Exprezidentom zvoleným do parlamentu sa pozastavia výhody

Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali poslancami Národnej rady (NR) SR či nastúpili do inej ústavnej funkcie, prídu dočasne o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z Prezidentského paláca. Plénum schválilo novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorá tieto zmeny prináša.

03.12.2019 17:01 , aktualizované: 21:03
debata (19)

Predkladatelia tvrdili, že je potrebné pripraviť legislatívu na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom NR SR, členom vlády, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady SR, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom.

Nová legislatíva hovorí o tom, že pokiaľ bývalý prezident začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, malo by mu byť počas tohto obdobia pozastavené vyplácanie platu a nemala by mu byť poskytovaná ochrana náležiaca prezidentovi. Prezidentovi po skončení sa výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca NR SR. Patrí mu tiež ochrana podľa rozsahu určeného Úradom pre ochranu ústavných činiteľov.

Predkladatelia sa okrem iného pýtali, či by mala mať bývalá hlava štátu v tomto prípade právo na dvojnásobný poslanecký plat či k dispozícii vozidlo s vodičom, financované z verejných zdrojov.

Podľa návrhu bolo preto potrebné „jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou (aj nižšou) ústavnou funkciou (plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov) majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení sa výkonu jeho funkcie – a tieto dve veci nie je možné spájať“.

Koaliční poslanci poukazovali na to, že v uplynulých obdobiach sa stali hlavou štátu „mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu“.

Súčasťou schválenej novely je aj podmienka bezúhonnosti, ktorú musí spĺňať asistent poslanca počas celej doby výkonu funkcie asistenta poslanca, a ak predpoklad bezúhonnosti stratí, musí o tom informovať poslanca aj Kanceláriu NR SR bezodkladne.

Novela má byť účinná od 1. januára 2020, okrem podmienky bezúhonnosti pre asistenta, ktorá má platiť od 1. marca 2020.

Vyplácanie platu poslancov po zániku mandátu pre trestný čin sa zruší

Nárok na vyplácanie platu poslancov po zániku ich mandátu pre právoplatné odsúdenie za trestný čin sa zruší. Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov z dielne SaS.

Predkladatelia považovali za nelogické a nesprávne, aby nárok na vyplatenie dvoch alebo troch platov mali po zániku mandátu aj tí poslanci, ktorým mandát zanikol „v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom nebol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený“. Preto navrhovali, aby v takomto prípade nemal odsúdený poslanec na vyplatenie platu nárok.

Osobám vylúčeným z hrania hazardných hier sa stávkovanie nezakáže

Osoby, ktoré sú evidované v registri fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier, nebudú mať zakázané stávkovanie. Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili novelu zákona o hazardných hrách z dielne opozičného hnutia Sme rodina.

Novela mala za cieľ doplniť pravidlá ochrany hráčov hazardných hier a zakázať stávkovanie tým osobám, ktoré sú evidované v registri fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier. Týmto opatrením sa podľa predkladateľov mali obmedziť najmä finančné a sociálne následky hrania týchto hier.

Poslanci mienili novelou zaviesť povinnosť pre prevádzkovateľa hazardnej hry, aby na tieto účely zákazu využívania ich služieb využíval register vylúčených osôb a požadoval predloženie preukazu totožnosti.

SNS chce v interrupčnom zákone zmeny, aj vyradenie ‚tabletky po‘ z voľného predaja

VIDEO: Cigániková: Za 100 % nechcených tehotenstiev môžu muži
Video

Poslanci NR SR rokujú o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k návrhu zákona SNS o podmienkach interrupcie, ktorý už parlament posunul do druhého čítania. Tie predložili do parlamentu poslankyne za SNS Eva Smolíková a Magdaléna Kuciaňová.

Návrh poslankýň za SNS vypúšťa z pôvodného návrhu zákona povinnosť lekárov pustiť žene tlkot srdca jej plodu, ale zavádza povinnosť pre lekára vytlačiť dva obrázky jej plodu. Jeden si môže vziať domov, druhý musí podpísať a lekár ho žene založí do zdravotnej dokumentácie.

Snažia sa tiež predĺžiť čakaciu lehotu od poučenia o vedľajších následkoch interrupcie po jej vykonanie z dvoch na štyri dni.

Ak by návrh zákona prešiel, žena by musela pred lekárom čestne vyhlásiť, že otec počatého dieťaťa o jej zámere vie a táto informácia by bola súčasťou dokumentov.

Poslankyne tiež do návrhu pridali možnosť tehotnej ženy rozhodnúť sa pre utajený pôrod a zároveň poberať od 21. týždňa tehotenstva až po dva týždne po pôrode nemocenský príspevok. Ten by však dostali len pracujúce ženy alebo študentky.

Jednou z najvýraznejších zmien by bolo vyradenie „tabletky po“ z voľne dostupných liekov. Tie by boli len na predpis, čo by výrazne sťažilo prístup žien k núdzovej antikoncepcii.

Pozmeňovací návrh podporili niektorí poslanci SNS, Milan Krajniak zo Sme rodina a Eduard Adamčík z Mosta-Híd.

Poslanci opäť presunuli hlasovanie o stratifikácii, má byť v stredu

Poslanci opäť presunuli hlasovanie o reforme nemocníc, tzv. stratifikácii. Spolu s ďalšími dvoma návrhmi zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva sa má o stratifikácii hlasovať v stredu (4. 12.) o 11.00 h. O presunutie hlasovania požiadal predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) a tri poslanecké kluby Smer, SNS a Most-Híd.

O týchto troch návrhoch mali poslanci hlasovať v utorok. Spolu s novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá reformu zahŕňa, sa malo o návrhoch hlasovať už na októbrovej schôdzi. Tesne pred hlasovaním ich však presunuli na nasledujúcu schôdzu. O stiahnutie návrhu vtedy požiadali ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smeru) preto, lebo návrh stratifikácie nemal dostatočnú politickú podporu.

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) povedal, že v koalícii sa zatiaľ nedohodli na jednotnom postupe v súvislosti s reformou nemocníc a čakajú, kým sa koaliční lídri dohodnú.

Reforma nemocníc má pacientom priniesť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, meranú cez lepšie výsledky liečby. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá, ktoré to majú zabezpečiť, ako napríklad minimálny počet výkonov za rok. Ako vyplýva zo schváleného materiálu, napríklad pri pôrodoch bude najprv limit 320 na rok, neskôr to bude raz toľko. Ak to nemocnica v budúcnosti nesplní, nebude jej môcť zdravotná poisťovňa výkony zazmluvniť.

19 debata chyba
Viac na túto tému: #interrupčný zákon #pozmeňovací návrh