Smer v budúcej vláde? Ani s ním, ani bez neho

VIDEO: „V Smere nie sme naučení deliť barana, keď ešte behá po lúke,“ upozorňuje premiér Peter Pellegrini na margo špekulácií, s kým Smer pôjde po voľbách.

Veľké vyhlásenia o vylučovaní povolebnej spolupráce sú síce podľa politického analytika Jána Baránka takmer slovenským folklórom, treba ich brať síce vážne, ale nie je prezieravé sa na ne spoliehať. V povolebných rokovaniach budú podľa neho dôležité viac personálne ako programové ústupky. Smer by mohol mať podľa analytika problém, ak by rokovania viedol jeho predseda.

„U nás platí dohoda, že ako volebný líder sa budem uchádzať o najvyššiu možnú ústavnú funkciu, akú bude môcť strana Smer získať. Ak by sme boli súčasťou zostavovania vlády, bola by to pozícia jej predsedu. Samozrejme, budem pri vyjednávaní potenciálnych koalícií a vlád, ale detaily budeme vedieť hovoriť až po voľbách. Teraz by to bolo predčasné, lebo v Smere sme naučení a nikdy sme to nerobili, aby sme si delili barana, keď ešte behá po lúke,“ povedal pre Pravdu premiér Peter Pellegrini (Smer).

Karty rozdajú voliči

V prieskumoch volebných preferencií politických strán sa Smer už roky drží na prvej pozícii, v posledných mesiacoch sa však umiestňuje len tesne nad 20 percentami. Súčasná koalícia by podľa prieskumov získala len približne 30 percent, čo by jej na zostavenie novej vlády určite nestačilo. To dáva nádej opozícii, ktorá deklaruje pripravenosť prevziať zodpovednosť a vládnuť. „Som presvedčený, že tu dnes za mnou stojí základ budúcej koalície, že spolu so mnou tu stojí jasná alternatíva k možnej vláde Smeru s Kotlebovcami a SNS,“ vyhlásil v utorok bývalý prezident Andrej Kiska (Za ľudí) po spoločnom novoročnom obede predstaviteľov piatich opozičných strán.

Okrem jeho strany sa na stretnutí zúčastnili aj predstavitelia PS, Spolu, SaS a KDH. Táto pätica strán ešte na konci minulého roka podpísala tzv. dohodu o neútočení. Jej predmetom je okrem predvolebného neútočenia aj záväzok, že po voľbách nevstúpia do koalície so Smerom, SNS a s ĽS NS. Zúžený manévrovací priestor a nateraz nízky koaličný potenciál Smeru v povolebných rokovaniach si však

Pellegrini nepripúšťa. „To, čo predvádza opozícia, je také typické – detinské a slabé, pretože ľudia budú rozdávať karty a povedia, koho by si želali v parlamente a v budúcej vláde,“ zdôraznil. Proti tvrdeniu, že Smer sa chystá vládnuť s Kotlebovcami, sa však ohradil. „Smer nikdy pred voľbami nevylučoval nikoho z povolebnej spolupráce. Samozrejme, niečo iné je to v prípade ĽS NS vzhľadom na to, aké ideológie oni presadzujú a ako sa správajú,“ pripomenul premiér.

Bez Smeru len ťažko

Aj napriek rôznym politickým ukotveniam jednotlivých opozičných strán ich lídri deklarujú, že sa vedia rozprávať aj o ťažkých témach. „Preto viem, že s týmito partnermi a táto skupinka ľudí dokáže prinášať dobré riešenia, dokáže byť súdržná,“ zdôrazňuje predseda PS Michal Truban. Táto pätica aj so zatiaľ pomerne ostrakizovanými stranami OĽaNO či Sme rodina môže mať však tiež problém získať v parlamente väčšinu.

Podľa Pellegriho však nevie opozícia so Smerom súťažiť v programe a aj keď odmieta vládnuť so Smerom, bez neho to pôjde tiež len ťažko. „Nič iné im už neostáva, len ukazovať, ako si vedia spolu sadnúť za jeden stôl. V skutočnosti je to jedna rozbitá, fragmentovaná, rozhádaná opozícia, ktorá sa len pred kamerami chváli, že vie spolupracovať. Vládnu koalíciu v ich podaní by muselo zložiť asi sedem strán. Je smiešne, čo predvádzajú, a to, samozrejme, hovorí o ich kvalite a pripravenosti riadiť štát,“ myslí si Pellegrini.

Aj keď sa podľa súčasnej podpory zdá, že ani Smer, ani opozícia vládu nezostavia, možnosť opakovania volieb zatiaľ premiér nerieši. „To je ešte veľmi predčasné povedať. Momentálne sa každá strana sústreďuje na dosiahnutie dobrého výsledku vo voľbách. Čo nám prinesie život, uvidíme. Budeme to riešiť až niekoľko dní po voľbách. Čo bude potom, budeme riešiť a odpovedať, až keď uvidíme reálne definitívne schválené a zverejnené výsledky volieb,“ dodal Pellegrini.

Predčasné voľby?

Politický analytik Ján Baránek pripúšťa, že ak strany dodržia svoje predvolebné sľuby a záväzky, voľby sa budú musieť opakovať. „Vyhraňovať sa takto voči povolebnej spolupráci nie je dobré, ale pokiaľ sa na to odhodlali a dodržia to, môže sa stať, že voľby sa skončia patom. Pokiaľ získa vysoký počet hlasov ĽS NS, ktoré odmietajú všetci, predčasné voľby budú ešte pravdepodobnejšie. Veľa ale závisí aj od toho, ako dopadnú strany, ktoré sa dnes pohybujú na hranici zvoliteľnosti, pričom tých je v podstate dosť veľa. Koľko a ktoré strany nakoniec v parlamente budú, všetky tieto úvahy dosť podmieňuje,“ naznačuje Baránek. Okolo päťpercentnej hranice zvoliteľnosti sa pohybujú SNS, Most-Híd, SaS, Sme rodina, maďarská koalícia MKS či KDH.

V povolebných rokovaniach sa podľa Baránka bude operovať aj s rôznymi personálnymi ústupkami. „O vyhlásenia o vylúčení povolebnej spolupráce nemáme na Slovensku núdzu, takže aj tie treba brať s rezervou. Ak voľby vyhrá Smer, dôležité bude, kto si prevezme poverenie na zostavenie koalície, či Pellegrini, alebo Fico. Ak si ho vezme Fico, s čím treba vážne rátať, tak tá úloha bude pre Smer dosť komplikovaná. Animozita opozičných lídrov je voči Ficovi veľmi silná, oveľa viac než voči Pellegrinimu. Vysoký koaličný potenciál má viacero strán, nižší má jednoznačne Smer, ale tých neznámych je dnes ešte veľmi veľa,“ dodal Baránek.

Prezidentka Zuzana Čaputová deklarovala, že podľa doterajšej zvyklosti poverí ako prvého zostavovaním vlády lídra strany s najväčším počtom zvolených poslancov. „Je to rešpekt k vôli voličov,“ povedala Čaputová pre TASR. V prípade neschopnosti zabezpečiť parlamentnú väčšinu bude následne prezidentka rokovať so stranami, ktoré vo voľbách skončia na druhom či treťom mieste. „V prípade, že by žiadna kombinácia strán, ktoré sú ochotné spolupracovať, nemala v parlamente väčšinu, je legitímne uvažovať aj o úradníckej vláde a predčasných voľbách,“ myslí si Čaputová. Ako však dodala, želá si, aby k takémuto scenáru nedošlo.

Čas na rokovania nie je obmedzený

Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že ak by aj žiadna z prípadných koalícií nezískala väčšinu, ústava bezvládie neprepúšťa. „Ústavná úprava je postavený spôsobom, že vždy a za každých okolností je nejaká vláda. Tá súčasná, teda po voľbách už vláda v demisii, bude pokračovať v rozpočtovom provizóriu až do momentu, kým sľub nezloží nová,“ približuje bývalý podpredseda Ústavného súdu.

Ako vysvetľuje, prezident nemá na zostavenie vlády obmedzený počet pokusov ani obmedzený čas. „Dobrou zvyklosťou u nás je, že celý tento proces sa doteraz vždy zvládol do 30 dní, teda do ustanovujúcej schôdze Národnej rady, na rozdiel od niektorých iných krajín, ktoré boli bez riadne fungujúcej vlády aj niekoľko mesiacov. Neuvedomujeme si, že v tomto sme v podstate úspešní,“ upozorňuje Bárány.

Ak by však rokovania netrvali mesiac, ale napríklad až pol roka, čo nie je vo svete výnimkou, chápalo by sa to podľa Bárányho ako prejav neschopnosti lídrov politických strán. „Pokiaľ sa ale aj za štyri či päť mesiacov podarí zostaviť schopnú vládu, ktorá bude celý zvyšok volebného obdobia funkčná, je to akceptovateľné riešenie. Nie však už situácia, že sa bude pol roka rokovať a následná vláda vydrží len pol roka a potom sa rozpadne,“ zdôraznil.

Nová vláda musí do 30 dní od vymenovania predstúpiť pred parlament s programovým vyhlásením a požiadať o vyslovenie dôvery. „Dôveru, ale aj nedôveru vláde vyjadruje nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda 76 poslancov. Ak by sa väčšina nenašla, vždy sú možné nové voľby. Na ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a vypísanie nových volieb však treba až trojpätinovú väčšinu, teda 90 hlasov. Ak by sa nenašla, prezident môže podržať dovtedajšiu vládu aj proti vôli parlamentu. Takáto vláda je pod kuratelou prezidenta, čo však nie je dobré,“ dodáva.

VIDEO: Prinesú februárové parlamentné voľby patovú situáciu? Politický analytik Ján Baránek pre TV Pravda nevylúčil ako riešenie predčasné voľby. (Vysielané 13. 11. 2019)