Postrach ciest? Mobil a neskúsenosť

Ako sa zomiera na slovenských cestách, graf

Čísla za minulý rok sú hrozivé. Stalo sa 13 715 nehôd, to je o 187 menej ako rok predtým. Zomrelo však pri nich 245 ľudí, o šestnásť viac ako v roku 2018.

Najviac nehôd, takmer polovicu, zapríčinila skutočnosť, že sa vodiči plne nevenujú vedeniu vozidla a nesledujú situáciu v cestnej premávke. "Ide najmä o používanie mobilného telefónu počas šoférovania. Druhé miesto patrí nedovolenej rýchlosti a nesprávnej jazde cez križovatku,“ konštatuje policajný viceprezident Róbert Bozalka.

Ďalej vysvetľuje, že sa podarilo znížiť počet nehôd, za ktoré môže alkohol. Vlani úradoval pri poldruha tisícke havárií. "Alkoholu sa maximálne venujeme v priamom výkone služby, chceme ho odhaľovať v čo najvyššej miere,“ hovorí Bozalka. Inými slovami – policajti častejšie dávajú vodičom fúkať. Podľa výsledkov hodnotenia dopravno-bezpečnostnej situácie vlani takto "chytili“ takmer 10-tisíc vodičov a chodcov.

Policajný prezident Milan Lučanský pripomína, že okrem pokuty šofér môže prísť o auto. "Prechádzame k ďalším opatreniam pre tých, ktorí sa nevedia vpratať do kože a nevedia sa odtrhnúť od alkoholu. K mimoriadnym trestom, pri ktorých im motorové vozidlo zaistia a následne v rámci súdneho konania prepadne v prospech štátu,“ uviedol Lučanský s tým, že zhabanie auta je aj výstrahou pre ďalších šoférov.

Vodiči sa viac venujú mobilom, než šoférovaniu

Ako príčinu 48 percent nehôd policajti určili, že sa vodič nevenoval sledovaniu cestnej premávky. „Z dôvodu porušení povinností vodiča bolo spôsobených 6 510 nehôd a dôvodom bolo hlavne nami toľko prezentované telefonovanie,“ spresnil Bozalka. Najčastejšie sú na vine mobilné telefóny a ich používanie počas jazdy.

Za pravdu mu dáva aj dopravný konzultant Maroš Palesch. „Prvým a zároveň najväčším problémom je používanie mobilov za volantom. Je to fenomén doby. Stačí, že sa čo i len sekundu nepozeráte na cestu. Je to o zodpovednosti. Četovanie, telefonovanie za volantom odpútavajú pozornosť,“ podotýka Palesch.

Prezident Združenia autoškôl Andrej Buday si myslí, že pomôcť by mohla vyššia miera pokutovania. Už v tomto roku si chce polícia zaobstarať špeciálne zariadenia, ktoré dokážu odhaliť používanie mobilného telefónu za volantom. Od minulého roka policajti "účtujú“ za používanie mobilov a podobných zariadení 100 eur v blokovom a 200 v správnom konaní. Predtým boli pokuty o polovicu nižšie.

Dopravný psychológ Karol Kleinmann si myslí, že najlepšou prevenciou by bolo namiesto pokút zobrať na mieste vodičom telefón. „Myslia si, mladší aj starší, že im sa nič nemôže stať. Mladí využívajú mobil kvôli zábave, starší kvôli práci. Je to životný štýl a nevieme si s tým dať rady už roky,“ vysvetlil, že odvyknutie vodičov používať mobil za volantom je beh na dlhú trať.

Najviac tragických nehôd spôsobili mladší vodiči, teda takí, ktorí majú vodičský preukaz len krátky čas. Až 28 percent zavinili majitelia vodičských do päť rokov, 12 percent do desať rokov.

Dopravný analytik Ján Bazovský tvrdí, že na vine sú autoškoly. "Celkovo príprava v autoškolách nie je dostatočná, pričom sa zvyšuje nárok na pozornosť v cestnej premávke. Toto sa dá riešiť len s určitými zručnosťami,“ vysvetľuje s tým, že vodiči toto získajú až časom a autoškoly by mali prísnejšie selektovať svojich žiakov, ktorých pripustia k vodičským skúškam.

Nový systém autoškôl?

Podľa Bazovského treba od základov zmeniť systém autoškôl na Slovensku a upriamiť pozornosť na ďalšie získavanie skúseností po výcviku. "U nás neexistuje kvalitné autoškolstvo a mali by existovať určité nadstavby, kde človek naberie viac zručností,“ vysvetlil. Argumentuje, že najmenej smrteľných nehôd, päť percent, majú na svedomí vodiči, ktorí šoférujú 31 a viac rokov.

"Nehodovosť je preto, že sú mladí, neobrúsení a nezodpovední. Navonok sa chcú takto prezentovať a s tým sa nedá nič robiť,“ vysvetlil prezident združenia autoškôl Buday s tým, že by v tomto prípade nepomohlo ani zvýšiť vek pri vydávaní vodičských oprávnení. Kleiman vysvetľuje, že 19– až 20-roční sú mileniáli, ktorí sa chcú zabávať, cestovať a často si neuvedomujú vážnosť situácií. „Chcú mať zábavu, dobrodružstvo, diskotéky. Potrebujú sa presúvať motorovými vozidlami a nemajú dostatočné zábrany, radi sa vystatujú pred rovesníkmi, ako oni zvládnu rýchlosť,“ dodáva Kleimann.

Aj kvôli častej nehodovosti u vodičov s menšou praxou bola zavedená tzv. skúšobná doba. Ak držiteľ od udelenia vodičského preukazu skupiny B do dvoch rokov poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o jeho povinnosti podrobiť sa rehabilitačnému programu pre vodičov, doškoľovacieho kurzu a preskúšaniu odbornej spôsobilosti. Ak aj potom bude porušovať dopravné predpisy, vodičský mu polícia zoberie.

Na cestách zomierajú aj chodci

Tretinu úmrtí pri dopravných nehodách tvoria chodci. Vlani ich zomrelo 75, čo je o 16 viac ako v roku 2018.

Palesch tvrdí, že vodič ide s chodcom ruka v ruke a obaja si musia všímať dianie a dodržiavať pravidlá. "Najhorší sú chodci, ktorí držia telefón v ruke, slúchadlá majú v ušiach a tým pádom nevidia, nepočujú, čo nemusí dopadnúť dobre,“ spresnil nebezpečenstvo využívania nie len mobilov, ale i slúchadiel.

"Je nám ľúto každého jedného života, ktorý vyhasne na našich cestách. Snažíme sa urobiť maximum, aby sme tomu predišli. No bez toho, aby si aj účastníci cestnej premávky uvedomili svoje povinnosti a že pre nich platia nejaké pravidlá, čísla neklesnú,“ myslí si viceprezident Bozalka s tým, že aj napriek informačným kampaniam chodci často hazardujú so životom. Prízvukoval, že musia byť dostatočne viditeľní, musia využívať reflexné prvky, využívať priechody pre chodcov, pridŕžať sa svetelnej signalizácie a dodržiavať všetky pravidlá, ktoré pre nich platia.

Chodci sú najviac ohrození najmä na cestách I. triedy. Hlavný nárast bol zaznamenaný v posledných troch mesiacoch roka, keď sa chodci neprispôsobili zmene počasia, najmä viditeľnosti, a o život ich prišlo najviac za celý rok – až 31. Polícia chce šíriť väčšiu osvetu, upozorňovať na dôležitosť reflexných pásov, dodržiavanie pravidiel, využívanie priechodu pre chodcov a viac kontrolovať dodržiavanie všetkých náležitostí, ktoré pre chodcov platia.

Ako uviedol policajný prezident Milan Lučanský, v rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším počtom smrteľných nehôd. Najväčší počet nehôd za posledných jedenásť rokov bol zaznamenaný v roku 2009. Bolo ich takmer 26-tisíc.

Najviac nehôd je evidovaných v Košickom, najmenej ich bolo v Bratislavskom kraji. Pri najzávažnejšej dopravnej nehode, novembrovej zrážke autobusu s nákladným autom pri Nitre, zomrelo 12 ľudí. Najviac dopravných nehôd sa v minulom roku stalo na cestách prvej triedy. Ako Bazovský priblížil, pre vodičov je jednoduchšie šoférovať na diaľnici, pretože musia sledovať menej podnetov a vecí, ako napríklad na ceste prvej triedy, kde je hustejšia premávka, viac križovatiek a viac vecí, ktoré si šofér musí všímať.