Šišková a Šikuta sa budú uchádzať o post predsedu Najvyššieho súdu

Súdna rada sa o necelé dva týždne opäť pokúsi zvoliť nového predsedu Najvyššieho súdu, keďže v ostatnej septembrovej voľbe neuspel ani jeden zo štyroch kandidátov. O funkciu na čele Najvyššieho súdu tentoraz zabojujú predsedníčka trestného senátu Najvyššieho súdu Alena Šišková (60) a bývalý dlhoročný sudca Európskeho súdu pre ľudské práva Ján Šikuta (59), ktorý dnes na Najvyššom súde pôsobí ako predseda občianskoprávneho senátu.

13.11.2019 10:00
najvyssi sud, ministerstvo spravodlivosti, Foto: ,
Budova Najvyššieho súdu v Bratislave
debata

Na zvolenie musí kandidát na verejnom vypočutí a v následnom tajnom hlasovaní získať podporu aspoň desiatich z 18 členov Súdnej rady. Prečítajte si, čím ich chcú presvedčiť, ako hodnotia doterajšie pôsobenie Najvyššieho súdu a aké zmeny by chceli dosiahnuť.

Šišková, Alena:

Môžete, prosím, uviesť dôvody, pre ktoré sa uchádzate o funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR)?

Som presvedčená, že po odbornej, ale aj osobnostnej stránke som pripravená uchádzať sa o vedenie takej dôležitej inštitúcie, akou je Najvyšší súd. V tejto súvislosti poukazujem na moje pracovné skúsenosti (cca 36 rokov právnickej praxe), hlavne z oblasti riadenia (vedúca personálneho, právneho a VPK v Kovopodniku MP Topoľčany, veliteľka personálneho odboru, riaditeľka vnútorného a organizačného odboru na OR PZ Topoľčany, zástupca starostu obce Hrušovany, vedúca právneho odboru na KÚP v Nitre, predsedníčka Sudcovskej rady na Okresnom súde Topoľčany, predsedníčka Okresného súdu Topoľčany). Podľa môjho názoru Najvyšší súd potrebuje dobrého manažéra, ktorý má nielen odborné vedomosti, ale hlavne riadiace, ktoré prezentujú moje pracovné výsledky a čistý morálny kredit.

Aké sú vaše priority v prípade zvolenia?

Mojou zásadnou prioritou je aktívne prispieť k zmene nepriaznivej klímy v spoločnosti v oblasti justície. Musíme postupne získať stratenú dôveru verejnosti, čo považujem za mimoriadne náročný, ale reálny cieľ. V ostatnom čase sa justícia stala objektom útoku médií. Problémy v súdnictve treba jasne pomenovať a v rámci kompetencií predsedu ich s dôrazom riešiť. Súdy musia pracovať rýchlejšie, efektívne a transparentne.

Veľkou a zanedbanou témou je generačná obmena sudcov, ale popracovať musíme aj na témach ako dopracovanie zákona o NS SR či získanie vlastného sídla, zvýšiť efektivitu práce posilňovaním špecializácie sudcov, vzdelávanie sudcov a zamestnancov súdu, zjednocovanie rozdielnych súdnych rozhodnutí v spolupráci aj so súdmi nižšieho stupňa, angažovanosť sudcov v legislatívnom procese v súčinnosti s Justičnou akadémiou, zvýšenie vnútornej kontroly, pretože kto riadi, ten aj kontroluje.

Aké sú vaše priority v prípade zvolenia? Čo by ste chceli na Najvyššom súde zlepšiť a čo oceňujete na práci doterajšej predsedníčky pani Švecovej?

Mojou základnou víziou je ľudí spájať, nie ich rozdeľovať. So žiadnym sudcom ani zamestnancom súdu nie som v konflikte, naopak, pociťujem ich veľkú podporu. Okrem skutočností, ktoré som už uviedla vyššie, by som aktualizovala všetky vnútorné akty riadenia súdu, najmä je potrebné zjednodušiť rozvrh práce súdu. V rámci zjednocovania výkladu a používania zákonov by som chcela zefektívniť prácu jednotlivých kolégií aj v spolupráci so súdmi nižšieho stupňa.

Smer činnosti Najvyššieho súdu je nastavený dobre, a preto chcem nadviazať na tento dobrý základ. Oceňujem, že sa skrátila dĺžka súdneho konania počas riadenia súdu predsedníčkou Švecovou o 70 percent, v priemere je to 74 dní, zriadenie Kancelárie NS SR od 1. januára 2017, čím došlo k odbremeneniu súdu od rôznych administratívnych činnosti, zriadenie tzv. oddelenia ODAK (Oddelenie dokumentaristiky, analýzy a komparácie), ktoré dáva prehľad o judikatúre NS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a súdneho dvora EÚ, zvýšil sa počet asistentov sudcu z 3O na 9O, materiálno – technické vybavenie súdu. Pozitívne vnímam aj úmysel zriadiť samostatné sídlo NS SR.

Ako vnímate konflikt zastupujúcej predsedníčky Jarmily Urbancovej s bývalou predsedníčkou Danielou Švecovou, ktorá vás navrhla do výberu na nového predsedu? Vnímate na Najvyššom súde atmosféru strachu, o ktorom hovorí Švecová, alebo považujete za vážnejšie podozrenia z nehospodárnosti počas Švecovej predsedníctva, ako to opisuje Urbancová?

Celú situáciu považujem za nešťastnú, a to najmä v čase, keď je dôvera v súdnictvo absolútne naštrbená. Pokiaľ boli zistené akékoľvek nedostatky v činnosti súdu, podľa môjho názoru sa mali najskôr s nimi oboznámiť kompetentní, požadovať vysvetlenia, prijať adekvátne opatrenia na nápravu a až potom zvážiť možnosť informovať médiá.

Je neprijateľné, aby podpredsedníčka súdu s bývalou predsedníčkou nekomunikovali, resp. posielali si odkazy cez médiá. S určitosťou môžem už teraz povedať, že zistené pochybenia nevytvárajú dobrú východiskovú pozíciu pre budúceho predsedu NS SR. Úlohou nového predsedu NS SR bude preto tento nežiaduci stav napraviť a vyvodiť potrebné konzekvencie voči zodpovedným osobám.

Prečo ste nepodpísali výzvu na odstúpenie Urbancovej v súvislosti s informáciami o jej vzťahu s pánom Sklenkom a Kočnerom?

Nedisponujem informáciami, ktoré by preukázali, že pani Urbancová zneužila funkciu podpredsedníčky NS SR tak, ako to bolo spomínané vo výzve sudcov na jej odstúpenie. Ani medializované informácie, z ktorých vyplýva, že pani Urbancová je spomínaná v komunikácii tretích osôb, mi nedávajú dôvod na podpísanie takejto výzvy.

Som dlhoročná trestná sudkyňa, ktorá akékoľvek odsúdenie človeka bez jasných a jednoznačných dôkazov absolútne odmieta. Chápem, že sudcovia chcú očistiť justíciu od kolegov, ktorí sa inštitúcii sudcu akýmkoľvek spôsobom spreneverili, ale celý tento proces očisty sa musí realizovať zákonným spôsobom a rešpektovať zásadu prezumpcie neviny.

Šikuta, Ján:

Môžete, prosím, uviesť dôvody, pre ktoré sa uchádzate o funkciu predsedu Najvyššieho súdu?

Na post predsedu Najvyššieho súdu ma navrhol člen Súdnej rady Slovenskej republiky Branislav Jablonka, a jeho návrh podporilo mnoho mojich kolegov z najvyššieho i nižších súdov. Prešiel som službou sudcu na súdoch všetkých stupňov na národnej úrovni, a vzhľadom na moje dlhoročné skúsenosti v medzinárodných inštitúciách, ako je Organizácia Spojených národov či Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, kde som pôsobil ako sudca 11 rokov, môžem ponúknuť slovenskej justícii v tejto dobe východiská, ktoré budú sledovať zvýšenie dôvery v súdnictvo, zvýšenie právnej istoty pri rozhodovaní súdov, zvýšenie predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ale zároveň aj zlepšenie komunikácie vo vnútri systému, ako aj spolupráce s justičnými orgánmi a súdmi v rámci celej Európy. Som presvedčený, že môžem ponúknuť to, čo nemôže ponúknuť iný kandidát.

Aké sú vaše priority v prípade zvolenia? Čo by ste chceli na NS zlepšiť?

V prípade môjho zvolenia mám veľmi konkrétne predstavy, v čom dobre nastavenom by sa malo pokračovať, ale aj to, v čom by som si vedel predstaviť zmeny v organizácii a spôsobe práce, akým Najvyšší súd operuje. Okrem odborných krokov je potrebné, a to najmä v súčasnej dobe, znovuvybudovať základné princípy súdnictva ako sú dôvera a nezávislosť, a to v priereze od všeobecnej mienky až po každé jedno rozhodnutie súdu.

Na takom malom priestore je zložité vymenovať, akým všetkým prioritám sa bude treba venovať. Dôležité, najmä v súčasnosti, bude venovať sa personálnym záležitostiam – otázkam priorít pri výbere a prijímaní sudcov, ktorí budú prichádzať na Najvyšší súd. S rovnakou dôležitosťou však bude potrebné venovať sa aj manažérskemu riadeniu Najvyššieho súdu, ekonomickým otázkam, bez ktorých sa žiadna inštitúcia nepohne ďalej, bude potrebné podstatne zlepšiť komunikáciu súdu navonok, ale aj dovnútra.

Čo oceňujete na práci doterajšej predsedníčky pani Švecovej?

Za doterajšieho predsedníctva oceňujeme napríklad vybudovanie Oddelenia dokumentaristiky, analýzy a komparácie. Ide o novo vytvorenú súčasť súdu, ktorej úlohou je pomáhať sudcom pri získavaní potrebných podkladov, a najmä pri jednotnom rozhodovaní, čo zásadne prispieva ku zvýšeniu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovacej činnosti.

Ako vnímate konflikt zastupujúcej predsedníčky Jarmily Urbancovej s bývalou predsedníčkou Danielou Švecovou? Vnímate na Najvyššom súde atmosféru strachu, o ktorom hovorí Švecová, alebo považujete za vážnejšie podozrenia z nehospodárnosti počas Švecovej predsedníctva, ako to opisuje Urbancová?

Ako som uviedol vyššie, komunikácia a informovanosť v rámci inštitúcie sú oblasti, kde vidím veľmi veľké rezervy. Aj preto je tento konflikt pre mňa prekvapením, ako sú pre mňa prekvapením aj iné veci, na ktoré sa nepýtate. Nepochybne, ak sú pracovné vzťahy otvorené, korektné, ale principiálne, ak funguje komunikácia nielen v rámci vedenia súdu, ale vo všeobecnosti, takáto situácia by nemala nikdy nastať.

Ja ako predseda senátu Najvyššieho súdu, odkedy som nastúpil na Najvyšší súd v roku 2015, nevnímam atmosféru strachu, neviem si ani predstaviť, ako môže mať sudca Najvyššieho súdu strach vo vlastnom zamestnaní. Obe vami konkretizované situácie považujem za rovnako veľmi vážne, ku ktorým by nemalo dôjsť.

Prečo ste nepodpísali výzvu na odstúpenie Urbancovej v súvislosti s informáciami o jej vzťahu s pánom Sklenkom a Kočnerom?

Výzve možno pripísať len morálny či etický význam – ukázať, že sa dištancujeme ako všetci slušní ľudia. Vo všeobecnosti, to, čo sa dozvedáme v dnešných dňoch z médií o niektorých kolegoch, je také závažné, že tu rôzne výzvy sú, podľa môjho názoru, absolútne neúčinné. Situácia si dnes vyžaduje nie výzvy, ale činy predstaviteľov justície na každej úrovni, pokiaľ sa nemajú považovať za to, že zlyhali vo svojej funkcii.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Najvyšší súd SR #Alena Šišková #Ján Šikuta