Bývalý policajt: Prípad sa končí chytením vraha

, 20.12.2019 10:00

O tom, ako sa vyšetruje vražda, čo je najdôležitejšie na mieste činu, aké detaily si policajti musia všímať a kedy sa pre nich prípad končí, sme sa porozprávali s bývalým kriminalistom Matejom Snopkom.

Keď sa nájde telo bez známok života, kto určí, že ide o smrť cudzím zavinením?

Záleží na okolnostiach – v akom stave je miesto činu a telo. Ak napríklad chýba hlava, pričom je niekde vedľa sekera, je málo pravdepodobné, že si to človek spravil sám, prípadne išlo o nehodu. Odhliadnuc od takýchto extrémov to určuje súdny lekár, ktorý vykoná obhliadku a pitvu. Verdikt, či je to vražda, samovražda, náhoda, alebo prirodzená smrť, ide od neho. To je vždy kľúčová otázka pri nájdení tela.

Čo je najdôležitejšie na mieste činu?

Okamžite ho treba zakonzervovať, teda zachovať ho so stopami v takom stave, aby nedošlo k ďalším zmenám. Dôležité je, aby sa stopy neničili, neprekrývali a nevytvárali sa nové zmeny. Miesto činu je ako otvorená kniha, z ktorej tím kriminalistov číta. Keď prepíšete pôvodný text, s počarbanými a preškrtanými stranami sa už robí ťažko.

Môže sa stať, že miesto činu niekto naruší?

Áno. Zvedavci, svedkovia, páchateľ a neraz aj policajti. To sú tiež len ľudia, ale nás učili, že kým odborníci neurobia obhliadku, na mieste činu sa neje, nepije, nefajčí a neprechádza sa tam. Treba mať len ruky vo vreckách, kým sa to celé nezadokumentuje.

Nie je to miesto strážené?

Samozrejme, má byť ohradené a strážené hliadkou. Policajti a experti sa musia správať tak, ako to hovoria predpisy. Ak na ne dbajú, nič sa nemôže porušiť. Horšie je, keď leží telo niekde na ceste či autobusovej zastávke, kde sa premelie veľa ľudí. Problémové je to tiež na smetisku, kde sa to niečím prekryje. Pôsobia tam vonkajšie vplyvy, takže už nejde o zakonzervovanú udalosť v čase, ale nanášajú sa na to nové vrstvy.

Ako sa postupuje v prvých hodinách po vražde?

Po zakonzervovaní sa v súčasnosti používajú aj 3D skenery, ktoré miesto zadokumentujú perfektne obrazovo. Potom nasleduje technická obhliadka iného typu, čiže sa zaznamenávajú vlastnosti stôp – aké sú veľké či hlboké a v akých miestach sa nachádzajú. Paralelne detektívi hľadajú svedkov, vypočúvajú osoby, s ktorými obeť prišla do kontaktu, zisťujú možné príčiny konfliktu alebo iné motívy.

Čo si kriminalista musí všímať?

Úplne všetko. Veci, ktoré tam sú, rovnako aj tie, ktoré tam nie sú. Teda nielen to, čo páchateľ obeti zobral, ale aj čo tam nechal, prehliadol a podobne. Tomu sa hovorí pozitívne a negatívne skutočnosti.

Aký čas sa považuje za najdôležitejší na chytenie páchateľa?

Čas hrá vždy pre neho, čiže ten najkratší. Niekedy sa stáva, úplne ako v groteske, že vrah preskakuje pri dome obete plot a z vrecka mu pritom vypadne občiansky preukaz. Vtedy je to pomerne rýchle. Pomáha tiež, keď svedkovia niekoho videli alebo sa vie, že išlo o dlhodobý konflikt. Dôležité je, aby kriminalisti všetko vykonali čím skôr a čo najdôkladnejšie. Nie vždy sa to dá, samozrejme.

Robieva sa na mieste činu opakovaná obhliadka?

Môžu sa objaviť nové skutočnosti, na ktoré sa treba zamerať. Nie vždy sa všetko odhalí naraz, ale postupne, preto sa zvykne robiť doobhliadnutie. Kriminalista sa tam vracia, aby mohol uvažovať priamo na mieste, ako sa to mohlo stať a na čo sa má sústrediť. Je to pre neho aj miesto inšpirácie k ďalšej práci.

Čo znamená vyšetrovací pokus a čo je rekonštrukcia?

V prvom prípade ide o úkon, počas ktorého sa zisťuje, či sa napríklad udalosť odohrala tak, ako vypovedal svedok. Mohol napríklad hovoriť, že zo vzdialenosti stoviek metrov videl podozrivú osobu, pričom dokonale opisoval aj farbu oblečenia.

Niečo podobné sme riešili a zdalo sa nám, že to nie je možné. Zobrali sme svedka na miesto, do diaľky postavili človeka a potvrdilo sa, že ten opis bol svedok schopný podať pravdivo. Naozaj rozoznal všetky detaily. Pri rekonštrukcii páchateľ ukazuje, ako pri čine postupoval – aby sa potvrdilo, či o tom naozaj niečo vie. Mnohí si totiž vymýšľajú a zrazu nevedia doložiť, ako to spravili. Ide o modelovanie deja, či je to v súlade s výpoveďou a faktami.

Stretli ste sa s prípadom, že sa menil páchateľ?

Občas sa to stáva. Z dávnej minulosti si pamätám, že osamoteného muža mal v jeho dome zabiť páchateľ, s ktorým sa už robili vyšetrovacie úkony. Zrazu sa ale nejaký poloprofesionálny zločinec priznal jednej prostitútke, že toho chlapa zabil on. Ona to potom oznámila policajtom, takže sa to zvrtlo.

Čo všetko sa môže zistiť pri pitve?

Okrem toho, či ide o vraždu, náhodu alebo prirodzenú smrť, sa zisťuje zdravotný stav nebohého, poškodenia tela, intenzita útoku, prípadne aká zbraň sa pri zločine použila. Ide o rozbor, ktorý má dať odpovede na otázku, ako človek zomrel a či išlo o jedného alebo viac páchateľov.

Je možné v súčasnosti spáchať vraždu tak, že je nevyriešiteľná?

Podľa klasikov kriminalistiky vieme len o nešikovníkoch, babrákoch a hlupákoch, ktorých sme chytili, či o nešťastníkoch, ktorí sa priznali. Už od devätnásteho storočia známi autori predpokladajú, že istá časť vrážd je vlastne spáchaná veľmi úspešne, lebo sa vôbec nezistilo, že človek zomrel cudzou rukou. Vraví sa, že mnohé temné lesy sú plné zavraždených ľudí, o ktorých nikto nevie, lebo sú nezvestní alebo nikomu nechýbajú.

Kedy sa prípad pre kriminalistu končí?

Keď je páchateľ dolapený a úspešne odsúdený. Stalo sa, že pri jednom prípade sa vystriedali dve generácie detektívov, no nakoniec bol objasnený. Pre profesionála sa to nekončí, kým vraha nechytí. Môže to trvať akokoľvek dlho.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vrah #Matej Snopko #kriminalista
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku