Rodák z Vranova nad Topľou, 51-ročný Miloš Uriga, spolu s Tiborom Polgárim a ďalšími odsúdenými sa v novembri 1991 pokúsili ujsť z väznice v Leopoldove. Akciu, ktorá dostala názov Leopoldovský masaker, viedol Tibor Polgári. Sedem väzňov pri tom zavraždilo päť dozorcov. Doživotné tresty odňatia slobody následne dostali Tibor Polgári, Miloš Uriga a Ondrej Harvan. Harvan sa neskôr obesil v cele a Polgári s Urigom sa pokúšajú opakovane dostať podmienečne na slobodu. Ostatní štyria aktéri masakry Bartolomej Botoš, Dalibor Bajger, Václav Fedák a Vladimír Duda si svoje tresty v rozsahu od trinásť do osemnásť rokov už odpykali.
Uriga si doživotie v súčasnosti odpykáva v Banskej Bystrici. Na súde sa sťažoval, že nemôže študovať ako počas výkonu trestu v Ružomberku. Vyhlásil, že „za tie roky by som si bol urobil aj štyri vysoké školy“. Predsedníčka senátu sa ho spýtala, prečo sa z Ružomberka pokúsil ujsť. To nevysvetlil. Tvrdil, že je pripravený za pomoci známych nájsť si zamestnanie i bývanie. Správa ústavu na výkon trestu však hovorí, že možnosť jeho zlyhania po prepustení do civilného života je vysoká. Prokurátorka nepodporila návrh Urigu na podmienečné prepustenie s tým, že nejde o človeka, ktorého odsúdili po prvý raz. Svedčí o tom i šesť záznamov v trestnom registri. Uriga vyhlásil, že ak ho súd nechá vo výkone trestu, radšej zvolí smrť, pretože keby nebol veriaci, dávno to skončí a každý rok vo väzení je pre neho klinec do rakvy.
Senát Okresného súdu v Banskej Bystrici zamietol Urigov návrh na podmienečné prepustenie i jeho požiadavku na vypočutie viacerých svedkov z radov väzňov i dozorcov.
Pred krvavým pokusom o útek si Polgári, Uriga a Harvan odpykávali v Leopoldove viacročné tresty za závažné trestné činy. Harvan sa za mreže dostal za vraždu, Polgári za vydieranie a lúpež a Uriga za lúpež. Akciu plánovali dva mesiace. Skupinu viedol Tibor Polgári, ktorý ako prvý zaútočil spolu s Milošom Urigom na dozorcu svojho oddielu. Dozorca František Sloboda dostal sedem rán nožom do hrudníka. Jeho uniformu si potom obliekol Polgári. V kancelárii potom štyroch dozorcov brutálne zbili, spútali a vyzliekli. V uniformách sa potom väzni ozbrojení samopalmi dostali až k bráne. Štyroch strážcov chladnokrvne zabili, dvoch ťažko zranili. Následne prekročili bránu leopoldovskej väznice. Ich sloboda však netrvala dlho. Už na druhý deň sa ocitli opäť za mrežami.