým, že je to horšie, ako keď bol Most-Híd kritizovaný za to, že v pléne nepodporil niektoré koaličné návrhy, ktoré napokon neprešli.
Zdôraznil, že strana od začiatku avizovala, že návrh nepodporí. Upozornil, že sa môže stať aj to, že akékoľvek neférové meranie pri prieskumoch sa takto dostane do zahraničia, do susedných krajín, kde bude zverejnené.
Politológ: Budeme vo svete raritou, tak výrazne veľké moratórium má málo krajín
Slovensko bude vo svete veľkou raritou. Krajín, ktoré majú tak výrazne veľké moratórium je totiž vo svete málo. Povedal to politológ Daniel Kerekes.
Politológ je z tohto rozhodnutia prekvapený a nemyslí si, že to bol dobrý nápad. Ciele, prečo moratórium predlžovať, sa podľa jeho slov totiž míňajú s realitou. „Prieskumy sa budú môcť dávať zverejňovať v zahraničí, na zahraničných portáloch, napríklad v českých médiách, a slovenskí voliči sa k nemu dostanú. Eventuálne sa to bude dať robiť rôznymi okľukami, že sa budú zverejňovať akoby ceny ovocia na trhu, z ktorých bude každému jasné, o čo ide. Nerozumiem, ako má tento zákon naplniť požadovaný cieľ,“ povedal.
Tvrdí, že zo strany navrhovateľov a podporovateľov predĺženia moratória ide o nepochopenie toho, ako vzniká volebné rozhodnutie voliča. Kerekes upozornil, že narastá podiel voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, a to deň pred voľbami, v deň volieb či dokonca priamo vo volebnej miestnosti. „Ich oberáme o pomerne cenné informácie a rozhodovanie im ešte viac sťažujeme,“ tvrdí.
Nemyslí si, že predĺženie moratória výrazne ovplyvní predvolebný boj, pretože relevantné strany si prieskumy verejnej mienky objednávajú pomerne často, budú k nim mať aj naďalej prístup a podľa toho budú vedieť, ako na tom sú. „Otázka je, či reálne budeme vedieť ten zákon vykonať a či voliči nebudú mať prístup k týmto informáciám, lebo pokusy obchádzať tento zákon, či už zo strany médií a minimálne zo strany politických aktérov, budú,“ skonštatoval.
Politológ súhlasí s tvrdeniami, že voličov ovplyvňujú prieskumy. Podľa neho to však nemusí byť nutne negatívny jav. Argumenty, prečo zakazovať voličom prístup k takýmto informáciám a na takú dlhú dobu, považuje však za veľmi slabé. On sám je zástancom toho, aby moratórium buď nebolo, alebo ak áno, tak iba na veľmi krátku dobu, a to v deň volieb alebo deň pred ich konaním. Kerekes apeluje skôr na prísnejšie pravidlá ako prieskumy zverejňovať a ako ich interpretovať.
„Na Slovensku nevieme poctivo interpretovať prieskumy a z toho vznikajú rôzne výčitky. Málo médií totiž správne interpretuje prieskumy v takzvaných intervalových odhadoch. V Česku sa to už napríklad realizuje,“ podotkol.
Prezidentka by nemala podpísať predĺženie moratória, myslí si Cséfalvayová
Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová verí, že prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpíše schválené predĺženie moratória na 50 dní pred voľbami. O vrátenie zákona požiada prezidentku aj mimoparlamentná strana Za ľudí.
Podľa poslankyne by Čaputová vrátením zákona do parlamentu zabránila nedemokratickému meneniu sa pravidiel tesne pred voľbami a „nespravodlivému deleniu slovenských občanov na informovaných, a tých, čo majú ostať v nevedomosti“.
„Viacerí ústavní právnici, odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú volebným systémom a politickým kampaniam, upozorňujú, že možno ide aj o porušenie ústavného práva na informácie. Preto by som chcel požiadať prezidentku Slovenskej republiky, pani Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon posúdila a využila svoje prezidentské oprávnenia a vrátila ho Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie,“ uviedol podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak v stanovisku, ktoré poslala strana.
Cséfalvayová sa obáva, že takýto neprimerane dlhý čas na moratórium je v rozpore s Ústavou SR. „Akýkoľvek zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov je obmedzením základného práva občanov na informácie. Toto právo môže byť obmedzené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu záujmov, práv a slobôd iných. A čo je v dnešnej dobe hybridných hrozieb úplne najvážnejšie, schválený návrh zákona necháva otvorené dvere pre konšpirátorov, extrémistov, propagandu a šírenie falošných správ,“ dodala.
Schválenou zmenou sa podľa poslankyne slovenská verejnosť ponorí do informačnej tmy. „Prispejeme tak k informačnému chaosu a pretlaku neserióznych zdrojov informácií, ktoré sa veľmi pravdepodobne budú masovo šíriť slovenskými sociálnymi sieťami,“ dodala.
„Štyri mesiace pred dátumom volieb sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou,“ vyhlásila tiež Cséfalvayová.