To však odmietol so slovami, že taký dôležitý dokument by mali zástupcovia strán podpísať osobne. "Malo ísť o silné gesto voči verejnosti, že vieme komunikovať a spolupracovať,“ napísal Kiska na sociálnej sieti. Dodal, že práve on žiadal do pôvodného paktu o neútočení, ktorý koalícia podpísala s mimoparlamentným KDH, doplniť vylúčenie spolupráce so Smerom, fašistami a stranou Štefana Harabina.
"Podpisovanie silných politických dohôd by sa nemalo robiť prostredníctvom kuriéra, preto som navrhol, aby sme spoločne našli iný termín,“ vysvetlil Kiska, prečo nepripojil svoj podpis pod dohodu.
Pripomenul, že pred dvoma týždňami, 17. októbra, pozval lídrov demokratickej opozície na pódium pred úradom vlády. "To vyvolalo na námestí spontánne: "Konečne, konečne.“ Teší ma, že aj predseda SaS Richard Sulík povedal, že sa pod pakt o neútočení podpíše,“ dodal Kiska.
Sulík naozaj potvrdil vôľu pristúpiť k tejto dohode, má však podmienku. "SaS má záujem pristúpiť k takejto dohode, ak tam bude zmienka o tom, že zúčastnené strany nepôjdu po voľbách do koalície so stranou Smer,“ uviedol šéf SaS.
Zároveň si myslí, že SaS je jediná strana, ktorá dokáže dostať všetkých opozičných lídrov za jeden stôl, tak ako sa to stalo nedávno. U sulíkovcov sa stretli opozičníci 21. októbra a dohodli sa na oslavách výročia 17. novembra, pietnej spomienke druhého výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a postupe v kauze Gorila.
Koalícia PS-Spolu a KDH začiatkom júla podpísali predvolebnú dohodu, ktorá obsahuje dva konkrétne záväzky. Dohodli sa na vzájomnom neútočení v predvolebnej kampani a chcú hľadať prienik v programových prioritách budúcej vlády.