Prieskum k novembru '89: Kto získal a kto stratil?

, 08.11.2019 17:00
november 89
November 1989 v Bratislave. Autor:

Zmena v novembri 1989 pomohla najmä podnikateľom, mladým ľuďom a veriacim, utrpeli dôchodcovia, farmári a poctiví ľudia. Takéto názory medzi verejnosťou zistil prieskum s názvom Ponovembrový vývoj očami občanov Slovenska a Česka. Výsledky zároveň ukázali, že viac ako tretina našich respondentov si myslí, že nežná revolúcia radšej nemala byť. Sociológovia to vysvetľujú sklamaním ľudí z korupcie a aj z toho, že ich práca stále nie je docenená. Vzhľadom na životnú úroveň penzistov odborníci poukazujú na to, že vnímanie ziskov revolúcie u tejto skupiny obyvateľstva sa posúva skôr na stranu strát.

Väčšina Slovákov, 59 percent, zastáva názor, že zmena spoločenského systému v roku 1989 stála za to, opačný názor má 34 percent. Pozitívnejší sú Česi, kde 73 percent opýtaných označilo revolúciu za pozitívnu zmenu. Prieskum zrealizoval Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky (IVO), s agentúrou Focus a Centrom pro výzkum veřejného mínění a Sociologickým ústavom Akadémie vied Českej republiky.

Pozitívne účinky revolúcie podľa opýtaných pocítili len niektoré skupiny ľudí. "Najviac priaznivých zmien zaznamenali podnikatelia, disidenti a odporcovia režimu, mladí ľudia, veriaci, odborníci a príslušníci inteligencie,“ spresňuje prieskum. „Obeťami nového režimu“ sa stali dôchodcovia, farmári, komunistickí funkcionári, robotníci, pracovití, poctiví a slušní ľudia.

Zora Bútorová z IVO pripomína, že túto otázku zobrali mnohí respondenti osobne. "Otázku vzali ako niečo, čo sa týka ich, že oni sú tí poctiví, slušní a pracovití. Toto patrí medzi medzi sklamania ľudí, ktorí očakávali, že keď padne komunizmus, nebude vláda jednej strany a nebudú platiť komunistické legitimácie, ktoré vtedy zabezpečovali ľuďom lepšie príležitosti, dočkajú sa toho, že poctivá práca bude spoločnosťou viac ocenená. To sa však deje len do určitej miery,“ objasnila Bútorová.

Ľudí znechucuje pretrvávajúca korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo. "Vidia, že stále nefunguje pravidlo, že by mal mať každý rovnakú šancu. Súvisí to aj s pocitom, že rovnosť pred zákonom nie je vždy zaručená,“ dodala sociologička.

Zhoršenie pozície farmárov je spôsobené podľa Martina Slosiarika, riaditeľa agentúry Focus, tým, že väčšina spoločnosti si myslí, že krajina sa vzdala vlastného poľnohospodárstva. "Že naši poľnohospodári a farmári sú znevýhodňovaní v porovnaní s farmármi z pôvodných členských štátov EÚ. Toto presvedčenie potom vedie k názoru, že práve táto skupina ľudí negatívne dopláca na zmeny po roku 1989,“ mienil Slosiarik.

Na výkon nastavený ekonomický systém sa podľa sociológa podpísal pod negatívny dosah novej éry na dôchodcov. Poukázal na skutočnosť, že dôchodky stále nie sú dostatočne vysoké. "Sociálne a zdravotné služby pre starých ľudí taktiež čakajú na väčší záujem zo strany štátu. Na ich trhový variant väčšine dôchodcov jednoducho nezostávajú peniaze. Ich životná úroveň je často podpriemerná, mnohým musia pomáhať ich deti, a preto toto vnímanie ziskov a strát je skôr na strane strát,“ zdôraznil Slosiarik.

Normalizácia bola v Česku drsnejšia

Revolúciu pri porovnávaní s inými historickými udalosťami ako vznik samostatného štátu či vstup krajiny do EÚ kladne ohodnotilo 56 percent slovenských respondentov, 29 percent sa vyjadrilo neurčito a záporne odpovedalo 12 percent. Česi vnímajú november'89 dlhodobo priaznivejšie ako Slováci, kladne sa vyjadrilo 66 percent opýtaných.

Za odlišným postojom je rozdielny historický vývoj u nás a v Česku. "Ľudia na Slovensku hodnotia priaznivejšie obdobie pred rokom 1989 preto, lebo v tom období počas komunistického režimu zažili urýchlenú a oneskorenú socialistickú modernizáciu, ktorá priniesla zvýšenie životnej úrovne, pracovné príležitosti, rast vzdelanostnej úrovne a urbanizáciu. Obdobie sa zapísalo do pamäti ľudí ako to, ktoré prinieslo ekonomický postup. V Česku takýto silný progres nebol, modernizáciu absolvovali ešte počas prvej republiky,“ priblížila Bútorová.

November '89 ako historickú udalosť častejšie kladne hodnotia ľudia s vysokoškolským vzdelaním, vo veku 25 až 44 rokov a prívrženci členstva krajiny v EÚ a NATO. Opačný názor majú väčšinou ľudia so základným vzdelaním vo veku nad 65 rokov a odporcovia nášho členstva v európskych a medzinárodných spoločenstvách.

Pod slabšiu podporu revolúcie sa podpísal aj rozdielny priebeh normalizácie. U našich susedov mala drsnejší charakter. "Tam disidenti skončili vo väzeniach, vyhadzovali ich z práce, umývali výklady. Zatiaľ čo u nás väčšina ľudí, ktorí boli potrestaní za to, že podporovali obrodný proces a Pražskú jar, skončila v zašitých výskumných ústavoch, na okraji spoločnosti, ale nie pri manuálnych prácach,“ objasnila Bútorová.

Problémom sa stala aj transformácia, ktorá nastala po páde komunizmu. Na Slovensku ju sprevádzala vysoká miera nezamestnanosti, zánik mnohých fabrík a vznik hladových dolín bez pracovných príležitostí. "Menej pozitívne hodnotenie pravdepodobne vyplýva aj z ťažšej štartovacej pozície Slovenska po rozdelení spoločného štátu – aj pokiaľ išlo o životnú úroveň ľudí,“ naznačil Slosiarik. Nemenej dôležitým faktorom sa stal aj mečiarizmus.

Kritika zdravotníctva, sociálnych istôt a bezpečnosti

Vo väčšine oblastí života nastal podľa výskumu po revolúcii posun dopredu. Nadpolovičná väčšina respondentov je presvedčená, že situácia je dnes lepšia ako pred rokom 1989, pokiaľ ide o možnosť študovať, pracovať, cestovať do zahraničia či o prístup k informáciám.

Vysoko oceňujú príležitosť slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote, vyjadriť svoj názor, ovplyvňovať politické rozhodnutia aj zvyšujúcu sa životnú úroveň. Kritickejšie už vnímajú situáciu v oblasti pracovných príležitostí, pri šanci získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce či rovnosti pred zákonom. O zlepšení je presvedčená menej ako polovica respondentov.

Najkritickejšie situáciu v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 vnímajú respondenti v zdravotníctve, sociálnych istotách, bezpečnosti občanov a kriminalite. "Zdravotníctvo dopadlo veľmi zle, tam máme obrovský dlh voči ľuďom. Keďže populácia starne, ľudia vedia, že sa budú dožívať vyššieho veku a budú odkázaní na fungujúce zdravotníctvo, z toho preto vzniká veľká frustrácia,“ priblížila Bútorová.

Súčasné zdravotníctvo považuje za horšie 44 percent opýtaných, zhoršenie bezpečnosti občanov a kriminality vidí 55 percent a o prepade sociálnych istôt je presvedčených 54 percent.

O 10 rokov bude lepšie, veria Slováci

  • Politická sebaistota Slovákov podľa prieskumu rastie. Čoraz viac veria tomu, že dianie v politike môžu svojou aktivitou oplyvňovať a meniť. Ich sebadôvera predbehla prvýkrát aj tú českú.
  • "Na Slovensku tvrdí 55 percent opýtaných, že v súčasnosti je situácia v tejto oblasti lepšia ako pred rokom 1989, v Českej republike je to iba 45 percent,“ spresňuje prieskum. Ide o priaznivejšie hodnotenie ako pred desiatimi rokmi, keď si len 39 percent opýtaných myslelo, že majú možnosť vytvárať politickú scénu.
  • Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV toto zistenie považuje za najprekvapujú­cejšie. "Došlo k výraznému nárastu a v tejto otázke sme predbehli aj českých respondentov. Vysvetľujem si to pomerne čerstvou skúsenosťou, keď politické protesty po vražde novinára prinútili odstúpiť premiéra,“ nazdáva sa sociológ.
  • Dodal, že respondenti sú síce pomerne kritickí pri hodnotení súčasného politického a ekonomického systému, ich očakávania do budúcnosti sú však optimistickejšie ako v Českej republike. "Slováci veria, že o desať rokov tu bude lepšie,“ priblížil Klobucký. Na Slovensku si 40 percent respondentov myslí, že politický systém bude v budúcnosti veľmi alebo skôr dobrý, v Českej republike iba 34 percent.

()

Anketa:

So zmenou prišla aj neistota

  • Porevolučná doba priniesla lesk aj biedu do bežných životov ľudí. Denník Pravda sa naprieč krajinou pýtal ľudí, ktorí zažili revolúciu, v čom je nová éra lepšia, ako bola tá predchádzajúca. Respondenti, ktorí si neželali uviesť priezvisko a vek, zhodne oceňujú najmä možnosť voľne cestovať, študovať a slobodne sa rozhodovať. Hnevá ich korupcia, kauzy politikov, ale aj finančná neistota a nezamestnanosť.

Miroslav, Humenné

Tridsať rokov po revolúcii prinieslo ideologický výdych z absurdity jednosmerného a jednostranného myslenia, prinieslo možnosť slobodne voliť, rozprávať i slobodne mlčať, búrať dvojtvárnosť v myslení a konaní. Ale revolúcia priniesla aj mečiarizmus a s ním tzv. kapitálotvornú vrstvu na rozkrádanie čohokoľvek a priniesla aj dnešnú politicko-justično-kočnerovskú traumu. Napriek týmto skutočnostiam chcem kvôli mladým veriť, že duch Nežnej Slovensko celkom neopustil. S príchodom novej doby oceňujem skutočnosť, že krajina je prirodzenou súčasťou EÚ, že možnosť spoznávať svet nielen na mapách, ale aj reálne je samozrejmosťou, tiež práca a štúdium v zahraničí. Zmena totality na demokraciu a z nej plynúcu slobodu je zmenou, ktorú stálo za to prežiť.

Ida, Bratislava

Jednoznačne musím povedať, že život po revolúcii sa mi páči oveľa viac, ako pred revolúciou. Pravdaže, zaznamenávam negatíva súčasnosti. Najviac oceňujem, že si môžem vybrať, kam sa mám životom uberať. Že mi nikto „nekáže“, čo sa patrí/nepatrí, čo musím/nemusím, čo chcem/nechcem, čo sa mi páči/nepáči. Že mám oveľa viac informácií z rôznych zdrojov, ktoré spracujem a sama sa rozhodujem, ako ich pochopím. Dokonca si môžem vybrať i to, že nebudem prijímať žiadne informácie. Žiadna angažovanosť. Osobná voľba je pre mňa oslobodzujúca.

Ľudovít, Orava

Cením si, že bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany v spoločnosti. Najviac si na zmenách, ktoré priniesol november '89, ale vážim slobodu prejavu, náboženského presvedčenia a možnosť voľne cestovať.

Michal, Bratislava

Pre mňa priniesli zmeny po nežnej revolúcii hlavne ohromné množstvo možností v každom smere, ktoré boli predtým nielen nedosiahnuteľné, ale hlavne také, o ktorých som nevedel, že vôbec existujú. Zrazu sa otvoril svet a ľudia a informácie začali prúdiť oboma smermi, každý si z toho niečo vybral. Bol to nádherný chaos a tí z nás, čo sa v ňom ocitli, sa s tým museli nejako vysporiadať. Krásy faktu ako takmer neobmedzené možnosti na cestovanie, jednoduchý prístup k informáciám, kariérne možnosti alebo aktivity na voľné chvíle sú určite mnohonásobne väčšie než pred revolúciou. Určite sú medzi nami ľudia, ktorí hovoria, že predtým im bolo lepšie. Myslím, že každá spoločenská zmena prinesie pozitívne aj negatívne veci.

Petra, Bánovce nad Bebravou

Prinieslo to veľkú výzvu odolať tlaku konkurencie či už v práci, v školstve, obstáť na svetových trhoch. Páči sa mi, že zmena priniesla veľa dostupných informácií zvonku, ako aj že otvorila prístup k novým zdrojom technológií, svetovej literatúry, rozmach internetu, jazykov, spoznávania svetových kultúr, destinácií či možnosť živnosti. Horšie je, že zmenu sprevádza aj neistota, korupcia, odchod mladých mozgov za lepšou finančnou istotou, veľký rozpad sebestačnosti krajiny, hlavne v poľnohospodár­stve. Znamenala aj viac nepokojov, nezamestnanosť a rýchly vývoj, na ktorý nie sme ako malá krajina pripravení, nevieme sa tak rýchlo aklimatizovať na sled udalostí.

Matej, Bratislava

Za jeden z najväčších prínosov považujem otvorenie hraníc. Pre mňa ako zamestnanca výskumnej inštitúcie na Slovensku je veľmi dôležité mať možnosť komunikovať a spolupracovať s kolegami z iných, zahraničných inštitúcií zaoberajúcich sa rovnakou problematikou ako ja. Práve vďaka možnosti v princípe kedykoľvek vycestovať nemám problém stretávať sa s týmito ľuďmi, vymieňať si informácie, chodiť na školenia či semináre, absolvovať študijné a pracovné pobyty, participovať na činnostiach medzinárodných organizácií. Toto považujem za predpoklad svojho pracovného aj osobnostného rozvoja.

()

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prieskum #17. november 1989
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku