Vzostupy a pády Smeru

Smer za dve dekády svojej existencie slávil politické úspechy, ale tiež čelil vážnym podozreniam a mnohým kauzám. Na čele mal jediného predsedu – Roberta Fica. V súčasnosti je Smer v kríze, ktorú odštartovali udalosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Fico navyše aktuálne čelí obvineniu z extrémizmu.

Strana Smer bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná 8. novembra 1999. Ustanovujúci snem sa konal o mesiac neskôr, 11. decembra. Strana toto výročie oslavuje dnes na výročnom sneme v bratislavskej Petržalke.

Do parlamentu po prvý raz Smer kandidoval v roku 2002 a skončil na treťom mieste. O štyri roky neskôr už vo voľbách zvíťazil a neskôr víťazstvo ešte trikrát zopakoval. V roku 2012 sa dokonca tešil z najväčšieho percentuálneho zisku v histórii samostatného Slovenska, volilo ho viac ako 44 percent voličov, čo stačilo na jednofarebnú vládu.

V súčasnosti má už Smer zrejme svoje najlepšie roky za sebou. V posledných voľbách v roku 2016 získal 28 percent, aktuálne preferencie sú ešte nižšie. Podľa prieskumu agentúry Focus z minulého mesiaca by Smer volilo 20 percent voličov, agentúra AKO mu v novembri predpovedala 18,4 percenta.

Pozitíva Smeru

Politológ Tomáš Koziak vysvetľuje, že v prípade Smeru možno hovoriť o úspešnej strane, pretože dokázal vyhrávať voľby a to aj s výraznou väčšinou. „Na trh politických myšlienok prišiel s niečím, čo v tej dobe chýbalo a čo dokázalo osloviť veľa ľudí, a síce s konzistentnou ľavicovou politikou,“ ozrejmil Koziak s tým, že vo svojich počiatkoch ponúkla strana sociálno-demokratickú alternatívu, ktorú voliči dokázali akceptovať. Smeru sa tiež podľa jeho slov podarilo spojiť prakticky všetky najdôležitejšie ľavicové prúdy na Slovensku a na tejto strane politického spektra nemal konkurenciu.

Politický analytik Ján Baránek doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany.

„Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo. Aj keď sme to vtedy kritizovali, aj ja osobne. Ale vysokoškoláci aj dôchodcovia to vedia využiť, tak v rámci medzigeneračnej solidarity tieto opatrenia pomohli,“ doplnil Baránek.

Negatíva Smeru

„Čo sa negatív týka, za to najväčšie považujem, že naštartovaný prokorupčný systém nelikvidovali, ale ďalej ho "zveľaďovali“. Až sa dostal do štádia, v ktorom sme, čo nám odhaľujú aj tie Kočnerove komunikácie, ale aj reálny život. Máme jedny z najdrahších diaľníc na svete. A treba si uvedomiť, že to nie je vina toho, že táto krajina je hornatá. Lebo aj iné krajiny sú hornaté, vrátane Švajčiarska, Chorvátska," podčiarkol analytik Baránek s tým, že s korupciou v spoločnosti sa spájajú aj ďalšie sprievodné znaky.

„Napríklad to, že nám zbytočne umierajú ľudia na choroby, ktoré by inak boli liečiteľné, že máme školstvo v stave, v akom je. Sme montážnou dielňou Európy, ale veda a výskum sú v katastrofálnom stave. To všetko sú negatíva, lebo dosť dlho vládli na to, aby toto zmenili. Preto nám unikajú mozgy. Čo sa týka intelektuálneho rozvoja krajiny, Smer neurobil nič,“ nazdáva sa Baránek.

Ďalšie negatívum vidí analytik v politizácii zásadných pilierov demokracie. „Či je to súdnictvo, prokuratúra, polícia. Toto máme spolitizované a skorumpované. Takisto Smer neurobil nič pre to, aby zmenil zlý volebný systém, ktorý zaviedol Vladimír Mečiar,“ dodal analytik.

Najsilnejšia strana na križovatke

V súčasnosti stojí Smer na križovatke. Po minuloročnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odišiel z funkcie premiéra predseda Smeru Robert Fico, vystriedal ho Peter Pellegrini. Funkciu ministra vnútra zložil aj Robert Kaliňák. Strana a jej predstavitelia sa čoraz častejšie začali skloňovať v súvislosti s rôznymi kauzami.

Tá najnovšia sa týka samotného predsedu Fica, ktorého vo štvrtok NAKA obvinila z extrémistických trestných činov. Nedávno sa pod tlakom vzdal pozície podpredsedu parlamentu člen predsedníctva Smeru Martin Glváč, ktorý komunikoval s Marianom Kočnerom, aktuálne obžalovaným z objednávky Kuciakovej vraždy.

S Kočnerom sa spája aj meno Moniky Jankovskej, ktorá ako nominantka Smeru pôsobila na poste štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. Hoci ona kontakty s Kočnerom odmieta, polícia jej v auguste zaistila mobil, Jankovská odišla z ministerstva spravodlivosti a disciplinárny senát jej dočasne pozastavil výkon funkcie sudkyne.

Aj početné kauzy možno vidieť za tým, že Smeru klesla podpora voličov. Od udalostí po vražde Kuciaka a Kušnírovej jeho preferencie kolíšu medzi 18 až 22 percentami. Podľa Koziaka stranu pri jej páde postihlo všetko to, čo iné kedysi silné strany ako HZDS a SDKÚ.

„Spojil by som to do všeobecného dôvodu, a to je opojenie mocou, odtrhnutie sa od reálneho života ľudí a s tým spojený papalášizmus, pocit nedotknuteľnosti, neschopnosť sebareflexie. Z pohľadu ľudí, ktorí žijú každodenný život v regiónoch, vidia neprávosti, plytvanie verejnými financiami, tak je to neakceptovateľné,“ komentuje Koziak a pripomína výrok Roberta Fica z roku 2007, že do troch minút odvolá každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu.

„Tak toto sa absolútne nenaplnilo. A to sa Ficovi vracia. Pretože ak vyháňa politikov z verejných funkcií tlak ulice, tlak nespokojných občanov, je to neschopnost sebareflexie. Nazval by som to necitlivosť ku politickej kultúre,“ zamýšľa sa politológ. Podľa jeho názoru strana utrpela aj preto, lebo sa spreneverila ideálom sociálnej demokracie.

„Ľavicová politika je o internaciona­lizme, o rešpektovaní práv menšín, o odkluke cirkvi od štátu a toto sa v prípade Smeru nedeje. V cirkvi má silného spojenca, je proti LGBT agende, ukazuje silné nacionalistické tendencie. Predseda kritizuje výrok súdu, ktorý sa týka odsúdenie iného politika z extrémistickej strany (Milana Mazureka z ĽS NS, pozn. red.). Toto so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné. Navyše ten človek bol odsúdený za extrémizmus, ľavicová politika by mala byť mimoriadne citlivá na prejavy fašizmu v spoločnosti,“ skonštatoval politológ Koziak.

Ako sa menila voličská základňa

Sociológ Václav Hřích opísal, že za 20 rokov sa menila aj voličská základňa Smeru. „Na začiatku to boli skôr nástupcovia SDĽ a HZDS. Keď strana zažíval vrchol a mala vyše 40 percent, išlo to úplne prierezovo naprieč celou populáciou. To znamená – mladí aj starí, vzdelaní aj nevzdelaní. Potom to začalo klesať a aktuálne sa to posúva k najstarším obyvateľom, menej vzdelaným a nemestskému obyvateľstvu, teda majú iba nejakú špecifickú cieľovú skupinu,“ vysvetlil Hřích.

Aká čaká Smer budúcnosť? Podľa Koziaka zrejme skôr či neskôr taká, aká postihla HZDS či SDKÚ. Záležať bude napríklad na tom, ako dlho vydrží Robert Fico v pozícii predsedu strany, alebo ako sa bude vyvíjať jeho vzťah s Petrom Pellegrinim. „Fico na seba viaže veľké množstvo voličov, ešte asi stále viac ako Pellegrini,“ odhaduje Koziak.

Dôležité bude podľa neho aj to, či sa objaví na politickej scéne nejaký ľavicový konkurent, ale aj to, čo bude robiť opozícia. „Hovorí sa, že sila Smeru sa neodvodzuje len od kvalitného výkonu jeho politikov a programu, ale aj od neschopnosti slovenskej opozície pomenovať niektoré veci, kauzy. Plne sa pod to podpisujem. Takže je to aj vizitka opozície, lebo si myslím, že Smer svojou politikou na tých 20 percent už jednoducho nemá,“ zdupľoval Koziak.

Baránek má iný názor, podľa jeho názoru bude Smer nečaká osud HZDS a SDKÚ. „Tomu sa im, myslím, podarilo vyhnúť tým, že sa samozadefinoval Pellegrini ako možný líder. Podpora sa tým nezmenila, ona na tých zhruba 20 percent poklesla ešte za Fica. Opticky aspoň pre voliča prevzal líderstvo Pellegrini tým, že sa stal premiérom. A podpora zostala rovnaká. Čo pre samotný Smer je dobrou správou. Či je to dobrou správou aj pre samotného Fica, to je druhá vec,“ uzavrel Baránek.