Vláda na mimoriadnom rokovaní schválila na návrh ministra hospodárstva SR Petra Žigu skrátené legislatívne konanie pri schvaľovaní novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tá bola do parlamentu predložená 20. novembra s navrhnutou účinnosťou od 1. januára budúceho roku. V tomto roku bol pritom uvedený ústavný zákon novelizovaný už dvakrát, a to z dôvodov rozšírenia osobnej pôsobnosti, procesných ustanovení a tiež aj v súvislosti s pochybením pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. Obe novely nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Napriek tomu však legislatívci identifikovali ďalšie problémy, ktoré si vyžadujú opätovnú novelizáciu. Je pritom nevyhnutné, aby aj predložená novela ústavného zákona nadobudla účinnosť v rovnaký deň ako obe už schválené.
Pri hodnotení účinnosti dopadov predchádzajúcich novelizácií Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií zaregistroval možné problémy, keďže posledná úprava rozširuje okruh verejných funkcionárov na celý rad fyzických osôb, čo spôsobuje možnú nefunkčnosť takýchto právnických osôb. „Riadna a zodpovedná ochrana verejného záujmu je v prípade obchodných spoločností s majoritnou majetkovou účasťou štátu aj v tom, že štát má plné zastúpenie v orgánoch týchto obchodných spoločností. Extenzívne rozšírene okruhu verejných funkcionárov z radov členov orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s výsledkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele.
Dôvodom skráteného legislatívneho konania je pritom hrozba značných hospodárskych škôd z dôvodu, že štát by nebol schopný zabezpečiť riadne a plné zastúpenie v orgánoch obchodných spoločností s jeho majetkovou účasťou. „Rozšírene okruhu verejných funkcionárov by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s následkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Tým by štát nemohol plnohodnotne pôsobiť ako spoluvlastník dotknutých obchodných spoločností, čo by mu mohlo spôsobiť značné hospodárske škody,“ konštatuje sa v návrhu. Riziko neobsadenia všetkých miest patriacich štátu je pritom kritické najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach.