Bývalá šéfka Najvyššieho súdu je v otvorenom spore s podpredsedníčkou Urbancovou

, 12.11.2019 17:53

Najvyššia inštitúcia, ktorá vydáva konečné rozhodnutia záväzné pre všetky nižšie súdy, je už viac ako mesiac bez riadneho predsedu. Medzi sudcami vznikajú nebývalé rozbroje. Do otvoreného sporu sa dostali bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a podpredsedníčka Jarmila Urbancová. Túto krízu vyrieši možno až nový predseda, ktorého sa Súdna rada pokúsi vybrať o dva týždne. Švecová do voľby posiela vlastnú favoritku.

Švecovej vypršala funkcia 2. októbra, odvtedy na Najvyššom súde pôsobí ako šéfka občianskoprávneho senátu. Vedenie súdu dočasne prevzala jeho doterajšia podpredsedníčka Jarmila Urbancová. Jej meno sa ocitlo v médiách v súvislosti so sudcom bratislavského okresného súdu I Vladimírom Sklenkom, ktorý mal od nej podľa Threemy získavať informácie v prospech obžalovaného Mariana Kočnera.

Švecová Urbancovú vyzvala na odstúpenie z funkcie, do ktorej ju navrhla práve ona. Dnes to vraj už uľutovala a tvrdí, že Urbancovej „konanie je determinované vytváraním atmosféry absolútneho strachu medzi zamestnancami, vydávaním deštrukčných opatrení i drastickým spôsobom výkonu niektorých opatrení a rozhodnutí“.

Predchádzalo tomu zverejnenie výsledkov vládneho auditu, ktorý podľa Urbancovej odhalil 14 závažných porušení finančnej disciplíny a ďalšie podozrenia z čias predsedníctva Švecovej a jej generálneho tajomníka Ivana Soleja. Iniciovala kontroly, ktoré majú podozrenia z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami preveriť.

„Pani bývalá predsedníčka asi nemá žiadne informácie ani o výsledku auditu, ani o reálnom hospodárení kancelárie, keďže sa v tomto zrejme úplne spoliehala na Ivana Soleja. Podľa môjho názoru nemá a nikdy nemala dostatok informácií o hospodárení kancelárie Najvyššieho súdu. Ona sa ekonomike nevenovala, a to bola chyba,“ zdôraznila Urbancová s tým, že nehodlá kryť netransparentnosť ani nehospodárnosť. Solejovi, ktorý viedol kanceláriu Najvyššieho súdu, vyčíta najmä predraženú rekonštrukciu jednej z budov Najvyššieho súdu o takmer trištvrte milióna eur.

Solej obvinenia odmieta

Ivan Solej poskytol denníku Pravda stanovisko, v ktorom obvinenia odmieta. „Podľa projektových podkladov bola pôvodná predpokladaná hodnota zákazky 2,2 milióna eur bez DPH, teda asi 2,5 milióna vrátane DPH. Vysúťažená cena bola asi 1,4 milióna eur bez DPH a nakoniec sa rekonštrukcia realizovala za približne 1,9 milióna bez DPH, pretože v procese rekonštrukcie napríklad pri otvorení strechy sa zistilo, že je v oveľa horšom stave, ako to pri obhliadkach vyzeralo. Každý jeden dodatok bol opakovane preverovaný jednak nezávislým stavebným dozorom a jednak verejným obstarávateľom i právnikmi kancelárie Najvyššieho súdu,“ povedal pre Pravdu Solej.

Pripomína, že zo všetkých 22 zistení nájdených v audite mali len dve finančný dosah na rozpočet súdu, a to iba 12,5 tisíca eur. Ani v jednom prípade podľa neho nešlo o fiktívne či neexistujúce plnenia, problémom boli viac účtovné chyby a súd nedostal žiadnu pokutu, zdôraznil.

Niekdajší kancelár zároveň čelí kritike aj pre neštandardne vysoký plat a odmeny. Podľa informácií denníka Sme zarobil za prvých deväť mesiacov roka 61-tisíc eur, pričom premiér za rovnaký čas dostal len 57-tisíc eur. Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová potvrdila, že mu polepšili príplatky za riadenie v priemere 870 eur mesačne a tri mimoriadne štedré odmeny spolu na 13-tisíc eur, za ktoré môže vďačiť bývalej šéfke Švecovej. Tá tvrdí, že mzdu si zaslúžil a vylučuje, že by na to mal mať vplyv Solejov vzťah s jej vnučkou.

Solej v reakcii na otázky Pravdy uviedol, že popri funkcii predsedu kancelárie súdu bol aj predsedom kancelárie predsedníčky. „Tým, že som vykonával spomínané kumulované funkcie, boli ušetrené mzdové prostriedky, ktoré by boli vynaložené na ďalšie pracovné miesto,“ zdôraznil Solej s tým, že ako manažér zodpovedal za miliónové hodnoty a viac ako 300 zamestnancov.

Odmeny, ako tvrdí, nikdy nedostával sám, ale iba vtedy, keď aj ostatní zamestnanci a asi až 20 percent jeho príjmu (bez odmien) tvorila zložka naviazaná na čerpanie z fondov EÚ, ktoré pre Najvyšší súd získali v hodnote 15 miliónov eur.

Spory škodia justícii

Švecová naďalej trvá na tom, že by sa Urbancová mala pre projenie na Kočnera vzdať funkcie podpredsedníčky aj sudkyne. Tá sa jej prianiu vyhovieť nechystá. „Opakujem, nikdy som sa nestretávala s kriminálne závadovými osobami, ani s osobami z tzv. mafiánskych zoznamov,“ bráni sa Urbancová.

Nezisková organizácia Transparency International Slovensko obe sudkyne vyzvala, aby prestali osobnými spormi škodiť justícii. Švecová sa podľa neziskovky útokom na Urbancovú pokúša predovšetkým odvrátiť dôsledky pochybení v hospodárení súdu pod jej vedením.

"Súčasná zastupujúca šéfka súdu Urbancová sa kritikou Švecovej zase snaží najmä odraziť výzvy na jej odstúpenie z funkcie v súvislosti s komunikáciou so sudcom Vladimírom Sklenkom, ktorý od nej vyťahoval informácie pre Mariana K. V ostrej výmene názorov sa obe snažia navzájom usvedčiť z nečistých úmyslov. Ich úprimnému záujmu o blaho Najvyššieho súdu však nemožno uveriť. Obe totiž hrajú o svoje prežitie,“ uviedol za organizáciu Ľuboš Kostelanský.

Čo na to hovoria kandidáti na predsedu?

Situáciu by mohol upokojiť nový predseda Najvyššieho súdu. Voliť ho bude Súdna rada na verejnom zasadnutí 25. novembra v tajnom hlasovaní. O pozíciu v týchto voľbách zabojujú dvaja kandidáti. Člen Súdnej rady Branislav Jablonka navrhol za kandidáta Jána Šikutu.

"Svoju návrhovú kompetenciu využila aj bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ktorá navrhla Alenu Šiškovú,“ informovala hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Prezidentke bude na vymenovanie za predsedu predložený kandidát, ktorý presvedčí aspoň desiatich z osemnástich členov Súdnej rady. Denník Pravda sa oboch kandidátov opýtal, ako vnímajú konflikt zastupujúcej predsedníčky Jarmily Urbancovej s bývalou predsedníčkou Danielou Švecovou.

Alena Šišková: „Celú situáciu považujem za nešťastnú, a to najmä v čase, keď je dôvera v súdnictvo absolútne naštrbená. Pokiaľ boli zistené akékoľvek nedostatky v činnosti súdu, podľa môjho názoru sa mali najskôr s nimi oboznámiť kompetentní, požadovať vysvetlenia, prijať adekvátne opatrenia na nápravu a až potom zvážiť možnosť informovať médiá. Je neprijateľné, aby podpredsedníčka súdu s bývalou predsedníčkou nekomunikovali, resp. posielali si odkazy cez médiá. S určitosťou môžem už teraz povedať, že zistené pochybenia nevytvárajú dobrú východiskovú pozíciu pre budúceho predsedu Najvyššieho súdu. Jeho úlohou bude preto tento nežiaduci stav napraviť a vyvodiť potrebné konzekvencie voči zodpovedným osobám.“

Ján Šikuta: „Komunikácia a informovanosť v rámci inštitúcie sú oblasti, kde vidím veľmi veľké rezervy. Aj preto je tento konflikt pre mňa prekvapením, ako sú pre mňa prekvapením aj iné veci, na ktoré sa nepýtate. Nepochybne, ak sú pracovné vzťahy otvorené, korektné, ale principiálne, ak funguje komunikácia nielen v rámci vedenia súdu, ale vo všeobecnosti, takáto situácia by nemala nikdy nastať. Ja ako predseda senátu Najvyššieho súdu, odkedy som nastúpil na Najvyšší súd v roku 2015, nevnímam atmosféru strachu, neviem si ani predstaviť, ako môže mať sudca Najvyššieho súdu strach vo vlastnom zamestnaní. Obe vami pýtané situácie považujem za rovnako veľmi vážne, ku ktorým by nemalo dôjsť.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Najvyšší súd SR #Jarmila Urbancová #Daniela Švecová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku