Potvrdil to pilotný monitoring Slovenska v rámci medzinárodného projektu Masarykovho onkologického ústavu a výskumného centra Recetox v štyroch nemocniciach. Najväčšiu koncentráciu odhalili pri lôžkach pacientov, v sesterských izbách či v nemocničných lekárňach. Odborníci volajú po vyššej ochrane zamestnancov. Rezort zdravotníctva zmeny v zákone zatiaľ neplánuje.
Cytostatiká zabíjajú nádorové, ale aj zdravé bunky. Lieky však môžu mať karcinogénne alebo mutagénne účinky. Medzi nežiaducimi dôsledkami môže byť vypadávanie vlasov, nevoľnosť či poškodenie slizníc. Takému ohrozeniu nie sú podľa monitoringu vystavení len onkologickí pacienti, ale aj zdravotníci. „Zo všetkých 68 odobratých vzoriek bolo 58,4 percenta pozitívnych na prítomnosť cytostatík. Priemerné hodnoty väčšiny pozitívnych vzoriek prekročili odporúčané limity,“ komentovala výsledky Lenka Doležalová, vedúca úseku prípravy cytotoxických liečiv z Ústavnej lekárne Masarykovho onkologického ústavu v Brne.
Štúdia ukázala, že slovenskí zdravotníci sú reálne vystavení riziku práce v prostredí, ktoré je kontaminované toxickými cytostatikami. „Najčastejším miestom výskytu boli priestory aplikácie ako stacionár a lôžková časť či podlaha toaliet pacientov. V tejto skupine priestorov bolo na cytostatiká pozitívnych 72 percent sterov, teda vzoriek,“ priblížila Doležalová. Viac ako 50 percent pozitívnych vzoriek odhalili na sesterských izbách a v priestoroch lekární. „Najvyššia nameraná hodnota pochádzala z prostredia aplikácie liekov – z podlahy pod infúznym stojanom,“ dodala Doležalová.
Najlepšie dopadla detská nemocnica
<A> Úroveň kontaminácie na Slovensku z výsledkov štyroch nemocníc je nižšia ako v Česku a je približne porovnateľná s ostatnými západoeurópskymi krajinami. Najlepšie výsledky v monitoringu dosiahol bratislavský Národný ústav detských chorôb. „V našom zdravotníckom zariadení bolo odobratých 32 vzoriek a len jedna vzorka prekročila limit. Dotknutí pracovníci prísne dodržiavajú preventívne opatrenia a predpísané pracovné postupy,“ skonštatovala Dana Kamenická, hovorkyňa ústavu. Systém ochrany zamestnancov preto považuje za dostatočný. Dotknutí pracovníci musia pravidelne absolvovať lekárske preventívne prehliadky.
„Zamestnancom poskytujeme osobné ochranné pracovné prostriedky. Cytostatiká tiež pripravujeme v špeciálnom režime vo vyhradených priestoroch a v digestore,“ dodala Kamenická. Špeciálnymi izolátormi na prípravu cytostatík sa mieru rizika snaží znížiť aj bratislavský Národný onkologický ústav (NOÚ). „Cytostatiká pripravujeme centrálne na oddelení prípravy cytostatík nemocničnej lekárne,“ spresnila Vlasta Gombárová, vedúca nemocničnej lekárne. Noví zamestnanci okrem školenia na prácu s látkami musia absolvovať špeciálnu zdravotnú prehliadku. Povinnosťou pracovníkov je používať špeciálne rukavice, plášte, rúška na ústa či prikrývky hlavy.
Výsledky monitoringu
- Na prieskume sa zúčastnili štyri nemocnice – Národný onkologický ústav, Národný ústav detských chorôb v Bratislave, Nemocnica Komárno a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.
- Najčastejším miestom výskytu boli priestory aplikácie ako stacionár a lôžková časť či podlaha toaliet pacientov. V tejto skupine priestorov bolo na cytostatiká pozitívnych 72 – V sesterských izbách bolo pozitívnych 51,5 percenta odobratých vzoriek.
- V priestoroch lekární bolo pozitívnych celkovo 54,6 percenta vzoriek, v administratívnych priestoroch 40 percent.
- V Česku sa zisťovanie prítomnosti nebezpečných látok v nemocniciach realizuje každý rok, ten minulý sa odobralo 700 vzoriek a do prieskumu sa zapojilo 20 nemocníc.
Nemocnice sa dosiaľ s prípadom prejavených nežiaducich účinkov cytostatík u zdravotníkov nestretli. Prieskum vnímajú ako podnet na zlepšenie procesov manipulácie s látkami. „Patrí to medzi veľmi náročné procesy a bezpečnosti procesov venujeme náležitú pozornosť,“ reagovala na výsledky hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Ružena Maťašeje. Pripomenula, že zariadenie malo medzi prvými zriadené pracovisko na centrálnu prípravu cytostatík. „Zamestnancom poskytujeme osobné ochranné prostriedky a sú na školeniach poučení o bezpečných pracovných postupoch pri práci s cytotoxickými liečivami,“ priblížila Maťašeje.
Pravidelné školenia o práci s cytostatikami musia absolvovať aj zamestnanci oddelenia klinickej a radiačnej onkológie Nemocnice Komárno. „Na oddelení sa pravidelne realizujú školenia, resp. preškolenia personálu vedúcou sestrou ohľadom manipulácie s cytostatikami a likvidácie cytostatického odpadu,“ spresnila Martina Pavliková, hovorkyňa komárňanskej nemocnice. Nakladanie s nebezpečnými látkami však plánujú zmodernizovať, nemocnica pripravila plán zvýšenia kvality a bezpečnosti pri práci s cytostatikami od ich riedenia až po podanie pacientovi. Využívať chcú napríklad uzavreté systémy viacramenných infúznych súprav, kde je riziko kvapnutia toxickej látky z infúzneho stojana nulové.
Bezpečnosť je v rukách nemocníc
Rezort zdravotníctva ocenil fakt, že sa nemocnice zapojili do monitoringu. Zdôrazňuje, že bezpečnosť pracovníkov má v rukách najmä zamestnávateľ. Ten musí rešpektovať nariadenia vlády, ktoré upravujú preventívne prehliadky aj znižovanie zdravotného rizika na pracovisku. Ďalšiu úpravu zákonov rezort zatiaľ neplánuje. „Nariadenia vlády ukladajú zamestnávateľovi za účelom zníženia zdravotného rizika zamestnancov chemickým faktorom, karcinogénnym či mutagénnym faktorom urobiť všetky dostupné technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia toto riziko na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru,“ pripomenula Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu.
Príprava cytostatík sa má podľa ministerstva vykonávať vo vyhradenom priestore, pracovné povrchy majú byť pokryté absorpčným materiálom, zdravotnícki pracovníci, ktorí manipulujú s cytostatikami, musia používať ochranný odev, zdravotnícky materiál, ktorý prišiel do kontaktu s cytostatikami, sa musí likvidovať ako nebezpečný odpad.
Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ zdôrazňuje, že každá nemocničná lekáreň má vypracované procesy a postupy, ako zabezpečiť ochranu zamestnancov pred pôsobením nebezpečných látok. „V prípade, že buď nie sú dodržiavané, alebo napriek dodržiavaniu dochádza k prekročeniu prípustných limitov, je potrebné tieto procesy a postupy prehodnotiť,“ naznačil Sukeľ.
Prísnejšia legislatíva by pomohla
Odborníci tvrdia, že v krajine chýba predovšetkým pravidelné meranie kontaminácie a legislatívna podpora. „Monitoring je veľmi dôležitý, aby sme všetkým zdravotníkom dokázali, že kontaminácia tam je a že je nutné sa chrániť,“ mienila nemocničná hygienička Univerzitnej nemocnice Bratislava Štefánia Chovanová. Cytostatiká podávané pri chemoterapii sú toxické látky, ktoré môžu zdravotníkom spôsobovať rovnaké vedľajšie účinky ako pacientom.
„Kontaminácia cytostatikami je veľké nebezpečenstvo a myslím si, že málokto si to uvedomuje. Zamestnávatelia nedodržiavajú bezpečnostné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov pri príprave cytostatík. My ako zamestnanci by sme sa mali vedieť brániť a tlačiť na zamestnávateľov, aby sa bezpečnosť zlepšila,“ zdôraznila prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
K lepšej ochrane zdravotníkov by podľa odborníkov prispeli prísnejšie zákony. „Napríklad zákonná povinnosť používať pri príprave chemoterapie plne uzatvorený izolátor namiesto súčasného laminárneho boxu a centrálna príprava v lekárňach je úplne na mieste. V Česku a v niektorých ďalších európskych krajinách je tento prvok na rozdiel od Slovenska zakotvený v legislatívnych normách,“ uzatvoril chirurg František Vojík zo vzdelávacej organizácie Aesculap Akadémia v Prahe.