Martin Glváč oznámil odstúpenie na sociálnej sieti tento štvrtok. Oficiálne je však vo funkcii, kým parlament nezvolí nového podpredsedu v tajnom hlasovaní. Najbližšia schôdza sa začne 26. novembra. Dovtedy sa Smer musí dohodnúť na mene, ktoré predloží poslancom. Hovorca strany Ján Mažgút pôvodne hovoril, že nástupca by mohol byť známy v piatok, včera však naznačil, že téma bude nastolená najskôr budúci týždeň.
Poslanec za Smer Dušan Jarjabek hodnotí Glváčov krok ako jeho subjektívne rozhodnutie. „Rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Ja to rešpektujem,“ uviedol Jarjabek. Kto by mohol zasadnúť na uvoľnené miesto, povedať zatiaľ nevie. „Samozrejme, to je otázka dohovorov užšieho vedenia a uvidíme, na čom sa užšie vedenie dohodne. V každom prípade počet podpredsedov bude asi treba doplniť hlavne z praktického hľadiska vedenia parlamentu a všetkých povinností, čo podpredsedovia majú,“ uzavrel.
Europoslankyňa za Smer Monika Beňová okomentovala Glváčovo odstúpenie len stroho, ako „očakávané“. Podľa jej slov je otázka jeho nástupcu nepodstatná, keďže sa blížia voľby. „Úprimne, tri, respektíve štyri mesiace pred voľbami je v princípe úplne jedno, kto nastúpi na jeho miesto,“ mieni Beňová.
Predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer) uviedol, že Glváčovo rozhodnutie rešpektuje a viac to komentovať nebude. Rozmýšľať o Glváčovom nástupcovi ho ani nenapadlo. „Podľa mňa to bude na vedení Smeru, ktorého nie som členom, alebo predsedníctva, takže k týmto nomináciám sa naozaj neviem vyjadriť,“ uzavrel Madej.
Zúfalý Danko
Na dianie reagoval predseda parlamentu a národniarov Andrej Danko, ktorého mrzí, že Slovensko ovládajú emócie namiesto racionálnych vecí. Problém vníma zo strany Smeru ako vyriešený, podotýka však, že kľúčové je teraz zostavenie a schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2020.
„Toto sú personálne veci, plné emócií v spoločnosti. Konečne riešme to, čo Slovensko potrebuje. Máme veľký hendikep k opätovnému zatraktívneniu krajiny, uniká nám veľa vecí z hľadiska investícií,“ upozornil Danko. Skonštatoval, že je „zúfalý“ z toho, prečo sa napríklad nerieši existencia ministerstva cestovného ruchu, ktoré navrhol.
Glváč skončil vo funkcii pre zverejnenú komunikáciu medzi ním a Marianom Kočnerom, obžalovaným v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Správy sprístupnil médiám líder OĽaNO Igor Matovič. Vo svojom štvrtkovom vyhlásení Glváč vyzval ostatných politkov, ktorí mali kontakt s Kočnerom, na odchod z funkcií. Menoval Matoviča, predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára, predsedov strán SaS Richarda Sulíka a Borisa Kollára zo Sme rodina. Tí jeho apel odignorovali.
V piatok svoje vyjadrenia korigoval a uviedol, že sa len pripojil k výzve obhajcu Romana Kvasnicu, aby sa ľudia, ktorí mali kontakty s Kočnerom, stiahli z verejného života. „Očakával by som aj od médií, že tu nebudú šíriť vymyslenú výzvu, ale budú konfrontovať spomínaných verejných činiteľov s výzvou Romana Kvasnicu,“ napísal Glváč v piatok na svojom facebookovom profile.
V komunikácii medzi Glváčom a Kočnerom sa nachádzajú debaty o obsadení postu zástupcu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, rekonštrukcii vlády. Glváč sa minulý týždeň bránil, že správy nesedia s realitou. Označil to za cielenú diskreditáciu jeho osoby a podal trestné oznámenie. Okrem vzdania sa funkcie podpredsedu parlamentu ponúkol svoje miesto v parlamentnom výbore pre kontrolu vojenského spravodajstva.