Taký bol rok 2019

Ktoré udalosti končiaceho sa roka boli najdôležitejšie? Pripravili sme stručný prehľad uplynulých dvanástich mesiacov.

30.12.2019 06:00
debata (2)

Bašternák išiel do basy

Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ladislav Bašternák

Bratislavský krajský súd poslal podnikateľa Ladislava Bašternáka na päť rokov do väzenia. Uznal ho za vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného. Previnil sa uplatnením neoprávnenej vratky DPH voči svojej spoločnosti BL 202 vo výške takmer dva milióny eur. Sadzba za zločin neodvedenia dane a poistného je sedem až 12 rokov. Súd však v prípade Ladislava Bašternáka zohľadnil poľahčujúce okolnosti ako čistý register trestov, priznanie sa ku skutku, jeho oľutovanie a uhradenie škody. Okrem toho súd Bašternákovi nariadil trest prepadnutia majetku a na päť rokov zákaz podnikať.

Bašternák ešte vlani darovacou zmluvou previedol značnú časť majetku na manželku a jemu blízke osoby. Zatiaľ nie je jasné, či sa podarí tieto prevody zvrátiť. Bašternák si ponechal byt v komplexe Bonaparte, ktorý si prenajímal šéf Smeru Robert Fico. Ten sa z bytu na jeseň odsťahoval. Na výkon trestu nastúpil dobrovoľne.

Prvá prezidentka

Druhé kolo prezidentských volieb vyhrala po prvý raz žena. Za Zuzanu Čaputovú hlasovalo 30. marca 1 056 582 voličov a získala 58,40 percenta hlasov. Druhému Marošovi Šefčovičovi odovzdalo hlasy 752 403 voličov. Volebná účasť dosiahla iba 41,79 percenta oprávnených voličov.

Foto: Robert Hüttner, Pravda
Zuzana Čaputová

Pritom ešte v januárovom prieskume Čaputovej patrila v prieskumoch piata priečka, za Róbertom Mistríkom, Šefčovičom, Štefanom Harabinom a Bélom Bugárom. Neskôr sa Mistrík vzdal kandidatúry v prospech Čaputovej, ktorá bola verejnosti známa ako aktivistka proti pezinskej skládke.

Oficiálne sa prezidentkou stala 15. júna, keď zložila sľub do rúk predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana. "Budem sa snažiť byť prezidentkou všetkých občanov. Ponúkam rozum, srdce a ruky. Preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby, neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom,“ povedala počas inauguračného príhovoru.

Ústavný súd s novým šéfom a konečne kompletný

Foto: SITA, Martin Medňanský
PREZIDENT: Vymenoval sudcov Ústavného súdu SR

Novým predsedom Ústavného súdu SR sa stal Ivan Fiačan. Dosluhujúci prezident Andrej Kiska ho vymenoval do funkcie 17. apríla. Podpredsedom sa stal Ľuboš Szigeti. Dovtedy neznámy advokát Fiačan vo funkcii vystriedal Ivettu Macejkovú, ktorá sa po vypršaní funkčného obdobia vrátila na Najvyšší súd SR.

Výber nových sudcov Ústavného súdu bol pomerne dramatický. Napriek verejným vypočutiam kandidátov sa koalícia nevedela dohodnúť na spoločných menách. Medzi kandidátmi bol aj Robert Fico (Smer), ktorý na vypočutí vyhlásil, že chce súdu šéfovať. Keďže jeho meno nebolo priechodné, Fico odstúpil. Kauza mala neskôr pokračovanie, keď Kiska vyhlásil, že Fico ho vydieral, aby ho vymenoval za predsedu Ústavného súdu.

Ústavný súd sa stal plne funkčným v októbri, keď prezidentka Čaputová vymenovala chýbajúcich šiestich sudcov.

Najvyšší súd extrémistov nerozpustil

Kto urobil chybu? To bola otázka, keď 29. apríla Najvyšší súd zamietol návrh na rozpustenie extrémistickej ĽS NS. Žalobu na rozpustenie strany podala ešte v máji 2017 Generálna prokuratúra.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
ľsns, stop fašizmu

Podľa predsedníčky senátu Jany Zemkovej nebola žaloba dostatočne podložená. „Žalovaná strana je síce parlamentnou stranou, avšak na prijatie zákona nedisponuje dostatočným počtom hlasov,“ píše sa v odôvodnení rozsudku. Preto senát nedospel k záveru, že riziko ohrozenia demokracie „je dostatočne bezprostredné“.

Kotlebovského poslanca Milana Mazureka však 3. septembra Najvyšší súd uznal za vinného z extrémizmu a vyrubil mu pokutu 10-tisíc eur. Mazurek tak automaticky stratil poslanecký mandát.

Nová vlna v europarlamente

Z celkovo 31 politických subjektov si voliči vyberali vo voľbách do európskeho parlamentu 25. mája. Víťazom sa jednoznačne stala mimoparlamentná koalícia Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá získala štyri mandáty. O jeden menej má Smer, po dva ĽS NS, KDH a SaS. Jeden poslanecký mandát má OĽaNO. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) do poslaneckých lavíc zasadne až po brexite, teda po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

Gorila má hlas

Takmer štyridsaťhodinový záznam nahrávok kauzy Gorila dostali viaceré redakcie. Nahrávku Gorily mali nájsť minulý rok policajti počas zásahu v dome podnikateľa Mariana Kočnera, obvineného z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Nahrávka bola niekoľko hodín dostupná aj verejnosti.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
protest Gorila 3, namestie SNP

Na zázname, ktorého autentickosť nie je oficiálne potvrdená, sú rozhovory bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka, viaceré transakcie za Dzurindovej vlády v rokoch 2005 a 2006 a aj rozhovor Roberta Fica, keď bol ešte opozičným politikom.

Tesne pred Vianocami polícia obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa niekdajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Podľa ďalších zverejnených komunikácií totiž Trnka mal v rukách nahrávku Gorily, dokonca sa údajne pokúšal vydierať jedného zo šéfov spoločnosti Penta.

Žaloba, na ktorú sa čakalo

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
pojednávanie marian kočner súd pezinok

Na súd 21. októbra podal prokurátor žalobu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V decembri senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na verejnom prejednaní žalobu prijal a začiatkom budúceho roka sa začne megaproces.

Podľa obžaloby si vraždu novinára objednal Marian Kočner. Jeho volavka Alena Zsuzsová oslovila Zoltána Andruskóa a ten sa obrátil na Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Kuciaka a Kušnírovú zastrelil Marček 21. februára 2018 v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači.

Andruskó, ktorý od začiatku spolupracoval s políciou, bol vyčlenený na samostatné konanie, o jeho dohode o vine a treste bude súd v Pezinku rozhodovať dnes, 30. decembra. Szabó a Marček okrem toho čelia aj žalobe z vraždy podnikateľa z Kolárova. Zsuzsová má na krku návrh na obžalobu zo spoluúčasti na vražde primátora Hurbanova.

Podľa medializovanej komunikácie mal Kočner kontakty medzi sudcami, prokurátormi, ale aj v ďalších štátnych inštitúciách. Snažil sa ovplyvňovať kauzy, v ktorých mal prsty. Pre túto komunikáciu niekoľko sudcov požiadalo o pozastavenie funkcie sudcu, ďalší, medzi nimi aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, čelia disciplinárnym konaniam, niekoľko prokurátorov, dokonca aj na Generálnej prokuratúre, prišlo o miesta.

Čierna streda, čierny piatok

V stredu 13. novembra zahynulo pri zrážke nákladného auta a linkového autobusu dvanásť ľudí, ďalších sedemnásť bolo zranených. V ten istý deň večer pri záchrane psov z útulku v Revúcej, ktorý začala zalievať rozvodnená rieka, sa utopili tri ženy. Pre obe nešťastia vláda vyhlásila štátny smútok.

Foto: Andrej Barát, Pravda
nehoda nákladné auto Malanta záchranári sanitka

Čierny bol aj piatok 6. decembra, keď presne o 12.12 vybuchol plyn v bytovom dome v Prešove. Pri výbuchu a následkom požiari, s ktorým hasiči bojovali až do druhého dňa, zomrelo sedem ľudí, jedna osoba je stále nezvestná, 39 ľudí bolo zranených. Polícia už stíha troch robotníkov, ktorí prerazili plynové potrubie pri paneláku. Dom bol taký poškodený, že ho museli zbúrať a v súčasnosti miesto čistia od sutín. Táto tragédia vyvolala nezvyčajnú vlnu solidarity. Na oficiálnom účte sa za niekoľko dní vyzbieralo vyše štyroch miliónov eur.

Fico a Kiska s obvinením

Foto: Pravda (Robert Hüttner/Ľuboš Pilc)
Fico - Kiska

Vyšetrovateľ NAKA obvinil bývalého premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Informovala o tom polícia 5. decembra na sociálnej sieti. Ešte v ten deň sa za Fica postavil poslanecký klub, jeho členovia vyhlásili, že ide o šikanovanie a zastrašovanie voličov Smeru.

Hneď na druhý deň sa prevalilo, že trestne stíhaný je aj bývalý prezident a šéf novej strany Za ľudí Andrej Kiska. Jeho firma KTAG pred prezidentskými voľbami v roku 2014 platila Kiskovu kampaň a tieto peniaze neskôr zahrnula do svojich nákladov. Firma si od štátu vypýtala vratku DPH vo výške 155 633 eur. Hoci jej štát vratku nevyplatil, už len žiadosť o ňu je podľa polície trestným činom a nevzťahuje sa naň účinná ľútosť.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Andrej Kiska #Marian Kočner #Ladislav Bašternák #Zuzana Čaputová #rok 2019 #výbuch plynu v Prešove