Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných chorôb už viac ako päťdesiat rokov. Ich spotreba posledných päť rokov klesá, minulý rok pripadalo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia ročne. Napriek tomu počet ľudí, u ktorých už neúčinkujú, alebo na ne reagujú alergiou, stúpa.
„Baktérie sú veľmi adaptabilné, a tak si začali vytvárať cestičky, ako inaktivovať antibiotiká, tie sa stávajú neúčinné, ale zároveň nám ničia našu črevnú flóru a výsledkom sú závažné zápalové ochorenia čriev či rôzne alergie," vysvetlila Adriána Liptáková, riaditeľka odboru zdravotnej starostlivosti rezortu zdravotníctva. Celkovo sa minulý rok vydalo 4,8 milióna balení antibiotík.
Spomedzi pacientov ich najviac užívajú tí detskí. "Podľa štatistík za rok spotrebúvajú takmer dvojnásobné množstvo antibiotík oproti pacientom iných vekových kategórií. Z detí nám tak rastú alergici a môžu ich trápiť chronické zápalové ochorenia v neskoršom veku,“ doplnila Liptáková. Najviac antibiotík podľa štatistík ministerstva predpisovali lekári v období rokov 2014 – 2018 deťom vo veku 0 až do 9 rokov. V roku 2014 pripadali na jedno takéto dieťa viac ako dve balenia antibiotík ročne, vlani to kleslo pod dve balenia.
CRP test
Za nižšou spotrebou stojí aj povinné vybavenie detských ambulancií prístrojmi na stanovenie CRP testu. Ten rozlíši vírusovú infekciu od bakteriálnej na základe jednej kvapky krvi z prsta do piatich minút. Podľa výsledku sa lekár rozhodne, či sú antibiotiká potrebné. Toto testovanie v ambulanciách sa podľa Liptákovej nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda. „Minulý rok bolo predpísaných 4 219 709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2 673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu,“ spresnila šéfka odboru.
Pediatrička z bratislavskej mestskej časti Karlova Ves Kvetoslava Prcúchová pripomenula, že antibiotiká sú lieky určené na infekcie a tými trpia najmä deti, dospelí už majú chronické choroby. „Deti nemajú iné ochorenia ako infekty horných dýchacích ciest, takže by možno bolo dobré dať do súvisu počet infektov horných dýchacích ciest a dolných dýchacích ciest u detí a u dospelých a potom by sa mohlo hovoriť o porovnávaní pri spotrebe antibiotík,“ vysvetlila bývalá predsedníčka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.
Detské ambulancie podľa nej využívanie antibiotík za posledné roky výrazne znížili. „Zaviedli CRP vyšetrenie a oproti minulosti sa rozhodujú veľmi racionálne, na základe vyšetrení,“ priblížila Prcúchová. So zisteniami ministerstva preto nesúhlasí. „Musí sa viac faktorov dať dokopy, aby sa nerobili štatistiky od buka do buka,“ dodala lekárka.
Detskí lekári museli v minulosti často bojovať s tlakom rodičov, ktorí sa dožadovali predpísania antibiotík. „Ale ich povedomie o antibiotikách sa pomaly mení. Už mi do ambulancie prichádzajú mamičky, ktoré si samy pýtajú CRP vyšetrenie a nežiadajú hneď lieky,“ opísal svoju skúsenosť Mário Moro, pediater v obci Cífer. Očakávať rýchly pokles spotreby liekov by bolo podľa neho naivné.
Spotreba antibiotík sa líši aj v závislosti od okresu. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou v porovnaní s celoslovenským priemerom 0,9 balenia patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba antibiotík bola vlani v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík. Najnižšia bola v okrese Košice – a to 0,40 balenia na jedného pacienta. Nízke predpisovanie antibiotík oproti slovenskému priemeru zaznamenalo ministerstvo aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.