„Momentálne je na zvážení premiéra, či jej ponuku prijme a s návrhom na odvolanie ministerky pôjde za prezidentkou. Tá navyše môže túto rezignáciu odmietnuť, ako sme to videli v prípade ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Je to politické gesto, ktorým uznáva, že zlyhala pri presadení svojich priorít," mienila odborníčka.
Világi považuje ministerkino rozhodnutie za oneskorené. K odvolaniu však podľa nej nakoniec nedôjde. "V minulých mesiacoch sme videli, že na rozdiel od predsedu strany Smer za ňou premiér vždy stál. Fico by ju na čele rezortu nasilu nedržal. Jej odchod by však takto krátko pred voľbami asi len ťažko využil ako nejaký strategický predvolebný ťah, ktorým by jej toto politické zlyhanie zosobnil. Namieste by bola výčitka, prečo tak neurobil skôr,“ zhodnotila politologička.
Rezort zdravotníctva predstavil koncepciu reformy nemocníc minulý rok. Cieľom bolo do roku 2030 výrazne skvalitniť ústavnú zdravotnú starostlivosť. Nemocnice mali po novom dostať povolenie poskytovať určitú špecializáciu, iba ak dosiahnu predpísaný minimálny počet výkonov, napríklad operácií či pôrodov. Ak kritérium nesplnia, zdravotné poisťovne nebudú povinné s nimi uzatvárať zmluvy. Nemocnice by sa zároveň mali rozdeliť na tri typy – lokálne, regionálne a národná nemocnica. Keby novela zákona prešla parlamentom, zmeny by platili od januára 2024.
Čo ministerka dosiahla
- Ministerka kládla dôraz na investovanie do prístrojového vybavenia nemocníc. Do zdravotníckych zariadení putovalo za tri roky 240 miliónov eur. Za peniaze sa vymenila väčšina lôžok v nemocniciach, obnovili sa lineárne urýchľovače na všetkých onkologických pracoviskách. Obnovili sa CT prístroje, infúzna technika či rádiodiagnostická technika.
- Spustili sa veľké rekonštrukcie nemocníc. Príkladom je Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá zrekonštruovala za 77 miliónov eur svoje budovy.
- Začalo sa s búraním nemocnice na bratislavských Rázsochách, ktorých projekt bol pozastavený v roku 2000. Na jej mieste by mala stáť nová koncová nemocnica už v roku 2023.
- Rozbehli sa skríningy, teda preventívne vyšetrenia, troch onkologických ochorení – rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva. Zaviedli sa tiež štandardné terapeutické postupy, v snahe zadefinovať, čo je pre pacienta v zdravotnej starostlivosti štandard a čo už nadštandard.
doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD. (42)
Štúdium medicíny absolvovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializačné skúšky vykonala v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína. V roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava. Ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Pred nástupom do funkcie štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva pôsobila ako lekárka na I. Internej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava na Kramároch a na Poliklinike cudzokrajných chorôb. Zároveň pracovala ako vysokoškolská pedagogička na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce. Štátnou tajomníčkou na ministerstve zdravotníctva bola od 14. apríla 2016, vlani 22. marca bola ako nominantka strany Smer menovaná za šéfku rezortu (hdm)