Obraz Slovenska formovali eurovoľby aj migračná kríza

Krajina, ktorá sa krátko po svojom vzniku dokázala postaviť na nohy, no zároveň sa odmietla podieľať na riešení migračnej krízy a jej občania chodia k eurovoľbám najmenej spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Aj takto vnímali Slovensko vo veľkých európskych krajinách za posledných 20 rokov. Vyplýva to z rozsiahleho výskumu, na ktorom pracujú politológovia z Univerzity Komenského v Bratislave. Slovensko bolo kedysi vnímané ako pozitívny príklad malej krajiny, ktorá sa nebojí reforiem. Za posledné roky sa to však zmenilo.

, 09.01.2020 12:00
migranti, presun Foto: , ,
O Slovensku sa písalo najmä v súvislosti s vládou Vladimíra Mečiara, eurovoľbami či migračnou krízou.
1

Politológovia analyzujú stovky článkov, ktoré v rokoch 2000 až 2017 vychádzali v najčítanejších denníkoch vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku. Výskum sa okrem toho dotkol aj skorších rokov, najmä obdobia konca mečiarizmu v roku 1998. Vnímanie Slovenska sa menilo. Pozitívne informácie o našej krajine z počiatku „nultých“ rokov neskôr vystriedali menej priaznivé správy.

Od dobrých správ k negatívnym

Profesorka politológie Darina Malová priblížila, že akýmsi odrazovým mostíkom celého výskumu bol veľmi negatívny obraz Slovenska, ktorý rezonoval v 90. rokoch. „Bolo to obdobie, keď bol predsedom vlády Vladimír Mečiar (HZDS), odohral sa únos prezidentovho syna a podobne. Z toho sme vychádzali a chceli sme vedieť, čo sa odvtedy zmenilo,“ skonštatovala Malová.

Zlepšenie vo vnímaní Slovenska v zahraničí sa po páde mečiarizmu skutočne dostavilo. „Väčší záujem bol indikovaný v roku 2004, keď sme vstúpili do EÚ. O Slovensku sa písalo viac, boli to viac-menej pozitívne očakávania. Vtedy sme mali kolektívnu identitu, boli sme spomínaní najmä v súvislosti s tzv. východným rozšírením EÚ. Boli to napríklad informácie, ako Slovensko vzniklo, rozpad federácie. Z tých pozitívnych správ sa písalo aj o tom, ako sme po voľbách 1998 získali pozitívny obraz, vnímali nás ako krajinu, ktorej sa zázračne podarilo postaviť sa na nohy a splniť podmienky členstva v EÚ, prestali sme byť krajinou, v ktorej by sa mohla zopakovať balkánska cesta,“ opísala politologička, za čo Slovensko získalo v zahraničí uznanie.

Prvé negatívne informácie však začali prichádzať už čoskoro, a to po voľbách do Európskeho parlamentu – v roku 2004 a následne aj v roku 2009. „Mali sme rekordne nízku účasť a to, samozrejme, rezonovalo v talianskych, nemeckých aj vo francúzskych médiách. Platí, že sme malá krajina a všimnú si nás, keď je niečo veľmi pozitívne alebo niečo veľmi negatívne,“ pokračuje Malová. „Stali sme sa neslávnymi hrdinami,“ doplnila. Vysvetleniami niektorých politikov, napríklad eurokomisára Maroša Šefčoviča, že ide o rozpor, pri ktorom síce ľudia EÚ dôverujú, no neparticipujú, sa zahraničné médiá príliš nezaoberali.

Ilustračné foto. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
volby Ilustračné foto.

Slovensko malo najnižšiu účasť spomedzi všetkých krajín únie v každých eurovoľbách od roku 2004. V tých tohtoročných síce prišiel k urnám rekordne vysoký počet Slovákov (22,74 percenta), no aj tak bolo toto číslo najnižšie v EÚ a hlboko pod priemerom, ktorý prekročil 50-percentnú účasť.

Téma: migrácie

Slovensko sa opäť stalo témou v roku 2015, keď prepukla migračná kríza, a to najmä v talianskych médiách. Oproti roku 2004 sa vtedy zdvojnásobil počet článkov, v ktorých výskumníci našli kľúčové slovo „Slovensko“ či „slovenský“. V roku 2016 tento počet ešte narástol. „Jednoznačne to súviselo s migračnou krízou. Opäť sa o nás nehovorilo ako o Slovensku, ale zaradili nás do skupiny krajín V4, ktoré nie sú solidárne. V Taliansku boli dokonca vnímané ako prekážka pri hľadaní riešenia migračnej krízy,“ vysvetlila ďalej politologička. Podľa jej slov bol na migračnú krízu zameraný najmä taliansky pohľad. V Nemecku a vo Francúzsku písali aj o rôznych ďalších otázkach, o bežnom politickom vývoji, kto vyhral voľby, kto je prezidentom. Spomínané boli problémy rómskej minority či vzťahy s maďarskou menšinou.

Pozitívne sa Slovensko spomínalo napríklad v súvislosti s daňovou reformou ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ). „Boli články, hoci ich bolo menej, ktoré hovorili, že Slovensko môže byť vďaka daňovej reforme vnímané pozitívne, môže sa stať lídrom, vzorom. Boli to skôr pozitívne ladené články, ale nie nejaké oslavné,“ spresnila. Od tejto reformy sa však podľa jej slov pri informovaní o Slovensku nič podobné v zahraničnej tlači neobjavovalo.

„Odvtedy akoby sme my ako krajina nemali čo ponúknuť, pokiaľ ide o nejakú zásadnú reformu. V Nemecku bolo ešte pozitívne spomínané, keď prišla kríza, šrotovné,“ spomína politologička na opatrenie spred desiatich rokov, pri ktorom bolo možné získať štátnu dotáciu na kúpu nového auta po „zošrotovaní“ toho starého. „Ale odvtedy nič, o nejakých sociálnych balíčkoch tlač neinformuje. Dokonca ani o vlakoch zadarmo, čomu, priznám sa, som ani ja nerozumela, pretože tu bola diskusia, že keď sme členmi EÚ, musia byť tieto pravidlá rovnocenné pre všetkých dôchodcov – občanov EÚ,“ uzavrela Darina Malová.

Skúmali stovky článkov

  • Výskum sa zameral na obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2017. Realizuje ho Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením profesora Jozefa Bátoru.
  • Politológovia skúmali najčítanejšie médiá vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Ide o krajiny, ktoré patrili medzi zakladajúcich členov EÚ. Skúmané boli ľavicové médiá, pravicové médiá aj noviny stredného prúdu. Porovnávalo sa tak, či sa obraz Slovenska mení podľa toho, ktoré noviny o ňom podávajú správu. Napríklad len vo Francúzsku výskum zahŕňal viac ako 700 článkov.
  • Vo Francúzsku sa výskumníci zamerali na denníky Le Monde, Libération a Le Figaro.
  • V Nemecku to boli denníky Süddeutsche Zeitung, Frankfurter Allgemeine Zeitung a Die Welt.
  • V Taliansku analyzovali články z Corriere della Sera, La Repubblica, La Stampa a Il Solo 24 Ore
  • Taliansko vnímalo Slovensko najmä v súvislosti s odmietaním pomoci migrantom. V Nemecku o našej krajine písali viac a rozmanitejšie, zaoberali sa aj menšinami či tým, ako sa krajiny V4 zjednotili pri riešení kvality potravín. Písalo sa aj o protestoch Gorila, boli to ale skôr neutrálne správy o tom, že občania Slovenska protestujú.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #výskum #sŕ #politológia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy