Ministerstvo školstva doteraz vyčerpalo z programu výskum a inovácie iba 13 percent z celkovej sumy 1,7 miliardy eur určenej pre vedcov. Dôsledkom toho sa zvýšilo riziko prepadnutia 100 miliónov eur.
Za posledné dva roky už Slovensko prišlo v rámci tohto programu o 108,42 milióna eur. Vláda sa aj preto rozhodla začleniť peniaze na výskum pod rezort dopravy, ktorý dokáže eurofondy na výstavbu diaľnic či železníc čerpať najrýchlejšie.
„Tento návrh prišiel zo strany ministerstva financií ako jediný známy spôsob záchrany prepadnutia peňazí – dekomitmentu z Operačného programu Veda a inovácie v roku 2019,“ vysvetlil vicepremiér a predseda rady vlády pre vedu Richard Raši (Smer). K opatreniu vláda pristúpila po tom, čo sme dostali upozornenie z Európskej únie. „Tá nás napomenula, že ak neurobíme nejaký krok, budeme platiť veľké finančné prostriedky. Toto je riešenie, ktoré zabráni prepadu peňazí. Z tohto programu môže naďalej čerpať veda a výskum, len ostane u nás,“ priblížil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).
Lubyová zlyhanie ministerstva odmieta
Šéfka rezortu školstva Martina Lubyová (nom. SNS) uisťuje, že vedci o peniaze neprídu. „Prostriedky, ktoré v našom operačnom programe zostali, sú už rozdelené vo výzvach, zazmluvnené, to znamená, že to, čo je určené na vedu a výskum, tak to tam aj pôjde. Výzvy sa nikto nechystá rušiť,“ uviedla ministerka. Podľa nej ide len o technické riešenie. „Ide o účtovné riešenie, ktoré sa vo viacerých európskych krajinách osvedčilo,“ opísala Lubyová.
Opatrenie ministerka nepovažuje za zlyhanie vlastného ministerstva. Pripomenula, že pomalé čerpanie spôsobuje zložitá administratíva. „Rozhodnutia o vyčlenení peňazí nerobí rezort sám, každé podlieha schvaľovaniu centrálnym koordinačným orgánom, tzv. stálou komisiou pri Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie. Niektoré projekty treba schvaľovať cez rady Výskumnej agentúry,“ vymenovala Lubyová. Rýchlosť míňania eurofondov závisí aj od toho, ako rýchlo ministerstvo financií odsúhlasí pridelenie peňazí. „Je to celá reťaz aktérov, ktorá má na svojej časovej osi svoj podiel,“ skonštatovala Lubyová.
Rezort dopravy by mohol školstvu zachrániť len na tento rok sto miliónov eur. Prepadu chcú zabrániť aj v nasledujúcom období. „Tieto financie zachraňujeme pre vedu, výskum a inovácie na Slovensku. Naším cieľom nie je len matematicky spriemerovať čerpanie a tým vylepšiť čísla, ale naštartovať procesy, ktoré urýchlia zmysluplné čerpanie a výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií,“ uistilo komunikačné oddelenie ministerstva dopravy.
Operačný program výskum a inovácie sa včlení do programu integrovaná infraštruktúra. V rámci neho začnú fungovať dva sprostredkovateľské orgány, ktoré budú mať na starosti rozdeľovanie eurofondov len na vedecké projekty a vývoj. „Budeme intenzívne rokovať s úradom podpredsedu vlády, ministerstvom financií, so školstvom či s hospodárstvom, aby sme pripravili opatrenia, ktoré zvýšia schopnosť čerpať,“ naznačilo ďalší postup ministerstvo dopravy. „V čerpaní eurofondov sme na špici nielen v rámci Slovenska, ale sme premiantom aj v rámci Európskej únie. Preto vieme pomôcť ministerstvu školstva a zvrátiť prepad eurofondov,“ vyhlásil Érsekov rezort..
Z programu integrovaná infraštruktúra sa ku koncu septembra minulo viac ako 1,4 miliardy eur, teda 36 percent z celkovej sumy 4,6 miliardy eur. „Ministerstvo tak vysoko prekročilo svoj záväzok čerpania pre rok 2019, čím sa vytvára priestor po zlúčení pre elimináciu prepadnutia eurofondov na výskum a inovácie,“ dodalo komunikačné oddelenie.
Rektorov spájanie prekvapilo
Rektorov zo Združenia výskumných a technických univerzít rozhodnutie o spájaní nemilo prekvapilo. Napriek uisteniam ministerstiev sa obávajú, že veda a výskum tým utrpia. Podľa nich hrozí vyššie riziko, že sa čerpanie peňazí ešte viac spomalí.
„Presun celého operačného programu výskum a inovácie na sklonku programového obdobia pod nový riadiaci orgán vnímame ako nebezpečný experiment, ktorého výsledkom môže byť ďalšie zhoršenie už teraz mimoriadne kritickej situácie,“ upozornili v stanovisku siedmi rektori. Krok ministerstiev sú ochotní podporiť len v prípade, že im vláda garantuje zrýchlenie procesov čerpania a že peniaze určené pre vedecké inštitúcie sa dostanú do správnych rúk. „Požadujeme striktné dodržanie termínov a pravidiel, ktoré sú uvedené v prebiehajúcich a indikatívnych výzvach,“ zdôraznili rektori.
Hlavným zdrojom investícií do vedy a výskumu sú v posledných rokoch práve eurofondy. Univerzity pripomenuli, že za pomalé čerpanie vinu nenesú. „Na všetky doteraz vyhlásené výzvy sme reagovali a vo väčšine prípadov je naša absorpčná kapacita vyššia, ako sú alokované financie pre výzvy,“ skonštatovalo združenie, do ktorého patria Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Žilinská univerzita, Univerzita P. J. Šafárika a Technická univerzita v Košiciach, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Opatrenie podľa Vladimíra Bilčíka zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku znamená dve veci – ide o krízové riešenie a signál zásadného politického problému. „Toto rozhodnutie súvisí s problémom, ktorý na Slovensku dlhodobo máme, a to je neschopnosť čerpať finančné prostriedky EÚ. Ukazuje to konkrétne na neschopnosť vlády účelne a efektívne čerpať peniaze spôsobom, ako si samotná vláda zadefinovala,“ skonštatoval Bilčík.
Pripomenul, že každá krajina si využívanie peňazí nastavuje sama, po dohode s EÚ. „Pokiaľ krajiny majú problém čerpať eurofondy, je tam priestor na krízové opatrenia. Malo byť to naozaj len vo výnimočnej situácii, čo teraz nastalo a symbolizuje to, že tento problém je u nás dlhodobý,“ uzavrel Bilčík.