Kočnera v utorok označil Úrad kontroly zahraničných aktív Ministerstva financií USA za osobu zodpovednú, spoluvinnú alebo priamo či nepriamo zaangažovanú v závažnom porušovaní ľudských práv. Spolu s ním je na tzv. Magnitského zozname aj šesť Kočnerových firiem.
Zablokovaný je aj akýkoľvek jeho majetok, ktorý spadá do americkej jurisdikcie. Americkým občanom sa s nimi všeobecne zakazuje nadväzovať obchodné vzťahy a Kočner sa už nedostane do Spojených štátov.
Podľa Lucie Schweizer, právničky z bankového sektora, má problematika sankcií mnoho rozmerov. „Iba jedným z nich je uvalenie sankcií na osoby vedené na zozname. V širšom kontexte je treba rozumieť, že je to nástroj politickej diplomacie a je vyjadrením určitého názoru vo vzťahu nielen k tej osobe, ale aj k jurisdikcii, z ktorej daná osoba pochádza,“ vysvetlila pre Pravdu Lucie Schweizer.
Dôvodov na zaradenie Kočnera do zoznamu je podľa hovorcu americkej ambasády v Bratislave Rozella T. Griffina viacero. Pripomína jeho korupčné správanie, daňové podvody, vyhrážanie sa novinárom, ich sledovanie a objednávku vraždy Jána Kuciaka, pri ktorej zomrela aj jeho snúbenica Martina Kušnírová.
Na rozhodnutie mala vplyv aj americká ambasáda v Bratislave. „Predchádzal tomu dlhý verifikačný proces a úzka koordinácia medzi ambasádou v Bratislave a viacerými americkými vládnymi agentúrami. Všetky sankcie spadajúce pod tento zákon musia mať súhlas od ministra zahraničných vecí a ministra financií,“ priblížil ďalej Griffin.
Či je za týmto krokom aj kauza televíznych zmeniek v hodnote takmer 70 miliónov eur, za ktoré mala ručiť televízia Markíza, hovorca priamo nepovedal.
„Toto opatrenie americkej vlády zabezpečí, že Marian Kočner nebude používať americké finančné systémy alebo finančné zdroje v USA za účelom narúšania riadneho priebehu súdnych konaní. Opatrenie zároveň chráni americký finančný systém pred možným zneužitím zo strany Kočnera,“ dodal Griffin.
Zákon z decembra 2012 nesie meno ruského právnika a audítora Sergeja Magnitského. Ten v roku 2008 rozplietol sieť daňových podvodov za 230 miliónov amerických dolárov (208 mil. eur), do ktorých bolo zapojených 23 spoločností napojených na ruskú vládu a s ňou spriaznené osoby. Za to bol Magnitský zadržaný a väznený bez súdu.
Len niekoľko dní pred očakávaným prepustením bol vo väzení zbitý a následne v novembri 2009 za zvláštnych okolností dokonca zomrel. Po jeho rozšírení v roku 2016 umožnil zákon sankcionovať jednotlivcov z celého sveta zodpovedných aj za porušovanie ľudských práv alebo významnú korupciu.