Bárány: Mimoriadna schôdza bude mať skôr propagandistický efekt

, 02.12.2019 08:00

V utorok na začiatku poslednej schôdze parlamentu to medzi koalíciou a opozíciou vrelo. Po tom, čo poslanci schválili preloženie 63 návrhov zákonov v prvom čítaní na ďalšiu schôdzu, sa zo strany opozície zniesla vlna kritiky. Drvivá väčšina - 62 z presunutých návrhov, boli totiž poslanecké návrhy opozície.

Predkladateľ procedurálneho návrhu, poslanec Robert Fico (Smer), tento krok zdôvodnil tým, že keďže ide o návrhy v prvom čítaní, na ich prerokovanie už nebude čas a parlament by sa mal radšej venovať schvaľovaniu štátneho rozpočtu. Opozícia hovorí o totalitných praktikách, ktoré porušujú jej ústavné právo predkladať návrhy a právo na ich prerokovanie. Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho však nemožno hovoriť o protiprávnom stave, keďže aktuálne prebieha posledná schôdza a so začiatkom nového volebného obdobia sa všetky nedorokované zákony vyradia.

Je podľa vás preloženie návrhov zákonov v prvom čítaní na ďalšiu schôdzu protiústavné, ako tvrdia niektorí politici?

Ak sa teraz začne v prvom čítaní rokovať o akomkoľvek návrhu, je skoro vylúčené, že by bolo o ňom meritórne rozhodnuté ešte pred voľbami. Či už by bol prijatý, alebo odmietnutý v treťom čítaní. To znamená, že takáto práca, ktorá by teraz prebehla, vlastne vyjde navnivoč, lebo rovnako ako v skoro všetkých parlamentoch, tak aj u nás skončením volebného obdobia padajú všetky návrhy, o ktorých nebolo definitívne rozhodnuté v treťom čítaní.

Opozícia však zvolala mimoriadnu schôdzu, nebolo by možné preložené návrhy ešte dorokovať v druhom a treťom čítaní práve na nej?

Na tej jednej mimoriadnej schôdzi si ich prijatie možno ťažko predstaviť. Mimoriadna schôdza sa, predpokladám, bude konať, bude sa rokovať a bude to mať možno nejaký propagandistický efekt, ale nepredpokladám, že by to viedlo k rozhodnutiu o tom, či sa niektorý z týchto návrhov stane, alebo nestane zákonom. Celé to bude mať skôr propagandistický efekt, ku ktorému sa neviem vyjadriť.

Bez ohľadu na to, či by to bola, alebo nebola posledná schôdza, do akej miery je presunutie návrhov v rozpore s rokovacím poriadkom a ústavou?

Ak by boli napríklad dva roky do skončenia volebného obdobia, tak samotné preloženie na ďalšiu schôdzu nie je protiprávne. Protiprávnym by sa stalo, ak by sa takýmto spôsobom dajme tomu uprostred volebného obdobia zabránilo vôbec prerokovaniu a rozhodnutiu o týchto návrhoch.

Existuje aj nejaká hranica, odkedy by sa dalo povedať, že je prekladanie zákonov protiústavné?

Neexistuje presná hranica. Treba to posudzovať aj v kontexte konkrétneho návrhu, ako má zasiahnuť do života spoločnosti. Lebo to tiež môže byť viazané na určitú dobu.

Rokovací poriadok hovorí, že ten, kto predkladá procedurálny návrh na presunutie bodov programu, musí udať aj dôvod na takýto krok. Nie je však bližšie definované, čo tým dôvodom má byť. Neumožňuje takéto ustanovenie účelovo odkladať opozičné návrhy?

Určite by nestačilo nájsť len nejaký dôvod, či niečo povedať. Tu ide aj o základnú otázku, či by sa takýmto spôsobom efektívne a trvale bránilo prerokovaniu návrhov niektorého poslaneckého klubu alebo niektorej skupiny poslancov. To by už mohlo viesť aj k právnym problémom. Tu sme však v špecifickej situácii určenej časom pred voľbami a obmedzeným počtom plánovaných schôdzí. Čiže pri normálnom fungovaní parlamentu je skôr nereálne, aby tieto návrhy boli schválené alebo vôbec rozhodnuté v treťom čítaní. V takejto chvíli by poslancom začatie rokovania o väčšom počte návrhov nedávalo zmysel. Samozrejme, ak predpokladáme, že cieľom poslaneckého návrhu je, aby sa tento návrh stal zákonom a nejde len o propagačné gesto.

Je takéto prekladanie návrhov v prvom čítaní z poslednej schôdze bežné v iných národných parlamentoch?

Netrúfam si povedať, že sa to nikdy nikde na svete nestalo, ale nemyslím si, že by to bol štandardný postup.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#mimoriadna schôdza NR SR #Eduard Bárány
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku