Predsedníčka senátu naplánovala pojednávania až do februára. Často sa práve prieťahy v konaní označujú za jeden z najvážnejších problémov slovenského súdnictva a je bežné, že pojednávania sa odročujú o niekoľko mesiacov. Ako vnímate rýchlosť a plynulosť tohto konania?
Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza z princípu, že pomalá spravodlivosť nemusí už byť spravodlivosťou. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba dožadujúca sa súdneho rozhodnutia. Primeranosť dĺžky lehoty je subjektívnym pojmom, ktorý sa individuálne posudzuje pri každej konkrétnej veci.
Európsky súd pre ľudské práva vzhľadom na rôznorodosť každého prípadu neurčil, aká dĺžka trestného konania je primeraná, respektíve neprimeraná. Pri posudzovaní primeranosti súd berie do úvahy zložitosť daného prípadu, správanie sťažovateľa, postup príslušných orgánov a význam predmetu konania pre sťažovateľa. K uvedeným kritériám Európsky súd pre ľudské práva v nedávnej dobe prijal aj ďalšie kritérium, a to zohľadnenia počtu stupňov, na ktorých bola predmetná vec na vnútroštátnej úrovni prejednávaná. Čo sa týka vnútroštátneho práva, zásada „rýchlosti konania“ je upravená v § 2 ods. 7 Trestného poriadku ako právo na prejednanie trestnej veci „v primeranej lehote“.
Vzhľadom na to, že obžalovaní sú v predmetnej veci stíhaní väzobne, táto zásada je umocnená aj povinnosťou vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene. Preto zastávam názor, že z uvedených dôvodov je prejednávaný prípad „prioritný“ a súd má snahu v tomto smere čo najrýchlejšie vec prejednať a vydať rozhodnutie.
Miroslav Marček sa na začiatku pojednávania priznal a súd teda proti nemu už nebude viesť dokazovanie a rozhodne len o jeho treste. Aký je rozdiel v kontexte poľahčujúcich okolností medzi uzatvorením dohody o vine a treste a priznaním sa k činu?
Pri stanovovaní výšky trestu pri dohode o vine a treste sa vychádza z pravidiel uvedených v § 39 Trestného zákona – mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Preto zrejme súd neschválil návrh pôvodnej dohody (10 rokov) s obvineným z „pätice“, ktorý uzatvoril dohodu o vine a treste.
Čo sa týka vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, v zásade to nemá pre obžalovaného také „benefity“, ako pri schválení dohody o vine a treste. Môžu sa tam však uplatniť poľahčujúce okolnosti pri ukladaní trestu – predovšetkým – priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a pomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Tu je však potrebné upozorniť, že v dohode sa znižuje „dolná hranica“, pri poľahčujúcich okolnostiach sa znižuje „horná hranica“.
Je možné v prípade Marčeka zohľadňovať priznanie ako poľahčujúcu okolnosť, keď usmrtil troch ľudí? Môže dostať iný trest ako doživotie?
To, že sa obžalovaný priznal k usmrteniu troch ľudí, bude preňho znamenať, že sa použije prísnejšia kvalifikácia a vyššia trestná sadzba – v prípade úkladnej vraždy je to dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Osobne zastávam názor, že súd má priestor, aj vzhľadom na priznanie obžalovaného, uložiť aj iný trest ako doživotie.
Stihne senát rozhodnúť do jedného roka?
Toto je otázka, na ktorú nevie dať odpoveď zrejme ani predsedníčka senátu. Verím, že predsedníčka senátu bude viesť pojednávanie tak, aby sa to stihlo do konca roka. Je však potrebné brať do úvahy, že rozhodnutím Špecializovaného trestného sudu nenadobudnú rozhodnutia právoplatnosť. Je pravdepodobné, že sa strany odvolajú a bude rozhodovať Najvyšší súd, čo môže predĺžiť nadobudnutie právoplatnosti uvedených rozhodnutí o niekoľko mesiacov.
Čo sa týka procesných práv obvinených, je možné si pri vypovedaní určovať rôzne podmienky, ako napríklad v prípade Zsuzsovej, ktorá požadovala, aby vypovedala až po Andruskóovi?
Trestný poriadok nestanovuje poradie výsluchov spoluobžalovaných. Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný bol vypočúvaný v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Čiže je na predsedníčke senátu, či takúto žiadosť akceptuje alebo nie.