Čo formovalo tvár Slovenska?

Pred 30 rokmi padol v Československu socialistický režim. Len o tri roky neskôr sa Slovensko vydalo cestou samostatnosti. Ktoré udalosti ho počas troch desiatok rokov slobody najviac ovplyvnili? V tomto názore sa rozchádzajú aj analytici. Zdôrazňujú rozdelenie krajiny, mečiarizmus, desaťročnú vládu Smeru či členstvo v Európskej únii. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej prežívame prelomové obdobie aj teraz, odštartovala ho vražda novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

17.11.2019 08:00
November Foto:
Ilustračné foto
debata (4)

Tri desaťročia uplynuli od momentu, ako Slováci a Česi na preplnených námestiach nenásilne odmietli totalitné zriadenie. Celá jedna generácia tridsiatnikov vyrastala v slobodnom svete a o režime, ktorý mu predchádzal, vie len od pamätníkov či z učebníc dejepisu. K dnešnej podobe Slovenskej republiky viedla neraz tŕnistá cesta.

Politický analytik Ján Baránek pripomína, že tvár krajiny nikdy neformuje len jediná udalosť, vždy ich je viac. „Tá absolútne najdôležitejšia bolo rozdelenie Česko-Slovenska. Možno to bola pre niekoho aj tá najnegatívnejšia udalosť, napríklad ani ja som nechcel, aby sa krajina rozdelila. Keby bolo referendum, určite by som hlasoval proti. Ale málokto si uvedomuje, že to najpozitívnejšie v celej našej novodobej histórii bolo, že sme sa s Čechmi dokázali rozdeliť tak, že sme zostali priateľmi,“ spomína analytik, podľa ktorého v tomto prípade ide o absolútne nedocenenú časť našej histórie.

Rozdelenie, ako pripomína analytik, prešlo bez závažnejších zádrhov, nenávisti, zášti. „Česi sú naši najobľúbenejší susedia, českých turistov vidíme každý rok na Slovensku, sme jednou z ich najobľúbenejších turistických destinácií. A množstvo našich mladých ľudí študuje v Prahe, Brne. Vládnuce elity vtedy dokázali krajinu rozdeliť tak, že sa to neskončilo ako napríklad v Juhoslávii. Treba však povedať, že na tom mali zásluhu Václav Klaus a Vladimír Mečiar a zaslúžia si za to uznanie – bez ohľadu na to, čo na Slovensku nasledovalo potom,“ pokračuje Baránek.

Podľa jeho názoru bola práve nasledujúca éra mečiarizmu veľmi negatívnou časťou našej histórie. „Korupcia dostala veľmi veľký priestor a, bohužiaľ, rokom 1998 sa to nezastavilo, ale pokračuje to dodnes. To je to najnegatívnejšie. Nielenže sa tým znižuje životná úroveň, ale korupcia doslova zanecháva za sebou mŕtvych. Nie je to len také tvrdenie z brucha, skutočne nám zbytočne zomierajú ľudia, lebo nie sú lieky, vybavenia nemocníc, sú zlé cesty,“ doplnil Baránek.

Vstup do EÚ, vlády Smeru

Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa nazdáva, že na súčasnú tvár Slovenska zrejme najviac vplývala vláda Smeru. Táto strana je pri moci, s krátkou pauzou v rokoch 2010 až 2012, od roku 2006. Klobucký pripomenul, že je to najdlhšie obdobie vlády nejakej strany na Slovensku za posledných 30 rokov.

„Smer tu vládne viac ako desať rokov, preto si myslím, že je to to najdôležitejšie,“ nazdáva sa sociológ. Zosumarizovať, či v tejto dobe prevládali skôr pozitíva, alebo negatíva, si netrúfol. „Nedá sa to paušálne zhodnotiť. Aj z prieskumov, ktoré máme, vyplýva, že ľudia sa sťažujú, že zlyhávajú niektoré základné inštitúcie štátu ako zdravotníctvo, spravodlivosť, školstvo. A to sú oblasti, ktoré sú dlhodobo nereformované a zdá sa, že teraz nám to padá na hlavu,“ poukazuje Klobucký.

Sociológ mieni, že vražda novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola len špičkou ľadovca, ktorá viac odhalila nespokojnosť ľudí, tá bola totiž prítomná aj pred ňou. Poukázal na výskumy spred tohto obdobia. „Vieme, že dôvera ľudí v justíciu je asi najnižšia alebo patrí k najnižším v Európskej únii. Aj stav v zdravotníctve, to sú oblasti, ktoré sú dlhodobo zanedbávané a mám dojem, že z toho je aj tak trochu ,blbá‘ nálada v spoločnosti. Ľudia prestávajú veriť, že by sa štát mohol zlepšiť. A zdá sa, že sa nevyhnutne bude musieť zlepšiť,“ prízvukuje sociológ.

Pre našu krajinu nastal kľúčový zlom zhruba v polčase 30 rokov od revolúcie, a to v roku 2004, keď sme oficiálne vstúpili do európskych štruktúr, mieni sociologička Sylvia Porubänová. Slovensko sa vtedy stalo členom Európskej únie. „A možno to bolo aj celé to prístupové obdobie, ktoré, našťastie, bolo už po Mečiarovi. Myslím si, že vtedy sa lámal chlieb, aj keď dnes si to už možno neuvedomujeme a berieme to ako samozrejmosť. Ale práve toto rozhodlo, v dobrom, o našom ďalšom smerovaní,“ nazdáva sa sociologička.

Zdôraznila, že významné obdobie prežívame aj v súčasnosti. „Z hľadiska súčasnej situácie je možno skutočne prelomový aj rok 2018, vražda novinára a jeho snúbenice. Táto udalosť spustila stavidlá a ukázala rozklad systému a zároveň mobilizovala spoločnosť,“ mieni Porubänová. Pripomenula však, že táto udalosť zatiaľ nemá rozuzlenie. „Zatiaľ sa dozvedáme len také temné tiene a čakáme na výsledky a riešenia,“ uviedla sociologička.

Príbeh úspechu

V čom je Slovensko iné ako pred 30 rokmi? Klobucký pripomína, že je viac otvorené svetu. „Komunizmus bol v tomto predsa len veľmi veľmi izolovaný. Veľa ľudí chodí študovať a zarábať do zahraničia. Slovensko sa tiež modernizovalo, určite je modernejšie ako predtým,“ komentuje sociológ.

Podľa Porubänovej nie je zmena, ktorou Slovensko prešlo za tri desaťročia, bezvýznamná. „Je neuveriteľná. Človek má na jednej strane tendenciu a možno aj schopnosť, idealizovať si veci. Dnes už aj v individuálnej rovine človek zbadá, že si niektoré veci idealizujeme – spomíname len na to dobré, čo bolo pekné a čo súvisí s osobným životom, čo je pekné bez ohľadu na akýkoľvek režim. Ale myslím si, že bez ohľadu na politickú situáciu, spoločenskú náladu a podobne, Slovensko je príbeh úspechu,“ skonštatovala sociologička.

Naša krajina má podľa nej obrovský potenciál a obrovskú nádej. „Zmenila sa vizuálne. Stačí si pozrieť dobové noviny, tí, ktorí si to nepamätajú, že naozaj, z tej beznádeje, šede, rezignácie sme sa zmenili na krajinu, ktorá je mladá, dynamická, farebná. Ten pocit klietky, ktorý sme mali pred rokom 1989, dnes nemáme. To je podľa mňa tá základná zmena. Závisí už len na nás, ako tú floskulu "sloboda, rovnosť, bratstvo“ naplníme. Či to budú len prázdne slová, alebo to budú nejaké základné princípy nášho života," uzavrela Sylvia Porubänová.

Zlomové udalosti Slovenska

  • 1. január 1993 – po rozdelení Česko-Slovenska vznikla samostatná Slovenská republika. Ešte o niekoľko mesiacov skôr, 17. júla, prijala Slovenská národná rada (SNR) Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorou žiadala samostatnosť Slovenska. Ústava SR uzrela svetlo sveta 1. septembra 1992. Dodnes vyvoláva polemiky fakt, že rozdeleniu federácie nepredchádzalo referendum, v ktorom by občania vyjadrili svoj názor. Na rozdelení republiky sa dohodli predseda českej vlády Václav Klaus a predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar 8. júla 1992 v brnianskej vile Tugendhat. Mladý štát sa už 19. januára 1993 stal členom OSN.
  • 15. február 1993 – parlament zvolil prvého prezidenta samostatnej SR Michala Kováča. Nominoval ho Vladimír Mečiar v druhej voľbe po tom, čo v tej prvej neuspel Roman Kováč. Michal Kováč nemal protikandidáta, za prezidenta bol inaugurovaný 2. marca 1993. Funkčné obdobie sa mu skončilo 2. marca 1998.
  • 30. september a 1. október 1994 – konali sa prvé voľby do Národnej rady SR v ére samostatnosti krajiny. Zúčastnilo sa na nich viac ako 75 percent oprávnených voličov. Zvíťazila koalícia strán HZDS a Roľnícka strana Slovenska. Predsedom vlády sa stal opäť Vladimír Mečiar.
  • 1992 až 1998 – v tomto období, s krátkou prestávkou v roku 1994, vládol na Slovensku ako premiér Vladimír Mečiar (HZDS). Začalo sa obdobie divokej privatizácie štátneho majetku. Éra tzv. mečiarizmu sa spája s väčšinovým vládnutím, ktoré spochybňuje práva opozície a menšín, aj so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny, s vraždou Róberta Remiáša či so zmareným referendom v roku 1997. Tieto činy neboli dosiaľ potrestané. Pre páchateľov únosu a zmarenia referenda Mečiar vyhlásil amnestie, tie NR SR v roku 2017 zrušila.
  • 29. máj 1999 – v prvých priamych prezidentských voľbách zvolili voliči za prezidenta Rudolfa Schustera. Inaugurovaný bol 15. júna 1999. Ešte v roku 1998 parlament volil prezidenta nepriamo, nikto z kandidátov však nebol zvolený. V roku 1999 došlo k zmene ústavy, prezidenta si odvtedy volia priamo občania.
  • 11. máj 2002 – hokejisti slovenskej reprezentácie porazili na majstrovstvách sveta ruskú reprezentáciu a po prvýkrát sa stali majstrami sveta v ľadovom hokeji. Zatiaľ sa im tento úspech nepodarilo zopakovať.
  • 2004 – v marci sa Slovensko stalo členom NATO, v máji vstúpilo do Európskej únie. O tri roky neskôr, v roku 2007, Slovensko vstúpilo aj do schengenského priestoru. Vstupu Slovenska do EÚ predchádzalo v roku 2003 referendum. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta voličov, 92,46 percenta z nich sa vyslovilo za vstup. Spolu so Slovenskom sa členmi únie stali aj Česko, Estónsko, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Išlo o dosiaľ najväčšie rozšírenie EÚ.
  • 1. január 2009 – novou menou na Slovensku sa stalo euro, vystriedalo slovenskú korunu. Duálny obeh, počas ktorého sa dalo platiť aj eurom, aj korunou, trval do 16. januára 2009. Konverzný kurz bol stanovený na 30,126 slovenskej koruny za jedno euro. Slovensko sa stalo 16. členom eurozóny, dodnes je jedinou krajinou V4, v ktorej sa platí eurom. Dnes má eurozóna 19 členov.
  • 21. február 2018 – Slovenskom otriasla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Táto udalosť vyhnala do ulíc desaťtisíce protestujúcich, zo svojich funkcií odišli premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák aj policajný prezident Tibor Gašpar. Vyšetrovanie vraždy odhalilo desiatky ďalších závažných trestných činov aj podozrenia na spoluprácu viacerých predstaviteľov justície s Marianom Kočnerom. Ten si mal podľa polície vraždu novinára objednať. Začiatok súdneho procesu sa očakáva v najbližších mesiacoch.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Slovensko #Československo #17. november 1989