Maďarsko doslova varovalo Ukrajinu, že bude blokovať jeho záujem o členstvo v NATO, pokiaľ sa postavenie etnických Maďarov na jej území nevráti do pôvodného stavu. „Nežiadame nijaké nové práva pre Maďarov v Zakarpatskej oblasti, ale len tie práva, čo mali predtým," vyhlásil podľa agentúry Reuters minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Jablkom sváru je už od jesene 2017 novela školského zákona, ktorý zavádza povinnú výučbu v štátnom jazyku. Kým Kyjev tvrdí, že chce pestovať vlastenectvo, Budapešť je presvedčená, že ide o pošliapavanie práv príslušníkov národnostných menšín. Konkrétne etnických Maďarov, ktorých žije v Zakarpatskej oblasti približne 150-tisíc. Vláde Viktora Orbána veľmi prekáža, že Ukrajina im odníma primerané právo vzdelávať sa v maďarčine.
„Jazyk je na Ukrajine výrazne citlivá záležitosť, kde niektorí politici hovoria, že význam Ruska je dedičstvo sovietskej éry, čo podkopáva ukrajinskú národnú identitu," poznamenala agentúra UNIAN. Benátska komisia, ktorá je poradný orgán v ústavnoprávnych otázkach Rady Európy, v decembri 2017 apelovala na Kyjev, aby zabezpečil potrebnú úroveň výučby v oficiálnych jazykoch Európskej únie, konkrétne v maďarčine a rumunčine.
Nežiadame nijaké nové práva pre Maďarov v Zakarpatskej oblasti, ale len tie práva, čo mali predtým.Péter Szijjártó, maďarský minister zahraničných vecí
K náprave však zatiaľ nedošlo. Ukrajina zatiaľ iba odložila termín nadobudnutia účinnosti sporného zákona. „Vláda vo februári schválila návrh, aby sa predĺžilo prechodné obdobie implementácie článku zákona o jazyku do roku 2023," pripomenula UNIAN. Jedným z odporúčaní Benátskej komisie je napríklad to, aby z kontroverznej novely školského zákona boli vyňaté súkromné školy. Nateraz nie je jasné, či Kyjev aspoň na toto pristúpi.
Maďarsko argumentuje aj tým, že kritizovaná reforma sťažuje žiakom pochopenie učiva. „Ukrajinský prístup spočíva v tom, že od piateho do jedenásteho ročníka škôl sa má väčšina predmetov vyučovať v ukrajinskom jazyku. Podľa nás žiak sa má učiť predmety v rodnej reči, pretože v rodnej reči sa lepšie osvojuje učebný materiál," povedal pre portál Glavkom maďarský veľvyslanec v Kyjeve István Íjgyartó.
Mimochodom, ambasádor, ktorý používa na adresu Ukrajiny slovník podobný ako Szijjártó, bol pred pár dňami predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve. Rezortu diplomacie sa totiž nepáčili jeho poznámky o autonómii etnických Maďarov a o pokračujúcom pláne Budapešti blokovať zasadnutie Rady NATO-Ukrajina. Íjgyartó sa najmä verejne posťažoval, že Kyjev ubližuje príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zavedením spomínanej povinnej výučby v štátnom jazyku: „Považujeme Severoatlantickú alianciu nielen za vojenskú organizáciu. Ak sa chcete stať členom NATO, musíte mať povinnosť rešpektovať ľudské práva," zdôraznil pre Glavkom.
Dva svety
Čo sa týka postoja k možnému členstvu v NATO, západ a východ Ukrajiny vyzerajú ako dva svety. Podľa jedného prieskumu verejnej mienky z leta tohto roku sú obyvatelia názorovo rozdelení. Kým v západnej časti vstup do Severoatlantickej aliancie podporuje viac zhruba tri štvrtiny opýtaných, naopak, vo východnej oblasti súhlasí iba tretina respondentov.
Americký analytik Michael O’Hanlon z Brookingskeho inštitútu v USA, ktorý sa zaoberá obrannou stratégiou, mieni, že Ukrajina by sa mala stať súčasťou veľkej neutrálnej zóny. Podľa neho by ju tvorili od severu neutrálne štáty Švédsko a Fínsko, pričom by sa ťahala južne cez Ukrajinu až po niektoré krajiny v oblasti Čierneho mora a Kaukazu. Nazdáva sa, že keby sa NATO vzdalo ďalšieho rozširovania, štátom v zóne neutrality by malo dať bezpečnostné záruky spolu s Ruskom s tým, že by zostali otvorené dvere do Európskej únie pre tie štáty, ktoré ešte nie sú jej súčasťou.