Preferencie strán stagnujú, voliči chcú naozajstné témy

Drogová kauza lídra PS/Spolu Michala Trubana, toxická komunikácia z Threemy Mariana Kočnera ani veľké predvolebné spájanie voličskými preferenciami nehýbu. Vyplýva to aj z najnovšieho prieskumu verejnej mienky. Zhruba tri mesiace pred parlamentnými voľbami sa tak podľa politického analytika Jána Baránka ukazuje, že tieto témy sa vyčerpali.

17.11.2019 18:50

Podľa najnovšieho prieskumu by sa do parlamentu dostalo deväť strán. Najsilnejšou stranou aj naďalej ostáva vládny Smer s 20,2 percenta. Druhá skončila strana Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku s 11,2 percenta, tretí boli zhodne kotlebovci a koalícia strán PS a Spolu s 11,1 percenta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Polis pre reláciu Na hrane televízie JOJ realizovaný na 1 111 respondentoch v období od 9. do 13. novembra 2019.

Piata pozícia pripadla hnutiu OĽaNO, ktoré by volilo sedem percent opýtaných, šiestej SNS by dalo hlas 6,1 percenta a siedme by skončilo KDH s rovnými šiestimi percentami. Tesne nad hranicou zvoliteľnosti do Národnej rady by skončilo ešte hnutie Sme rodina s 5,2 a SaS s 5,1 percenta. Koaličný Most-Híd by zostal s 4,1-percentnou podporou pred bránami parlamentu.

Prieskum zo všetkého najviac ukázal, že preferencie všetkých strán vo všeobecnosti stagnujú. „Najviditeľnejším výsledkom je, že v podstate oproti prieskumu zo začiatku októbra vidieť vo všetkých stranách pohyby na úrovni maximálne jedného percenta. Podobne to bolo aj mesiac predtým. Tie rozdiely sú len na úrovni štatistickej chyby, takže nie je dôležité, koľko má kto percent a aké koalície by sa dali zložiť, ale aké sú trendy. Môžeme povedať, že PS/Spolu sa po klesaní stabilizovalo, SaS padá a volič čaká na štandardnú predvolebnú kampaň, aby mu strany vysvetlili, prečo by ich mal voliť,“ zhodnotil riaditeľ agentúry Polis a politický analytik Ján Baránek.

Súvisí to podľa neho aj s tým, že už sa skončilo aj obdobie predstavovania nových mien z kandidátok, rovnako ako téma predvolebného spájania. Strany Za ľudí, PS/Spolu a KDH už sformovali dlhopripravované spojenectvo, ku ktorému by sa mala ešte dodatočne pridať aj strana SaS Richarda Sulíka. V prieskumoch dlhodobo ohrozené maďarské strany Most-Híd a SMK sa, naopak, na spoločnom postupe do volieb nedohodli, a ĽS NS Mariána Kotlebu hodnotí štvrtkové rokovanie s Vlasťou Štefana Harabina dokonca ako podraz.

„Témy v súvislosti s politickou korupciou sa opotrebovali a vyčerpali. Už je toho veľa a ľudia sú presýtení či už Kočnerom, alebo Threemou. Je to síce obrovský problém, ale nedalo sa to úplne ľahko komunikovať paralelne s ďalšími témami. Aj tie zastagnované preferencie svedčia, že strany budú musieť priniesť nové myšlienky. Spájanie je tiež téma iba pre politické strany, ktorým má pomôcť, aby sa dostali do parlamentu. Voličov to však nezaujíma. Zaujímajú ich témy ako zdravotníctvo, školstvo, doprava, infraštruktúra, rodinná politika či regionálne rozdiely. Tých tém je veľa, ale zatiaľ sa o nich vôbec nehovorí. Ak chcú strany nejaký rast, musia to začať robiť,“ zdôraznil analytik.

„SaS klesla a aj keď v posledných mesiacoch čelila vážnym vnútrostraníckym problémom a odchodu časti členov, za jej poklesom vidím skôr konkurenciu z PS/Spolu. Strana Borisa Kollára, zdá sa, potrebuje rýchly reštart,“ pripomenul Baránek. Za najväčšie prekvapenie prieskumu považuje zastavenie rastu nových strán Dobrá voľba exministra zdravotníctva Tomáša Druckera (ako nominant Smeru) a strany Vlasť exministra spravodlivosti Štefana Harabina (ako nominant HZDS). „Napriek predpokladom, že ľudia budú chcieť niečo nové, ani jedna z týchto strán nerastie. Aj keď vždy opakujem, že prezidentské a parlamentné voľby sú o niečom inom, očakával som, že zhruba tých 300-tisíc hlasov Harabin pretaví do preferencií výraznejšie,“ uzavrel Baránek.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #prieskumy