Poradovníky u lekárov sú čoraz dlhšie

Slováci sú čoraz viac presvedčení, že niektoré vyšetrenia alebo zákroky sú pre nich nedostupné. Kým v roku 2013 si to myslelo 3,1 percenta, v roku 2017 to už bolo 4,1 percenta respondentov. Vyplýva to z prieskumu Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie.

20.11.2019 06:00
Lekár / zdravotníctvo / Foto:
Ilustračné foto
debata (184)

I keď sa číslo na prvý pohľad nezdá vysoké, hrozivejší je v tomto prípade trend. V západných krajinách EÚ ľudí s touto skúsenosťou ubúda, na Slovensku je to však opačne. Ako najčastejšiu príčinu opýtaní uvádzajú dlhé čakacie lehoty, na druhom mieste je vysoká cena za liečbu alebo diagnostiku.

„V prieskume sa ľudí pýtajú, či za posledný rok zažili, že bola pre nich zdravotná starostlivosť nedostupná, a keď áno, chcú poznať dôvody,“ priblížil Radovan Geist z euractiv.sk, portálu o dianí v EÚ. Európsky priemer v hodnotení, že sa pacient nedostane k lekárovi vtedy, keď potrebuje, je 2,5 percenta, u nás 4,1 percenta.

Dlhé čakacie lehoty ako príčinu obmedzeného prístupu k lekárovi označilo až 51 percent opýtaných. Na druhom mieste skončilo tvrdenie, že zdravotná starostlivosť je veľmi drahá (25,93 percenta). Viac ako 11 percent ľudí označilo za problém vzdialenosť. Rovnaký počet respondentov za najväčší problém považuje fakt, že nepozná kvalitného lekára či špecialistu.

„Čísla však treba brať aj v národnom kontexte. Vo všeobecnosti ľudia zvyknú svoju skúsenosť porovnávať s tým, na čo boli zvyknutí. Ak napríklad štyri percentá Holanďanov povedia, že sa im zdá zdravotná starostlivosť menej dostupná než rok predtým, tak je to iné, ako keď to povedia v Srbsku alebo na Slovensku, kde sme zvyknutí na iný, a pravdepodobne nižší, štandard,“ dodal Geist.

Na porovnanie, v Dánsku považuje zdravotnú starostlivosť za nedostupnú 1,9 percenta, v Srbsku 6,2 percenta opýtaných. Prieskum realizoval Eurostat v máji a v júni 2017 na vzorke 1 024 ľudí starších ako 16 rokov. „Dáta z toho roku sú zatiaľ posledné dostupné, verifikovateľné,“ vysvetlil Geist.

Skúsenosti našich čitateľov, ktorí sa nám ozvali do redakcie, potvrdzujú výsledky prieskumu. „Traumatológ ma po zložení sadry zlomeného zápästia poslal na magnetickú rezonanciu. Nepáčila sa mu rtg. snímka a chcel mať istotu, že tam nie je iný, aj onkologický, nález. Telefonicky som sa snažila objednať v známejších centrách a nemocniciach, dávali mi troj- až štvormesačné lehoty,“ priblížila svoju skúsenosť Klaudia z Banskej Bystrice. Nakoniec si za diagnostiku zaplatila 55 eur na súkromnej klinike. „Termín som mala do týždňa. Radšej som oľutovala peniaze, ako by som mala tri mesiace žiť v strese a čakať na výsledok,“ zdôraznila Klaudia.

Šimona z Košíc obvodná lekárka poslala v júli na imunológiu. Vo dvoch ambulanciách neuspel, nových pacientov nebrali. „V tretej ambulancii som bol osobne, a tiež vraveli, že v najbližšej dobe nemajú žiaden voľný termín. Keďže som povedal, že vezmem ktorýkoľvek najbližší, objednali ma na 12. decembra,“ opísal Šimon.

Nakoniec si musel nájsť lekárku po známosti. Podobnú skúsenosť zažil aj pri čakaní na operáciu po tom, čo si zlomil kľúčnu kosť. Kým sa dostal na operačný stôl, uplynul týždeň. „Bolo mi len odporučené, aby som týždeň spal posediačky,“ uzavrel Šimon.

Podľa Mariána Petka, prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska, štatistika Eurostatu odráža celkové zlyhávanie systému. „Keď vychádzame z iných štatistík, tak počet špecialistov na Slovensku je vyšší ako priemer EÚ, počet nemocníc a lôžok je vyšší ako priemer EÚ. Z toho by logicky vyplývalo, že by to malo byť naopak,“ poukázal Petko s tým, že problém sa začína nedostatkom všeobecných lekárov, ktorí sú zle rozmiestnení.

Ich počet sa znižuje, čím je mesto viac vzdialené od Bratislavy alebo Košíc. „Po druhé chýba základná cestovná mapa pacienta. Pokým toto nebude doriešené, tak tu môžeme mať aj o 200 CT pracovísk viac, a nič sa nevyrieši,“ zdôraznil Petko. Pacient sa medzi lekármi nevie pohybovať, nevie, za kým má ísť ani kam môže byť poslaný. „Kým mapa nezačne fungovať, budú mať pacienti zo zdravotnej starostlivosti čoraz horší pocit,“ skonštatoval odborník. Najdlhšie si podľa jeho slov pacient počká na operácie kĺbov a očí.

Ku skráteniu „čakačiek“ by mohla prispieť aj úprava ordinačných hodín. Všeobecný lekár v Nemecku pracuje týždenne 40 hodín. „To znamená, že osem hodín denne ambuluje. U nás je vo všeobecnosti problém riešiť zdravotnú starostlivosť už po štrnástej v ambulanciách, potom sa všetci hrnú na pohotovosť alebo urgent. Toto celé vytvára jeden veľký problém, ktorý frustruje pacientov,“ vysvetlil Petko.

„Zaťaženosť ambulancií je enormná. Každým rokom pribúdajú nové povinnosti, ktoré musia naši ambulantní lekári plniť, a aj toto sa podieľa na tom, že sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti bude zhoršovať a s tým aj čakacie doby,“ obáva sa prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.

Pripomenul, že fyzická kapacita jedného lekára sa navýšiť nedá. „Je to v prvom rade človek, ktorý musí rozmýšľať o tom, ako má pacientovi pomôcť, a práca je fyzicky aj psychicky náročná,“ dodal Šóth. Dlhé čakacie lehoty eviduje aj v súkromnej sfére, najčastejšie ide o ortopedické a neurologické ochorenia.

Podľa ministerstva zdravotníctva sa pod čakacie lehoty podpisuje aj nedostatok odborníkov. Rezort preto aktuálne pripravuje novú ambulantnú sieť. „Naším cieľom je postupne vo vykonávacích predpisoch definovať nárok pacienta napríklad na miestnu alebo časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ načrtla hovorkyňa.

Pomôcť zmierniť dlhé čakanie by mala aj plánovaná reforma nemocníc, tzv. stratifikácia. Tá by mala spresniť a rozšíriť zoznam výkonov, pri ktorých budú jasne stanovené lehoty pre pacientov. Reformou by sa mal tento mesiac zaoberať parlament, problém je, že zatiaľ nemá podporu Smeru a ani SNS. Ak by prešla, novinky by mali platiť od januára 2024.

Čakacie lehoty z pohľadu zdravotných poisťovní

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP)

  • Nárast nedostupnosti zdravotnej starostlivosti súvisí podľa VšZP s akútnym nedostatkom lekárov. Problém to spôsobuje najmä u špecialistov. Zmeniť tento stav je možné len postupne, úpravou legislatívy a podmienok vzdelávania.
  • Minulý rok poistenci VšZP čakali priemerne na MR vyšetrenie 24,4 dňa. Priemerná čakacia lehota na CT pracoviskách bola vlani 14,1 dňa.
  • Najdlhšie sa čaká na špecializované vyšetrenia a zákroky v srdcovo-cievnych ústavoch, priemerne aj 300 dní. „V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici a vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach sme preto významne navýšili finančné prostriedky práve so zámerom znížiť čakacie lehoty poistencov na plánované výkony,“ spresnila hovorkyňa Zuzana Štukovská.
  • Na výmenu kolenného alebo bedrového kĺbu si poistenci VšZP počkajú priemerne 85–316 dní, na tieto plánované zákroky čaká aj najviac pacientov. „Tu však treba brať do úvahy aj fakt, že mnohí poistenci chcú byť operovaní v konkrétnej nemocnici u konkrétneho lekára podľa vlastného výberu, v dôsledku čoho sa čakacia lehota na operáciu môže predĺžiť,“ vysvetlila Štukovská.
  • V prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa problém prejavuje najmä v dlhších čakacích lehotách u niektorých špecialistov. VšZP preto zaviedla v špecializovanej ambulantnej aj u poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti bezlimitné prostredie, lekár nemusí prepočítavať, koľko vyšetrení mu vyčlenený rozpočet od poisťovne umožní.

„VšZP ako prvá zdravotná poisťovňa na Slovensku zazmluvnila u všeobecných lekárov pre dospelých základné predoperačné vyšetrenia. Ich kompetencie rozšírila na diagnostiku a liečbu vybraných skupín pacientov s artériovou hypertenziou, ako aj diagnostiku a liečbu pacientov s poruchami metabolizmu tukov,“ pripomenula hovorkyňa. Sú to však podľa nej len čiastkové riešenia, pretože málo je aj všeobecných lekárov a problémom začína byť ich neúnosná pracovná vyťaženosť. Systémovým riešením by mohol byť prenos niektorých kompetencií všeobecných lekárov na zdravotné sestry či zavedenie moderných elektronických foriem komunikácie medzi pacientom a lekárom.

Dôvera

  • Súkromná poisťovňa si dĺžku čakania na vyšetrenia u ambulantných lekárov nevedie. Sťažnosti ľudí na dlhé čakanie však eviduje. Podľa Mariana Faktora, riaditeľa úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nie je príčinou len nedostatok lekárov, skôr nedostatočný rozvoj alternatívnych nástrojov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Lekári hovoria, že časť návštev je zbytočných. V zahraničí to odstraňujú tak, že sú k dispozícii iné formy, ako telekonzultácie s odborníkom,“ vysvetlil Faktor.
  • Príkladom je Veľká Británia, po zavedení povinného telefonovania pred návštevou lekára sa počet pacientov v ambulanciách praktických lekárov znížil o 30 percent. V zahraničí je dostať sa k špecialistovi často väčší problém ako u nás. O pacienta je však postarané.
  • Najťažšie je podľa informácií poisťovne dostať sa k imunológovi, endokrinológovi, reumatológovi, a to najmä k detským. „Dnes má každé druhé dieťa problém s alergiami, potrebujeme imunológov, a tých máme málo, nedostupnosť odborníka je tak skôr vo vybraných odbornostiach,“ dodal Faktor.
  • Minulý rok poisťovňa zaviedla u špecialistov nový platobný mechanizmus, ak lekári plnili nové stanovené kritériá, dostali od poisťovne o 10 až 12 percent viac peňazí. Jednou z podmienok bolo zregulovanie počtu návštev jedného pacienta u odborníka. „Keď je stav vážny, má mať pacienta špecialista, ak sa zlepší, má putovať do rúk všeobecného lekára, čím sa uvoľní priestor u špecialitu,“ objasnil Faktor. Lekári sa k tomu začali stavať zodpovednejšie. Poisťovňa zaregistrovala pokles opakovaných návštev pacientov a počas šiestich mesiacov, od októbra 2018 do marca 2019, špecialisti ošetrili až o 83 684 poistencov Dôvery viac. „Doba čakania sa tak skrátila,“ skonštatoval riaditeľ.
  • Rovnako ako VšZP ani Dôvera neobmedzuje lekárov pri počte vyšetrení. Riaditeľ však poukázal na neúmerné zaťaženie lekárov. Riešením by mohol podľa neho byť určitý mechanizmus doplatkov. „Mali sme nepopulárne ,Zajacove 20-korunáčky‘, výrazne sa však tak znížil počet návštev u špecialistov,“ pripomenul Faktor. Pomôcť by mohla aj možnosť individuálneho zdravotného poistenia. „Toto sú koncepčné nástroje, ktoré majú potenciál znížiť počet nepotrebných, neefektívnych návštev, a to nám chýba,“ dodal riaditeľ.

Union

  • Súkromná poisťovňa zrušila limity pre ambulantných špecialistov minulý rok ako prvá. „Každoročne navyšujeme úhrady pre ambulantných špecialistov, aby sme pre nových lekárov urobili tento segment čo najviac atraktívny,“ uviedol Matej Neumann, hovorca poisťovne.
  • Ambulancie lekárov sa Union snaží odľahčiť aj rozvojom elektronizácie zdravotníctva. V rámci eReceptu vytvorili funkciu – opakovaný recept, ktorý vie lekár vystaviť na diaľku až na 12 mesiacov. V týchto situáciách pacienti nemusia vyčkávať pred ambulanciou v prípadoch, keď potrebujú predpísať svoj dlhodobo užívaný liek.
  • V prípade potreby poisťovňa pomáha svojim poistencom pri hľadaní špecialistov. „Napríklad často žiadané sú aj vyšetrenia zobrazovacej diagnostiky, kde je pre poistencov dostupnosť CT vyšetrení priebežná, MR vyšetrení v rozmedzí 2–21 dní a mamografického skríningu do 14 kalendárnych dní,“ spresnil Neumann. Čakacie lehoty je však potrebné podľa neho riešiť komplexne. „V prvom rade je nevyhnutné zabezpečiť dostatočný počet lekárov a rovnako by mohol napomôcť aj projekt stratifikácie nemocníc,“ uzavrel hovorca.

()

© Autorské práva vyhradené

184 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Pacient #lekári #poradovník