Fakty a osobné príbehy
"Som si istý, že zaznamenanie minulosti nielen ako objektívnej prezentácie historických faktov, ale ako zbierky osobných príbehov tých, ktorí zažili tú éru, je najlepšie riešenie pre súčasnú výzvu. Táto kniha je dôležitým príkladom českej a slovenskej sebareflexie,“ napísal v predslove diela Ivan Havel, brat zosnulého disidenta a prezidenta Václava Havla.
Zuzana Palovič odišla s rodičmi ako dieťa z komunistického Československa. Boli z nich politickí utečenci. Rodina sa neskôr dostala do Kanady. "Mala som ako mladý človek príležitosť cestovať. Žila som v desiatich krajinách na štyroch kontinentoch. Cítila som však túžbu vrátiť sa a odovzdať moje skúsenosti Slovensku, ktoré vnímam ako svoju vlasť. S Gabrielou sme sa stretli v Londýne a neskôr založili neziskovú organizáciu Global Slovakia. Chceme zviditeľniť Slovensko vo svete. Momentálne to robíme cez knihy,“ povedala Palovič.
"Narodila som sa v socialistickom Československu. Moji rodičia neodišli. Žila a študovala som tu, ale potom som cítila chuť odísť. Žila som v Sýrii, Egypte, Grécku a Španielsku, ale neskôr som sa vrátila k štúdiu,“ vysvetlila Beregházyová.
Dve mladé autorky si robili doktoráty v Londýne. Ich vzájomné stretnutie ich prinútilo porovnávať informácie, ktoré mali o Slovensku, o tom, čím historicky prešlo a kde sa teraz nachádza.
Odráža sa to aj v knihe Československo: Za železnou oponou, ktorá práve vychádza v angličtine a na budúci rok bude dostupná tiež v slovenčine. Dielo je rozdelené do piatich hlavných častí. Prvá hovorí o začiatku komunistického experimentu až do roku 1968 a o následnej normalizácii. Druhá o budovaní socializmu. Tretia o živote v socialistickom Československu. Štvrtá o odpore proti diktatúre a piata o konci vlády komunistov.
Čitateľ sa môže ponoriť do atmosféry budovania režimu, ktoré bolo založené aj na nadšení z vytvárania sociálnejšej spoločnosti, ale jeho neoddeliteľnou súčasťou boli obete a politické procesy. Dozvie sa, ako socializmus menil životy ľudí nielen po ideologickej stránke, ale tiež z hľadiska toho, čo obyvatelia Československa jedli, ako sa zabávali, aké vzťahy mali. Všetko sprevádzajú dobové i moderné fotografie, výpovede ľudí či zaujímavé kresby a karikatúry, ktoré sa vedia prihovoriť mladej generácii.
Rozmanité pohľady
Kniha ponúka najrozmanitejšie pohľady na socialistické Československo. "Pre mňa bolo zaujímavé sledovať, ako ľudia fungovali v režime. Vytvorením si vlastných rodinných bublín, kde nemala priestor geopolitika a politika. Ide aj o fenomén chatárstva, čo bola snaha o jednoduchý a pekný život,“ uviedla Palovič.
"Veľmi sa mi páči sekcia o vtipoch. Cenzúra prinútila ľudí múdro maskovať názory. Vznikli geniálne vtipy,“ tvrdí Beregházyová.
Čo autorky najviac prekvapilo, keď dávali dohromady príbeh Československa za železnou oponou? "To, ako hlboko ľudia verili vo vládnucu ideológiu,“ reagovala Palovič. "Bola to zvodná ideológia. Neviem, či by som bola iná, keby som bola na ich mieste v čase po druhej svetovej vojne. Bol to druhý globálny konflikt za dvadsať rokov. Mali viac ako 100 miliónov obetí. Našimi osloboditeľmi boli aj sovietski vojaci. Sme im za to vďační. Preto máme v krajine toľko pamätníkov. Ale prišli s ideológiou, ktorú si už vyskúšal Sovietsky zväz. Sľubovala spravodlivejší svet. Bolo to skutočne atraktívne,“ povedala Palovič.
"Stojaci na hrade Devín a pozerajúci sa na Rakúsko sa ma ľudia zo Západu pýtali, ako je možné, že tu bola železná opona. Veď je to tak blízko. Ako je možné, že niekoľkomiliónový národ bol tak dlho za ostnatým drôtom. Vtedy som si uvedomila, čo nás naozaj držalo na tejto strane studenej vojny. Bola to neviditeľná klietka strachu. Báli sme sa neznámeho a nový režim priniesol istý štandard života. Práca, ktorú robím, ma núti zamyslieť sa nad tým, ako by som volila, keby som sa musela rozhodovať medzi stabilitou a istotami a slobodou a neistotou, ktorá s tým súvisí. Chceli sme to pochopiť, nie odsudzovať,“ pripomenula Beregházyová, pre ktorú je kniha tiež spoznávaním seba, keď v nej videla vzorce správania jej rodiny.
"Naučila som sa niečo o tom, ako sme dospeli k našej suverenite. Slovensko je teraz samostatnou krajinou a ľudia sa učia, čo to znamená byť sami sebou. Ako zvládať slobodu a zodpovednosť. Ako žiť svoj život, podľa toho, čo cítime a veríme, nie podľa nalinajkovaných pravidiel. Nie je to vždy úplne príjemné. A je to aj preto, že bývalý režim bol síce postavený na princípe rovnosti, ale tá bola podmienená tým, že všetci budú rovnakí. Garantoval istoty a starostlivosť, ale za cenu poslušnosti a straty slobody,“ reagovala Palovič.