Uznesenie o tzv. Istanbulskom dohovore bolo na rokovanie vlády zaradené v stredu 18. decembra na poslednú chvíľu. Jeho prijatím kabinet poveril predsedu vlády, aby požiadal Čaputovú o notifikáciu úmyslu Slovenskej republiky depozitárovi dohovoru nestať sa jeho zmluvnou stranou. Vláda tiež zobrala na vedomie marcové uznesenie Národnej rady, ktorým plénum tento dokument odmietlo. V novembri si zase poslanci odhlasovali, že nesúhlasia s tým, aby bola SR prostredníctvom rozhodnutí a opatrení EÚ viazaná Istanbulským dohovorom, a tiež nesúhlasia, aby únia pristúpila k dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení. Boj proti ľudskoprávnemu dokumentu, ktorý si kladie za cieľ vyššiu ochranu obetí násilia, iniciovala SNS.
Čaputová sa ešte nerozhodla
Prezidentka Čaputová zatiaľ nepovedala, ako bude postupovať. Hovorca hlavy štátu Martin Strižinec nám sprostredkoval jej vyjadrenie. „Budeme veľmi prísne zvažovať, do akej miery je to naozaj kompetencia prezidenta, pretože už tam doteraz boli nejaké kroky zo strany vlády urobené. Toto je prvá pragmatická a vecná rovina. Druhá rovina ale je, že si myslím, že táto téma by mala byť riešená naozaj s odstupom, vecne a s chladnou hlavou a možno nie dva mesiace pred voľbami,“ skonštatovala Čaputová.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je dokument, ktorý sa komplexne zameriava na riešenie násilia páchaného na ženách. Za cieľ si okrem iného kladie napríklad boj proti fyzickému a psychickému násiliu, sexuálnemu násiliu, manželstvám z donútenia, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, núteným potratom či násilnej sterilizácii, ale tiež ochranu detských svedkov násilia či odškodnenie obetí. Pripomína, že obeťami násilia sú neraz aj deti a môžu nimi byť aj muži.
Nekonečný príbeh
"Mám pocit, že toto je už nekonečný príbeh,“ komentuje vládne uznesenie sociologička Sylvia Porubänová. Podľa jej názoru by pomohlo, ak by médiá zverejnili celé znenie dohovoru, a to aj v angličtine, aj v slovenskom preklade. "Mám za to, že 99 percent ľudí, ktorí o tom hovoria odsudzujúco, číta medzi riadkami niečo, čo si tam ani samotní autori nemôžu domyslieť, nieto ešte to, čo je tam napísané. Istanbulský dohovor je naozaj dohovor o odstránení všetkých foriem násilia na ženách. Naozaj v ňom nikto nemôže čítať akékoľvek nadpráva LGBT komunity či dokonca migrantov,“ podčiarkla sociologička.
Podľa jej názoru sa táto téma vyťahuje aj preto, že si na nej niektoré strany robia predvolebnú kampaň. "Je to presne ten balík tém, ktorý účinkuje na emócie, podobne ako interrupcie. Aj v tomto prípade väčšinu ľudí jedenásť mesiacov v roku interrupcie nezaujímajú, netušia, aká je realita na Slovensku, a zrazu sú ochotní položiť život za zákaz interrupcií, a to aj skupiny, ktorých sa to ani sekundárne netýka. A toto je veľmi podobné. Verím, že aj ľudia, ktorí sú bytostne proti násiliu na ženách a neschvaľujú takéto správanie, odmietajú dohovor, ktorý je absolútne štandardný ako desiatky iných dohovorov, pod zámienkou pridávania nejakej agendy. Myslím si, že aj všetci aktéri boja proti Istanbulskému dohovoru by si mali uvedomiť, že sú v rukách iných politických hier,“ upozornila sociologička, podľa ktorej sa takéto témy iniciujú pred akýmikoľvek voľbami. "A je zaujímavé, že je to vždy na strane najzraniteľnejších, tentoraz žien alebo detí,“ zdôraznila. "Keď krajiny, ktoré sú oveľa tradicionalistickejšie, konzervatívnejšie ako Slovensko – a nielen proklamatívne, ale reálne – nemajú problém s Istanbulským dohovorom, tak si myslím, že toto je naozaj iba zástupná téma, aby sa rozoštvávali voliči, rodiny a podobne,“ uzavrela Porubänová.
Argumenty proti dohovoru stoja na vode
Kritika dohovoru prichádza predovšetkým z konzervatívnych kruhov. Tvrdia, že dokument zavádza akúsi rodovú ideológiu a je v rozpore s ústavou, ktorá definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Toto tvrdenie ale vyvrátilo odborné stanovisko Benátskej komisie pri Rade Európy z októbra tohto roka. Na tento orgán sa obrátilo Arménsko, ktoré má tiež v ústave definíciu manželstva a odporcovia dohovoru tam proti nemu argumentujú podobne ako u nás.
Komisia preto v stanovisku vysvetlila, že dohovor žiadnym spôsobom neodporuje ústavnej definícii manželstva a ani nezaväzuje štáty, aby legalizovali zväzky osôb rovnakého pohlavia. "Istanbulský dohovor neobsahuje žiadnu definíciu rodiny, partnerských vzťahov ani vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia, ani nepodporuje žiadnu konkrétnu formu týchto vzťahov. Istanbulský dohovor preto nie v rozpore s definíciou rodiny stanovenou v ústavách jednotlivých štátoch,“ píše sa okrem iného v tomto stanovisku s tým, že dohovor sa zmieňuje o manželstvách len článkom 37. V ňom sa hovorí o tom, že zmluvné strany by mali prijať také opatrenia, aby boli nútené manželstvá ustanovené za trestné. O zväzkoch párov rovnakého pohlavia sa v dokumente vôbec nepíše.
Stanovisko komisie tiež zdôrazňuje, že dohovor nevyžaduje, aby štáty prijali opatrenia na uznanie rôznych kategórií osôb na základe rodovej identity, alebo aby im udelili osobitné právne postavenie. "Jednoducho potvrdzuje, že rodová identita patrí medzi zakázané dôvody diskriminácie,“ píše Benátska komisia.
Dohovor dosiaľ ratifikovalo 34 krajín Rady Európy. Podpísalo, ale neratifikovalo ho 11 krajín, medzi nimi je aj Slovensko. Ďalšími krajinami sú Arménsko, Bulharsko, Česko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Moldavsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina. Spomedzi krajín Rady Európy nepodpísali dohovor len Rusko a Azerbajdžan. Slovensko dohovor podpísalo v roku 2011.