Predkladatelia poukázali na to, že príslušný výbor v zmysle zákona „navrhnutých kandidátov pozvať a vypočuť môže, ale s výnimkou prípadov, keď to nariaďuje osobitný zákon, tak nemusí urobiť“. Podotkli, že zákon prípadné vypočutia neupravuje podrobne a neukladá povinnosť napríklad zverejniť audiovizuálny záznam z vypočúvania či zverejnenie zoznamu kandidátov.
„Dôsledkom takéhoto stavu je, že v porovnaní s voľbou kandidátov na ústavných sudcov prebieha voľba iných funkcionárov oveľa menej transparentne a poslanci NR SR i verejnosť majú o navrhnutých kandidátoch oveľa menej informácií i možností overiť si ich odborné a osobnostné predpoklady pre výkon funkcie či informácie týkajúce sa ich predchádzajúceho pôsobenia,“ vysvetlili poslanci v predloženej správe.
Vysvetlili, že parlament okrem kandidátov na ústavných sudcov a generálneho riaditeľa RTVS volí napríklad kandidátov na generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu či členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale aj Rady RTVS a TASR a ďalších.
Úprava by sa podľa ich slov nemala týkať volieb funkcionárov parlamentu, ako sú jeho predseda a podpredsedovia či predsedovia výborov, ktoré sú „vnútornou vecou NR SR a tieto pozície sa obsahujú na základe politických dohôd“.
Zmenu rokovacieho poriadku predložil aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Eduard Heger a nezaradený poslanec Richard Vašečka. Zefektívniť chcú výkon kontroly parlamentu v oblasti kultúrno-etických otázok. Cieľom novely je podľa ich slov okrem iného umožniť lepšiu verejnú kontrolu postupu zástupcov Slovenska pri rokovaniach na pôde Európskej únie a Rady Európy.
„Rozhodnutia orgánov Európskej únie, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty Únie, vo veľkej miere menia právny stav na Slovensku a preto je z hľadiska demokratického procesu nevyhnutné podriadiť postup zástupcov orgánov SR na rokovaniach v rámci EÚ a Rady Európy kontrole NR SR,“ tvrdia.
Argumentujú tým, že kultúrno-etické otázky sa stali dôležitou témou verejného diskurzu a polarizujú spoločnosť. Zdôraznili, že otvorená verejná debata na tieto témy je potrebná pre zvýšenie kohézie slovenskej spoločnosti.
SaS navrhuje, aby zdravotné poisťovne plnili parametre efektívnosti
Odvody poistencov by mali ostať majetkom poistencov, zdravotné poisťovne by mali mať nárok na obmedzený zisk, ak splnia parametre efektívnosti. Navrhuje to opozičná SaS v novele zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Novelu predložila na najbližšie rokovanie Národnej rady (NR) SR.
Podľa poslankyne NR SR Jany Cigánikovej (SaS) sú dnes zdravotné odvody majetkom poisťovní. „Chceme, aby odvody poistencov ostali ich majetkom a poisťovne by ich len spravovali tak, ako je to v prípade dôchodcovských správcovských spoločností,“ uviedla na pondelkovej tlačovej konferencii s tým, že poisťovne by mali mať nárok na zisk, ale len v prípade, ak splnia vopred stanovené parametre.
Novela by podľa poslankyne chránila zdravotné odvody občanov určené na zdravotnú starostlivosť tým, že by odstránila možnosť uhrádzania výdavkov priamo nesúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mimo rozsahu definície prevádzkových výdavkov. „Príkladom je splácanie úverov, dokonca úverov, ktoré boli čerpané na vyplatenie zisku akcionárov, z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť. Tomuto novela zamedzuje tzv. negatívnou definíciou prevádzkových výdavkov, t. j. neurčuje, čo je súčasťou prevádzkových výdavkov, ale určuje, čo ich súčasťou nie je,“ napísala v dôvodovej správe.
Nová právna úprava by zároveň zaviedla povinnosť plniť parametre efektívnosti pre zdravotné poisťovne a overovanie ich plnenia. Novela určuje všeobecné kritériá, ako majú tieto parametre vyzerať. Parametre, ktoré v novele navrhujú, sú ekonomické, ale aj medicínske. Cigániková spomenula napríklad včasnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, ako zníženie odvrátiteľnej úmrtnosti, prevencia a skríning nádorových ochorení a podobne.
Zámerom navrhovaných zmien je tiež ochrana splnenia záväzkov poisťovní voči svojim poistencom rozšírením povinností k tvorbe technických rezerv aj na schválenú zahraničnú liečbu a preventívne prehliadky.
Sulík: S Radičovou som mal v čase vlády korektný pracovný vzťah
Sulík to vyhlásil v reakcii na zverejnený prepis nahrávky Mariana Kočnera s podnikateľom v IT Michalom Suchobom, v ktorej mal kočner hovoriť o rozoštvaní Sulíka a Radičovej. Nahrávku získal Denník N.
„S Ivetou Radičovou som mal korektný pracovný vzťah, jej materská strana SDKÚ jej vkuse hádzala polená pod nohy, my nie, my sme stáli za Ivetou Radičovou,“ odpovedal Sulík na otázku novinárov. Tento korektný vzťah podľa neho vydržal až do pádu vlády v roku 2011. Hlasovanie o dôvere vlády bolo podľa neho až desať mesiacov po tom, ako sa stretol s Kočnerom.
Suchoba podľa nahrávky chcel od Kočnera peniaze za to, aby mu finančná správa nekontrolovala dane. Kočner v nahrávke hovorí, že nechce platiť veľa, pretože má vraj všetko dohodnuté s expremiérom Robertom Ficom (Smer).
Marian Kočner mal v nahrávke povedať aj to, že si nahral Sulíka, rozhovor potom zverejnil. Sulík sa mal v nahrávke vyjadrovať negatívne o bývalej premiérke Ivete Radičovej. Podľa Kočnerových slov to pomohlo tomu, aby Fico vyhral voľby.