- Stretnutie nového vedenia KSČ s predstaviteľmi OF (V. Havel, P. Pithart, P. Miller) a VPN (M. Kňažko, J. Budaj) v pražskom Obecnom dome.
- Na mimoriadnom zasadaní ÚV KSS odstúpilo celé vedenie strany na čele s Ignácom Janákom. Vedením akčného výboru KSS poverili Pavla Bolvanského.
- SNR si zvolila nových podpredsedov: Kazimíra Nagya (KSS), Jozefa Širotňáka (Strana slobody), Jána Majera (Strana slovenskej obrody) a Janku Blažejovú (nestraníčka).
Ide o návrat k súdržnosti
Vo svojom vystúpení na zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov ste hovorili, že ani zďaleka nie každého komunistu možno stotožňovať s režimom. Nastal piskot… Prečo to nechceli v sále PKO počúvať?
Mnohé príspevky boli hnevlivé, nie vždy odosobnené, ba až nekultúrne, ale mali aspoň snahu o konštruktívnosť. V rámci demokracie mali byť vypočuté všetky. Búrliváci, čo ma prerušili, mali rovnakú možnosť prihlásiť sa do diskusie. Zrejme nenašli odvahu na civilizovaný prejav. Čo si vy myslíte o komunistoch ako takých?
Som presvedčený, tak ako doteraz, že treba diferencovať, a nielen medzi komunistami. Mám veľa dobrých priateľov komunistov aj medzi umelcami. Pre mňa je však rozhodujúce, akými sú umelcami, aký postoj vyjadrujú svojou prácou a dielami, nie rečami. Som však zásadne proti totalite vyplývajúcej z monopolu moci. Medzi umelcami mojej, no najmä mladej generácie je veľa oprávnenej nespokojnosti s deformáciami spôsobenými týmto monopolom.
Tí, čo nás chcú v týchto dňoch oddeliť od robotníkov, nám vyčítajú vysoké honoráre. Zabúda sa pritom na náklady potrebné na sochársku tvorbu, na to, že tieto honoráre sú priznané zákonom a progresívne zdaňované… Lenže vyše polovice mladých umelcov si tvorbou nezarobí ročne viac ako 20-tisíc korún. Nemôžu zohnať materiál a nemajú si ho ani za čo kúpiť. Koľko prostriedkov sa ale premrhalo na ideologické upevňovanie moci, koľko zošrotovaných kníh, brožúr, nehodnotných filmov, plagátov, pútačov, panelovej výzdoby oslavovalo raz jedného, raz druhého vodcu či sektu, beznádejne chcelo zaplniť priepasť medzi ňou, životom a ľuďmi? Zarábali na nich nielen umelci – členovia strany. A čo z toho ostalo? Ale skutočné hodnoty zostávajú natrvalo, pretože zostávajú v nás. Nezávisle, či ich vytvoril straník, či nestraník.
Osobne som bol svedkom, keď v 70. rokoch v parku zariadenia nášho zväzu v Moravanoch vytrhali z betónu a zničili sochy. Len preto, lebo medzinárodné sympózium, na ktorom vznikli, nebolo celkom v súlade s predstavou Jana Fojtíka (ideologický tajomník ÚV KSČ – pozn. red.) o konsolidácii slovenského umenia. Bol to čin, ktorý nikde inde nepoznajú, čin proti internacionalizmu. A teraz to bude ako? Nezvíťazia v terajšej kampani opäť čiesi osobné záujmy?
Chcel by som, aby ma budúcnosť inšpirovala na vytváranie kompozícií oslavujúcich znovu súdržnosť, spolupatričnosť, svornosť, nie beznádejné piety. V terajšej situácii sa však tvoriť vôbec nedá. Plne sa stotožňujem s ideami ľudového hnutia, zároveň ma napĺňa istá obava. Preto dnes prežívam aj každú taktickú chybu, ktorej sa dopúšťa nové vedenie KSČ. Máte na myslí, že pomaly vyprázdňuje politický priestor?
To nie. Skôr to, že za rečami a vyhláseniami o obrode nasledujú len polovičaté skutky, omrvinky. To môže kdekto zneužiť, a už to aj robí. Všetci sme čakateľmi na príchod nového vlaku. Budúcnosť je však medzinárodný rýchlik, v ktorom si každý sadne do vozňa takej triedy, ako bude pracovať.