Aká je situácia v Iraku po piatkovom americkom leteckom útoku?
V Iraku je situácia dlhodobo napätá, ale teraz, pochopiteľne, vygraduje. Tá krajina je naozaj v zúfalej situácii a je rozdelená. Kým šiitska väčšina, samozrejme, zabitie generála Kásema Solejmáního odsudzuje, sunniti a Kurdi sú v podstate nadšení. Situáciu v Iráne je ťažké odhadnúť, keďže oficiálne sa to prezentuje tak, že všetci za ním plačú. Musíme si uvedomiť, že režim v Iráne má reálnu podporu najmä na konzervatívnom vidieku, ale v mestách až taká silná nie je. Ten človek tam medzi prozápadne zmýšľajúcim obyvateľstvom, ktoré tam dosť protestuje, veľmi obľúbený nebol.
Foto: Lukáš Visingr
Vzťahuje sa hnev domácich len na Američanov, alebo aj na ostatné krajiny NATO, resp. západného sveta?
Pochopiteľne, najmä na USA a Izrael. Je možné, že dôjde k eskalácii napätia a pokúsia sa o nejaké útoky, ale na rozdiel od predchádzajúceho obdobia nebude mať americký prezident Donald Trump žiadne zábrany im to tvrdo vrátiť. Môžu sa pokúsiť o čokoľvek, ale vždy budú ťahať za kratší koniec. Môže sa však stať, že Trump naozaj nariadi letecké alebo raketové útoky na Irán, čo by bola katastrofa.
Aká vážna je situácia? Ako vidíte možnosť odvety a celé dôsledky tohto útoku? Vzťahuje sa hrozba len na ciele v regióne Blízkeho východu, alebo sme v nebezpečenstve aj my v Európe?
Iránci sa pravdepodobne pokúsia zaútočiť primárne na americké a izraelské ciele v regióne, ale nemožno vylúčiť, že to skúsia aj niekde inde. Svojich zástupcov majú v rôznych krajinách. Hizballáh je aktívny v rôznych krajinách, vrátane napríklad Latinskej Ameriky, čo nie je veľmi známe. Či sa pokúsia o niečo veľké a spektakulárne, je ale otázne. Pretože tento americký zásah bol obrovský a pre Irán je to naozaj katastrofa, keďže Solejmání bol naozaj mimoriadne schopný.
Iracký parlament už požiadal NATO o pozastavenie výcvikovej misie a plnenie operačných úloh. Zvládnu situáciu v krajine ich vlastné bezpečnostné zložky bez pomoci NATO? Aký vývoj očakávate v Iraku?
Je otázne, či tam je vôbec možné dlhodobejšie zotrvať, ak to Iránci vyslovene nebudú chcieť. Musím pripomenúť, že rezolúciu irackého parlamentu o pozastavení výcvikovej misie žiadali iba šiitski poslanci. Kurdskí a sunnitskí poslanci ju bojkotovali. Aj to vypovedá o to, ako je krajina tragicky rozdelená. Z Iraku sa v podstate stal klientsky štát Iránu a Ruska a o tom, kto tam bude vládnuť, sa nerozhoduje v Bagdade, ale v Teheráne. Vzhľadom na to, čo sa v Iraku deje, by som naozaj navrhoval tých vojakov stiahnuť.
Aký manévrovací priestor má výcviková misia NATO?
Možnosti sú odchod, zotrvanie, prípadne redukcia misie NATO. Ak by sa nerozhodli pre odchod, bude záležať na tom, ako veľmi bude iracká vláda tlačiť. Nemalo by zmysel tam ostávať, ak tam misia NATO nebude vítaná. Na druhej strane zasa Trump povedal, že Američania tam vybudovali základňu, ktorá niečo stála a budú za svoju investíciu požadovať kompenzáciu.