- Prezident Gustáv Husák vymenoval nových členov vlády ČSSR, z 20 boli 15 členmi KSČ a iba 5 nestraníci, resp. príslušníci iných strán.
- Vláda vydala stanovisko, v ktorom vstup vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy v roku 1968 do ČSSR považuje za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi.
- Na Malte sa skončila vrcholná sovietsko-americká schôdzka, na ktorej Michail Gorbačov a George Bush posúdili politickú situáciu vo svete a v Európe.
Lekcie z družstevnej demokracie
V sobotu sa skončilo rokovanie IX. celoštátneho zjazdu JRD, ktorý sa od predchádzajúcich najvyšších snemovaní družstevných roľníkov vyznačoval neobyčajným dramatizmom, napätím a rýchlou polarizáciou síl a stanovísk. Druhý deň zjazdu sa začal výmenou názorov na piatkové vypískanie predstaviteľov Občianskeho fóra. Trefne vystihol pocity nemálo delegátov predseda JRD v Uhorskom Juraj Vajs: „Reagovali sme na ich vystúpenie politicky málo citlivo. Za formálnu stránku reakcie pléna by sme sa mali ospravedlniť, pokiaľ však ide o obsahovú, malo by sa OF ospravedlniť nám. Nemáme právo nechať znevažovať výsledky 40 rokov budovania socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby.“ Zjazd umožnil ešte raz vystúpiť zástupcom OF, ktorí tentoraz zvolili výrazne odlišný tón, ocenili prácu poľnohospodárov a nabádali ich, aby vzali rozhodovanie o svojich veciach do vlastných rúk…
Otázka sformovania samostatnej strany družstevných roľníkov vyvolala búrlivé diskusie… Mnohým sa myšlienka pozdávala a priamo na zjazde vznikla iniciatívna skupina na čele s Pavlom Delingom, hlavným ekonómom JRD vo Vajnoroch, ktorá pripravila návrh programového vyhlásenia a stanov novej strany… Východiskovú pozíciu zaujal nový predseda ÚV ZDR Emil Sedlák (JRD Ostrov): „Treba konať rozvážne a jednoznačné stanovisko zaujať až po diskusii v jednotlivých roľníckych družstvách. Neodkladajme ju ani o deň, treba sa rozhodnúť rýchle. Tak to velí súčasná situácia v našej krajine.“…
Zjazd ešte nikdy v minulosti nemal taký ostro politicky vyhranený charakter. Prejavilo sa to i pri posudzovaní hlavného smerovania činnosti ZDR. Niektorí navrhovali, aby sa premenil na rýdzo odborársku organizáciu. Oveľa viac stúpencov však našiel prúd, ktorý prezentoval predseda JRD v Želovciach Gabriel Karlin: „Treba si uvedomiť, že sme nielen významnou spoločenskou silou, ale aj majiteľmi výrobných prostriedkov.“ Žiadal vytvoriť družstevnú banku a družstevný podnik zahraničného obchodu. Ide o to, aby zväz zastrešoval nielen spoločenské a sociálne záujmy družstevných roľníkov, ale aj hospodársko-ekonomické… Pregnantne to vyjadril v záverečnom slove Emil Sedlák: „ZDR sa musí stať plnoprávnym partnerom federálnej vlády a rezortov pri tvorbe a určovaní konkrétnych podmienok rozvoja agrokomplexu ako jedného z najvýznamnejších odvetví národného hospodárstva.“