Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer), ktorá s touto zmenou prišla, necháva rozhodnutie na poslancov, ktorí vzídu z februárových volieb. Jej návrh sprevádza masívna kritika od odborníkov aj opozičných politikov. Experti poukazujú na to, že do nových softvérov a dokladov, ktoré si ľudia budú musieť vybaviť, sa zbytočne investujú desiatky miliónov eur. Rodné čísla sa na Slovensku používajú od roku 1954.
Rezort vnútra zrušenie rodných čísel odôvodňuje obavou, že v roku 2053 sa začnú vydávať neželané duplicitné čísla. Podľa jeho návrhu bude mať každá osoba pridelený identifikátor, ktorý tvorí náhodné desaťmiestne číslo generované kryptografickým kľúčom. Ministerka Denisa Saková priblížila, že zákon by mal byť účinný od apríla 2020, pričom naplno by sa mal do praxe zaviesť v roku 2030. Na parlamentnú schôdzu sa však podľa nej nedostane. „Nechávame na budúcu vládu a parlament, aby ho schválili,“ objasnila Saková.
Plánovaná novinka má množstvo kritikov. Ekonóm Ľuboš Pavelka mieni, že ide o úplne zbytočný krok. Problém s rodnými číslami sa podľa neho týka vzdialenejšej budúcnosti ako je rok 2030. „Ide len o naháňanie lobingu pre určité záujmové skupiny. Bude to stáť veľa peňazí z verejných prostriedkov,“ povedal. Osobne si netrúfa odhadnúť, koľko by táto zmena štát stála, no predbežne sa vraj hovorí o desiatkach miliónov eur. „Výmena množstva dokladov ako občianskych preukazov, kartičiek poistenca, ale tiež počítačových softvérov v zdravotníctve, poisťovniach, bankách, na katastroch či polícii spôsobí obrovské výdavky,“ tvrdí s tým, že hradiť náklady spojené s tým je povinnosťou štátu ako iniciátora. „Nebude to priamo viditeľné v podobe vystavených faktúr. Nejakým spôsobom ale tie financie chýbať budú, lebo ich vynaložia na niečo, čo s veľkou pravdepodobnosťou ani nie je potrebné,“ nazdáva sa.
Problém, ktorému sa má identifikátormi vyhnúť, sa podľa Pavelku aj tak vyrieši sám. „Medzitým generácia starých ľudí, teda seniorov, ktorých by sa duplicita týkala, pomrie. Okrem toho, pri súčasnej nižšej pôrodnosti nemusíme meniť rodné čísla najbližších štyristo rokov,“ hovorí.
Pavelka upozornil, že k nepríjemnosti s duplicitou môže dôjsť už v súčasnosti. „Stretol som sa s ľuďmi v Česku, ktorí sa narodili ešte za socializmu. Chceli sa niekde prihlásiť a na úrade im povedali, že ich rodné číslo patrí inému človeku. Zostali šokovaní, no zrejme niekto zlyhal na vtedajšom národnom výbore. Mohlo dôjsť k nesprávnemu nahláseniu údajov na matrike a podobne,“ pripomenul. Je ale presvedčený, že kým niekto nedá z rúk svoj občiansky preukaz, k zneužitiu jeho rodného čísla na nekalé účely by dochádzať nemalo. Pavelka odporúča hlbšiu diskusiu so stanoviskom expertov, ktorí sa excelentne zaoberajú matematikou a kombinatorikou. „Najrozumnejšie by bolo, keby sa budúca vláda, po voľbách, rozhodla, že to jednoducho neschváli,“ doplnil ekonóm.
Za zlý považuje návrh aj Ľubor Illek z občianskeho združenia Slovensko.Digital. „Má množstvo nedostatkov. Je tam časť ešte o iných číslach, tzv. sektorových identifikátoroch, v ktorých vidíme kľúčový problém. Je to veľmi komplikovaná, finančne nákladná vec a najmä – nič to nezlepší,“ mieni Illek.
Vysvetlil, že podľa Sakovej návrhu by mal každý úrad používať vlastné, teda sektorové identifikátory človeka, ktoré nikto iný nebude poznať. Rodné čísla v databázach stále zostanú, takže z hľadiska bezpečnosti to podľa neho v ničom nepomôže. „V súčasnosti sú na to úplne iné štandardné, relatívne nie až také nákladné, finančné riešenia. Ak sa chceme vyhnúť tomu, aby útočník databázu ukradol, jednoducho zapneme jej šifrovanie,“ uviedol príklad s tým, že všetky úrady s privátnou sférou považujú dnešné riešenia za dostatočné. „Ide o vnútorný problém verejnej správy, no už teraz v databáze rezortu vnútra existuje počítačové číslo osoby, ktoré používajú na komunikáciu s inými úradmi. To znamená, že ak rodné číslo nie je úplne dokonalé, máme tu aj niečo lepšie. Nechápem teda, načo je dobré vnucovať všetkým ľuďom nejaké nové číselká,“ podotkol.
Pri súčasnej nižšej pôrodnosti nemusíme meniť rodné čísla najbližších štyristo rokov.Ľuboš Pavelka
Z technického hľadiska si Illek zavedenie identifikátorov vie predstaviť. „Dôležité je však zvážiť všetky náklady s tým spojené a zistiť, či sa nám vôbec oplatí robiť túto zmenu. Žiaľ, vyčíslené to nikdy nebolo, ministerstvo vnútra si nedalo tú prácu, aby to zistilo,“ poznamenal. Zároveň pripomenul, že bude potrebné prerobiť všetky informačné systémy a vyškoliť používateľov. Jeden z odhadov hovorí, že celé by to malo stáť viac ako 250 miliónov eur. Dodal, že návrh zákona sa mal jednoznačne podrobiť dôkladnejšej odbornej analýze a nemala ho narýchlo schváliť vláda.
Tlačový odbor ministerstva vnútra v súvislosti s nákladmi reagoval, že v záujme minimalizácie dosahov nového systému ráta s desaťročným prechodným obdobím. Počas neho sa bude na občianskych preukazoch, cestovných pasoch a ďalších dokladoch uvádzať popri rodnom čísle aj bezvýznamový identifikátor, pričom platnosť dokumentov ostane zachovaná.
„To znamená, že počas prechodného obdobia bude možné rovnocenne využívať oba uvedené identifikátory. Uplynutím prechodného obdobia sa rodné čísla prestanú používať,“ uviedlo ministerstvo. Tvrdí, že po zavedení systému identifikátorov občan nezaregistruje žiadnu zmenu. Pri komunikácii s úradmi bude stále používať rovnaké údaje, ktoré sú či budú uvedené na občianskom preukaze. „Povinnosti navyše nepribudnú ani úradníkom. Celá komunikácia a funkčnosť bude realizovaná na pozadí akýchkoľvek zmien v práci úradov,“ doplnil rezort vnútra.