Na jednej strane je Carignanová rozumne prísna veliteľka, na druhej strane žena, ktorá ochotne rozpráva kanadským médiám nielen o svojom pôsobení v ozbrojených silách, ale aj o súkromnom živote. „Rada táborím, chodím na túry, jazdím na kajaku. Páči sa mi umenie aj hudba, tancujem flamenco,“ zdôverila sa stanici CBS News s tým, že jej to pomáha prísť na úplne iné myšlienky, ktoré nesúvisia s armádou.
Hľadala silnú výzvu. Nápadníkovi dala macka
Na vojenskú akadémiu sa dostala v roku 1986. Nemuselo to však tak dopadnúť, pretože vtedy mala 17 rokov a poškuľovala aj po inom, čo by ju v dospelosti živilo. „Jediná iná kariéra, o ktorej som uvažovala, bol tanec,“ povedala pre časopis Macleans. Zvlášť sa jej páčil balet. Nakoniec si však vybrala povolanie vojačky. „Mala som ambíciu robiť niečo väčšie,“ vysvetlila pre noviny Le Soleil s tým, že hľadala silnú výzvu v živote.
Vojenská škola jej poskytla nielen vzdelanie, našla tam totiž aj celoživotnú lásku. Zaľúbila sa do spolužiaka. Eric Lefrançois podobne do nej. City mu opätovala romanticky. Dala mu do izby na internáte milú hračku. „Keď som otvoril skriňu, pozeral sa na mňa plyšový macko. Bolo to áno z jej strany,“ zdôveril sa Lefrançois pre Macleans. Zosobášili sa v roku 1990. Svadbu mali na Silvestra. Nevesta si nestihla kúpiť svadobné šaty, takže si musela obliecť kostým.
Muž je pri deťoch úžasný
Manželstvo postupne obohatili štyri deti, ktoré teraz majú od 13 do 24 rokov. Lefrançois odišiel z armády v roku 2008 do civilu a stal sa z neho stredoškolský učiteľ, čo mu pomohlo pri výchove potomkov. „Môj manžel sa stará o deti úžasne, stopercentne mu dôverujem,“ podčiarkla Carignanová vo februári 2010, keď o nej BBC pripravila reportáž. Britskú stanicu zaujala tým, že vo vysokej dôstojníckej hodnosti vtedy bola veliteľkou pluku v rámci misie NATO v Kandaháre, v jednej z najnebezpečnejších oblastí v Afganistane.
Počas afganskej misie bola v styku s rodinou prostredníctvom webovej kamery. Priamy styk je však zvlášť nenahraditeľný, keď ide o matku a malé dieťa. Priznal to jej manžel, keď naznačil, akú obetu prináša službou pre kanadské ozbrojené sily na úkor rodinného života: „Videl som to, keď náš synček Ian mal dva roky. Jennie pôsobila v misii na Golanských výšinách a keď sa vrátila, Ian k nej nechcel ísť, namiesto toho bol citovo závislý odo mňa,“ prezradil Lefrançois začiatkom roku 2010 pre BBC.
Prínos mladých ľudí je veľmi dôležitý. Rada pripomínam, že Charles Darwin mal len 21 rokov, keď rozpracoval teóriu evolúcie.Jennie Carignanová
Chce sa stále učiť, doplnila si vzdelanie
Carignanová hovorieva, že je veľmi dôležité, aby si človek rozširoval vedomosti. Aj vtedy, keď je už vo vysokej funkcii. Ako dôstojníčka si doplnila vojenské vzdelanie na civilnej škole štúdiom manažmentu. „Vo vojenskom kontexte si ľudia nemyslia, že tento typ štúdia je nevyhnutný, ale diplom z univerzity mi pomáha rýchlejšie prijímať rozhodnutia. Naozaj mi to prospieva na riadiacich postoch,“ povedala pre Le Soleil.
Napriek tomu, že sa pohybuje na špičke kanadskej armády, prízvukuje doslova, že nemá monopol na pravdu. Bolo by podľa nej nepekné tvrdohlavo presadzovať z líderskej pozície len vlastné predstavy bez toho, aby mohli zaznieť aj iné názory. „Líder ľahko pochová dobré idey, keď sám seba ubezpečuje v tom, že netreba počúvať ostatných,“ obrazne poznamenala pre Le Soleil. Záleží jej pritom, aby hovorili nielen starší dôstojníci. Snaží sa to preto vyvažovať: „Prínos mladých ľudí je veľmi dôležitý. Rada pripomínam, že Charles Darwin mal len 21 rokov, keď rozpracoval teóriu evolúcie,“ dodala.
Vojačky nezabudnú, ako sa majú o seba starať
Carignanová priznáva, že jej začiatky neboli ľahké. Stretávala sa s podceňovaním, ale podotkla, že podobné situácie zažívajú aj muži, ak ešte nenosia viac vojenských frčiek. Mimochodom, Carignanová sa vie dôrazne zastať žien v uniforme, o čom sa zmienil Macleans. Ukázala to v roku 2011, keď ju do Austrálie pozvali prednášať dôstojníkom o začleňovaní žien do armády. Jeden seržant si rypol, ako je to s ich hygienou na bojovom poli. „Narážate na menštruáciu? Menštruujú už tisíce rokov. A len preto, že vstúpia do armády, tak nezabudnú, ako sa majú o seba starať,“ uzemnila seržanta. Keď ďalší zlomyseľný dôstojník povedal, že muži chránia ženy v boji, Carignanová ho upozornila, že obe pohlavia sú rovnocenné: „Žena tiež dostala strelnú zbraň a, mimochodom, môže zastreliť hajzla skôr ako vy.“
Mamička, ideš zomrieť?
Le Soleil sa opýtal Carignanovej aj na to, koho považuje za inšpiratívnu osobnosť a aby uviedla jednu spomienku z kariéry.
Obdivuje nemeckú kancelárku, lebo v politike sa vyskytuje veľa zlých vecí, čo si vyžaduje enormnú duševnú aj fyzickú silu, aby to človek zvládal taký dlhý čas ako Angela Merkelová. Spomienku spojila s armádou a s rodinou. Keď raz z domu odchádzala na misiu do zahraničia, skoro ráno ju prekvapila otázka od šesťročného syna: „Mamička, ideš zomrieť?“ Pre Soleil zdôraznila, že sa nedá odpovedať ani áno, ani nie, lebo nemožno dávať falošné sľuby. Opýtala sa syna, či ráno bude preňho nebezpečné prejsť cez priechod pre chodcov, keď pôjde do školy. Povedal jej, že spolu s otcom ho naučili dávať si pozor na ceste. „Reagovala som, že je to rovnaké aj s mojou prácou. Som dobre pripravená, musím urobiť, čo treba a bude to dobré,“ uzavrela raňajšiu príhodu so synom.
Vojenská kariéra Jennie Carignanovej
- Slúžila v mierotvornej pozorovacej misii OSN na Golanských výšinách v roku 1993. O dva roky sa mala presunúť k ochranným jednotkám Spojených národov v Bosne, ale otehotnela (dovedna má štyri deti). V roku 1999 ju vymenovali do hodnosti majorky. V roku 2005 sa stala podplukovníčkou, o šesť rokov plukovníčkou. V júni 2016 ju povýšili na brigádnu generálku, pričom začala vykonávať funkciu náčelníčky štábu vojenských operácií. V auguste 2019 dostala hodnosť generálmajorky v súvislosti s jej plánovaným vyslaním na pozíciu veliteľky výcvikovej misie NATO v Iraku.
- Najväčšie skúsenosti v teréne a zároveň vo významnej funkcii získala v rokoch 2009 – 2010. Velila pluku v rámci misie NATO v afganskom Kandaháre. Pluk sa skladal z kanadských a amerických vojakov. Po návrate ju vymenovali za veliteľku 5. kanadskej mechanizovanej brigády.