Predbežné pojednávanie o obžalobe súd nariadiť nemusí, uľahčí to však priebeh hlavného pojednávania. „Súd určí jeho termín a stanoví, kedy sa bude ktorý svedok a znalec vypočúvať, aby sa vedeli strany na pojednávanie pripraviť,“ zhrnul pre Pravdu Kuruc. Ak strany nenavrhnú dôkazy a svedkov teraz, súd neskôr predložené dôkazy nemusí brať do úvahy.
K prejednaniu predbežnej obžaloby v kauze došlo po 22 mesiacoch. Je to rýchly proces?
Určite áno. Myslím si, že to, ako objasnili takúto komplikovanú vec, ktorá je skupinovou vecou, že je tam viac páchateľov, dokazovanie je náročnejšie. Je neľahké každého vypočuť, každému doručiť predvolanie, doručenky a podobne. V zmysle nášho trestného poriadku je to skutočne rýchly proces.
Čo je podstatou predbežného prejednania?
Trestný poriadok umožňuje takýto postup, nie je to však povinnosť, aby súd po podaní obžaloby vytýčil verejné zasadnutie. Účelom predbežného prejednania je, že senát si pripraví veci, pýta sa obžalovaných, či sú ochotní uzavrieť dohodu o vine a treste. Keby k tomu došlo, senát to umožní. Súd tiež dá obžalovaným poučenie, že ak majú ešte nejaké návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré treba urobiť nad rámec toho, čo navrhuje prokurátor v obžalobe alebo obhajoba nesúhlasí s tým, ako sa majú prezentovať dôkazy, v prípade, že napríklad prokurátor trvá na tom, aby sa dôkaz prečítal, obhajoba je skôr za vypočutie svedka, tak súd poučí strany, že to musia urobiť teraz, teda počas predbežného prejednania. Keď sa už prijme obžaloba, súd na nové dôkazy, na nových svedkov nemusí prihliadnuť a nemusí tieto dôkazy pripustiť. Ide o procesnú stránku. Ak súd prijme obžalobu, musí určiť termín hlavného pojednávania a stanoviť, kedy sa bude ktorý svedok a znalec vypočúvať, aby sa vedeli strany na pojednávanie pripraviť.
Kedy by súd obžalobu nemusel prijať?
V súčasnosti už nie je možné vracať veci pre nejaké nepodstatné záležitosti, príliš nepodstatné porušenia trestného poriadku. Obžalobu však súd môže vrátiť v prípade, že došlo napríklad k takému výraznému porušeniu práva na spravodlivý proces, že by to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodovanie o vine. Muselo by ísť o závažné dôvody – či už procesné alebo materiálne.
Obžalovaní Tomáš Szabó a Miroslav Marček sú obžalovaní z prečinu aj zo zločinu nedovoleného ozbrojovania. Aký je v tom rozdiel?
Rozdiel je najmä v trestnej sadzbe, ktorá sa v takých prípadoch vymeriava, pri prečine ide o nižší trest. Rozdiel je tiež v skutkovej podstate, pri prečine ide o menej závažné skutočnosti ako pri zločine. Je to dané napríklad tým, aké zbrane sa našli – je rozdiel, keď niekto vlastní guľomet a niekto prerobenú pištoľ či pušku. Dôležité je aj množstvo zbraní, ktoré sa nájde. Existuje tiež typ kvalifikácie, či ide o zbraň hromadného ničenia alebo nie. Je to súbor kritérií v skutkovej podstate, ktoré určujú, či ide ešte len o prečin alebo hovoríme už o zločine.