Čentéš mal byť generálnym prokurátorom. Skúsi to znovu?

, 23.01.2020 12:00

Ako si predstavuje reformu prokuratúry, prečo považuje český systém štátneho zastupiteľstva za horší ako slovenský, o nadchádzajúcej voľbe generálneho prokurátora, ale aj o tom, či sa na túto funkciu cíti, hovorí Jozef Čentéš, profesor trestného práva, prokurátor a pedagóg.

VIDEO: Ako by Jozef Čentéš napravil naštrbenú povesť prokuratúry.

Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s Jozefom Čentéšom, v ktorom hovorí ako vníma informácie ohľadom svojho bývalého šéfa Dobroslava Trnku a vzťahoch ďalších prokurátorov s trestne stíhaným podnikateľom Marianom Kočnerom.

„Stretávam sa s názorom českých štátnych zástupcov, že slovenská právna úprava je lepšia“

V Českej republike sa z prokuratúry stalo Štátne zastupiteľstvo, ktorého šéfa na návrh ministra spravodlivosti vymenúva vláda. U nás však nie je prokuratúra podľa ústavy ani súčasťou justície, teda súdnej moci, ani výkonnej. Stotožňujete sa s takýmto samostatným ukotvením prokuratúry?

Jednoznačne áno. Prokuratúra má naďalej zostať samostatná a striktne oddelená od výkonnej moci. Ústava kladie prokuratúru do veľmi osobitnej pozície, nemožno ju preto bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov verejnej moci – zákonodarnej, výkonnej ani súdnej.

Keď Národná rada prijímala ústavu, zámerne prokuratúru nepridelila do žiadnej z týchto mocí. V časti odbornej, ale aj laickej verejnosti sa stretávame s názorom, že prokuratúra musí byť zaradená medzi jednu z týchto troch mocí, ja som však presvedčený, že Montesquieuova teória deľby moci na tri moci je prekonaná. Dnes už môžeme hovoriť aj o štvrtej moci, a to kontrolnej.

Tu možno okrem prokuratúry zaradiť napríklad aj Najvyšší kontrolný úrad. V zásade by však akákoľvek diskusia o zmene postavenia prokuratúry okrem už snáh mimo rezortu mala prebehnúť najmä medzi samotnými prokurátormi, ktorých sa táto problematika bytostne dotýka a ktorí svojou činnosťou dennodenne napĺňajú poslanie prokuratúry. Každý nerozvážny, vynútený a neprirodzený zásah do takej organickej štruktúry môže priniesť len chaos a znefunkčnenie toho, čo inštitucionálne funguje.

Podporujú takého ukotvenie prokuratúry aj nejaké praktické dôvody?

Okrem ústavnoprávnej roviny svoj názor podporujem aj spôsobom fungovania prokuratúry. Generálneho prokurátora na návrh Národnej rady vymenúva a odvoláva prezident. Aj tu sú teda zastúpené dve moci, zákonodarná v parlamente a výkonná v prezidentovi. Generálna prokuratúra má významné oprávnenia zasahovať aj do súdnej moci, špeciálne aj do otázok ústavnosti.

Práve oddelenosť prokuratúry od výkonnej moci je dôležitým aspektom výkonu prokuratúry ako takej. Nesúhlasím s tým, aby prokuratúra mohla byť viazaná vládou alebo jej predstaviteľom v pozícii ministra spravodlivosti, čo je výrazne politická funkcia.

Aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 27. mája 2019 vo vzťahu k štátnemu zastupiteľstvu Nemecka a generálnej prokuratúry Litvy vyplýva, že pri vydávaní európskeho zatýkacieho rozkazu poskytuje litovská prokuratúra, na rozdiel od nemeckého zastupiteľstva, dostatočnú záruku nezávislosti.

Aký máte problém s prokuratúrou v českom modeli?

Štátne zastupiteľstvo v Česku vzniklo v roku 1994 a je podriadené výkonnej moci prostredníctvom ministra spravodlivosti. Pri prednáškach v Česku, napríklad aj na Justičnej akadémii, som sa stretol s názorom českých štátnych zástupcov, že slovenská právna úprava je lepšia a želali by si ju aj oni.

Má to niekoľko ďalších aspektov, spomeniem ešte fakt, že české Štátne zastupiteľstvo je vnímané ako orgán verejnej žaloby, akoby sa jeho pôsobnosť vzťahovala len na trestné veci. Slovenská prokuratúra však chráni nielen záujmy štátu, ale aj právnických a fyzických osôb. Toto nám umožňuje, aby naša prokuratúra mala konkrétne kompetencie aj mimo trestného práva. Prokuratúra vykonáva dozor aj nad orgánmi verejnej správy, ako je napríklad územná samospráva, a môže tiež vydávať protesty či upozornenia.

Keby prokuratúra mala byť súčasťou výkonnej moci, územnej samospráve by sa asi nepáčilo, že výkonná moc zasahuje do kompetencií samospráv a Národnej rade, že výkonná moc prostredníctvom ministra spravodlivosti môže trebárs účelovo podávať podnety na Ústavný súd na preskúmanie zákonov.

„Nebránim sa vízii postupnej redukcie počtu okresných prokuratúr“

Čo je teda kľúčové, aby bola slovenská prokuratúra moderná a kvalitná?

Základ právnej úpravy, ako ho poznáme, považujem za dobrý a funkčný, aj keď nemožno povedať, že sa nedá zlepšiť. Preto jeden z rozhodujúcich okamihov pre ďalší vývoj Slovenskej republiky spočíva v nadchádzajúcej voľbe generálneho prokurátora.

Po zvolení a vymenovaní nového generálneho prokurátora by sa mala následne otvoriť otázka ďalšieho fungovania prokuratúry, teda už jednotliví kandidáti by mali mať pri ich vypočúvaní v Národnej rade ucelenú a konkrétnu predstavu, ako ďalej, a to aj na základe vlastných praktických a riadiacich skúseností.

V rámci prokuratúry je stále viacero rezerv. Určite by sa v mene väčšej otvorenosti a vonkajšej kontroly rezortu mala modifikovať doterajšia právna úprava vo vzťahu k výberu, či už právnych čakateľov prokuratúry, prokurátorov a vedúcich prokurátorov. Platí to aj vo vzťahu ku kreovaniu disciplinárnych komisií, postaveniu, zloženiu a kompetenciám Rady prokurátorov.

No aj pri detailnejších majetkových priznaniach, zverejňovaní rozhodnutí a hodnotení prokurátorov. Zmyslom týchto zmien by mala byť individualizácia zodpovednosti jednotlivých prokurátorov, ale aj väčšia otvorenosť vo vzťahu k verejnosti, pretože prokuratúra je teraz dosť uzavretá. Toto je personálna rovina prokuratúry, ale treba otvoriť aj otázku, akým spôsobom obmedziť právomoci generálneho prokurátora, ktoré sú dnes obrovské.

Niekedy sa zabúda, že okrem právomocí má generálny prokurátor aj obrovskú zodpovednosť za celý rezort, ktorý reprezentuje, a prostredníctvom jeho osoby sú nota bene aj ostatní prokurátori vnímaní a posudzovaní verejnosťou.

Ako ste spokojný s prácou prokuratúry v regiónoch? Sú aj tam potrebné nejaké zmeny?

Na Slovensku je v súčasnosti 54 okresných prokuratúr a osem krajských. Ten počet sa mi zdá veľmi vysoký, pretože prokuratúry sú počtom funkčných miest veľké, ale aj veľmi malé, bez možnosti skutočnej špecializácie v dobe rozvoja rôznych druhov trestnej činnosti, na ktorú treba reagovať neustálym vzdelávaním prokurátorov.

Do budúcnosti sa nebránim vízii postupnej redukcie počtu najmä niektorých okresných prokuratúr. To musí byť však striktne koordinované s rušením okresných súdov, pretože na každom okrese, kde je súd, musí byť aj prokuratúra. Tito úvahy sa musia odvíjať od súdov, od reálneho nápadu vecí, elektronizácie a digitalizácie oboch rezortov, plynulosti a bezprieťahovosti.

Darmo máte okresnú prokuratúru geograficky takmer v každom okresnom meste, ak sa nedomôžete spravodlivosti pre neobsadenosť jej funkčných miest aj z rôznych objektívnych dôvodov, ktorými sú preťaženosť, absencia špecializácií. Ministerstvo spravodlivosti už dlhšie pripravuje súdnu mapu, ktorá by mala určiť efektivitu jednotlivých súdov s cieľom ich efektivity a kvality, keďže na malých súdoch sa nemôžu sudcovia veľmi špecializovať na konkrétne agendy.

Málopočetnosť súdov a absencia špecializácie vedú aj k tomu, že niekedy o návrhu na vzatie do väzby ani nerozhoduje trestný sudca. Ak to aj súdna mapa vyhodnotí tak, privítal by som, aby sa počet okresných súdov, a teda aj prokuratúr, znížil.

„Na zmenu voľby generálneho prokurátora nezostáva veľa času“

Povedali ste, že otázka ďalšieho fungovania prokuratúry by sa mala otvárať až po nadchádzajúcej voľbe generálneho prokurátora. Jaromírovi Čižnárovi uplynie funkčné obdobie v lete. Mali by sa spraviť ešte predtým nejaké zmeny, ktoré by zabezpečili výber najlepšieho možného kandidáta?

Voľba generálneho prokurátora by sa mala určite upraviť, najmä s cieľom čo najviac ju odpolitizovať a podrobiť kontrole verejnosti. Tomu by rozhodne pomohlo, keby sa rozšíril okruh subjektov s oprávnením navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora.

Okrem poslancov by to mali byť aj zástupcovia akademickej obce – právnických fakúlt a Ústavu štátu a práva, verejný ochranca práv, predseda Ústavného súdu, predseda Súdnej rady, Rada prokurátorov, čo považujem za zásadný prvok podieľania sa samosprávy prokurátorov na takejto voľbe.

Toto je zásadný okruh subjektov. Malo by tiež pribudnúť verejné vypočutie navrhnutých kandidátov na ústavnoprávnom výbore. Súčasný právny stav ohľadom voľby špeciálneho prokurátora tiež nepovažujem za dostatočný. Aj v prípade špeciálneho prokurátora by sa mal zvoliť obdobný režim ako pri generálnom prokurátorovi. Tam by ho len nevymenovala prezidentka, lebo to ústava nepredpokladá, ale volila a vymenovala by ho Národná rada.

Veľmi to pripomína vlani prijaté zmeny vo voľbe ústavných sudcov. Tam mali návrhové kompetencie aj právnické komory…

Problém by som v tom nevidel. Niektorí kolegovia však nepovažujú za šťastné, aby takýto návrh mala aj Slovenská advokátska komora, pretože advokáti stoja v opozitnom postavení oproti prokurátorom. Ja osobne s tým problém nemám. Keď nevznikol problém pri navrhovaní kandidátov na ústavných sudcov, nemusel by vzniknúť ani tu.

V rámci odpolitizovania by ste chceli zobrať návrhové právo poslancom?

Aktuálne určite nie. Môj súčasný návrh smeruje len k rozšíreniu počtu subjektov.

Viete si predstaviť, že podobne, ako to navrhovali pri voľbe ústavných sudcov, by sa aj generálny prokurátor volil ústavnou väčšinou? Videli sme, že aj pri obyčajnej parlamentnej väčšine mali poslanci problém…

Pripomeňme si, že z kandidátov na ústavného sudcu, získali viac ako 90 hlasov, myslím, že iba dvaja. Toto nie je cesta, ktorá by mohla byť reálne úspešná. Podľa môjho názoru 90 určite nie, ale dalo by sa zvážiť, či by generálneho prokurátora nemala voliť riadna väčšina, teda aspoň 76 poslancov, čo už je v pomeroch Národnej rady reprezentatívny a nespochybniteľný mandát funkcie vykonávanej sedem rokov.

Mali by sme navyše pamätať, že na zmenu voľby generálneho prokurátora nezostáva veľa času. Táto zmena musí nastať hneď po voľbách, pretože výber generálneho prokurátora by mal z hľadiska lehôt na vyhlásenie voľby, navrhovanie kandidátov, vypočúvanie vo výbore a hlasovanie parlamentu prebehnúť najneskôr v júni. Aj pani prezidentka musí mať čas kvalifikovane sa rozhodnúť.

Pokiaľ by však nebol zvolený nový generálny prokurátor, zákon predpokladá dočasné pokračovanie toho súčasného, hoci predchádzajúca právna úprava toto právo určovala prvému námestníkovi generálneho prokurátora.

Všetci si však pamätáme, že ani jedno z riešení, keď nie je dlhodobo zvolený a vymenovaný úradujúci generálny prokurátor, nemusí vyvolávať dôveru odbornej, laickej verejnosti, ako aj pokojného sústredenia sa na prácu v samotnom rezorte prokuratúry. Je to však zásadná otázka pre poslancov novozvolenej Národnej rady, aby k danej problematike pristúpili nanajvýš zodpovedne.

Napriek tomu, že pri voľbe ústavných sudcov sme mohli sledovať verejné vypočutia kandidátov, niektorí získavali podporu v Národnej rade aj napriek tomu, že za protikandidátmi zjavne zaostávali. Videli sme napríklad sudcu okresného súdu, ktorý už ani nesúdi, naopak, robil riaditeľa štátnych hmotných rezerv. Nakoniec si aj tak vyberú poslanci, prečo je to verejné vypočutie dôležité?

Napriek tomu, čo hovoríte, si myslím, že sa to osvedčilo viac, ako keby spomenuté vypočutie nebolo realizované vôbec. Každý občan môže vidieť, kto chce byť generálnym prokurátorom, a urobiť si názor o jeho schopnostiach, kvalitách, reakciách a osobnej integrite.

To je dôležité napriek tomu, ako si nakoniec poslanci vyberú, pretože v konečnom dôsledku aj obsah takéhoto vypočutia kandidáta môže byť jasným obrazom o kandidátovi pre prezidentku, ktorá v konečnom dôsledku rozhodne, či takýto kandidát spĺňa predpoklady na to byť generálnym prokurátorom a či ho vymenuje, navyše pani prezidentka je sama právničkou s praxou, a teda prostredie, z ktorého sa budú vyberať kandidáti, pozná.

Čentéš generálnym prokurátorom? „Zvážil by som to“

Súčasný právna úprava predpokladá zvolenie len jedného kandidáta, ktorého vymenúva prezident. Ako sa pozeráte na možnosť, že by sa volila napríklad dvojica či trojica kandidátov, ktorí by boli predložení prezidentovi?

Myslím si, že každá z týchto možností má svoje plusy aj mínusy. Z rozhodnutia Ústavného súdu zo 4. decembra 2014 vyplýva aj to, že prezident nemá povinnosť vymenovať zvoleného kandidáta, ale v takom prípade musí uviesť relevantné dôvody, teda rozhodnutie nemôže byť svojvoľné.

V mojom prípade to splnené nebolo, pretože bývalý prezident Gašparovič porušil mojím nevymenovaním moje ústavné právo prístupu k verejnej funkcii. Aj pani prezidentka sa už vyjadrila, že využije svoje práva a kandidáta sporných osobnostných a odborných predpokladov nevymenuje a označila voľbu generálneho prokurátora za kľúčovú udalosť roka 2020.

Vám v tejto súvislosti Ústavný súd priznal odškodné 60-tisíc eur. Navrhovali ste takú vysokú sumu sám, nezdá sa vám príliš vysoká, keď ľudia za prieťahy v konaní dostanú niekedy aj po 20 rokoch len pár tisíc eur?

Takýto návrh som dal ja, bol to však len alternatívny návrh. Primárne som navrhoval, aby som bol do tej funkcie riadne uvedený. Chcem však povedať, že z odškodného mi nezostal ani cent. Najviac, 52-tisíc eur, som venoval n. o. Plamienok, ktorý poskytuje pomoc onkologicky chorým deťom, 3-tisíc som dal nadácii Via Iuris, ktorá sa zaoberá presadzovaním prá­va.

Zvyšných 5-tisíc eur som dal svojmu advokátovi, ktorý túto odmenu venoval jednej panej po veľmi ťažkej dopravnej nehode. Myslím, že bolo a je dôležité postaviť sa za svoje práva, aj tie ústavou garantované, a v tomto prípade aj vtedy, ak bol porušiteľom ústavy vtedajší prezident Gašparovič.

Bližšie som sa však už k celému sporu na Ústavnom súde, účelovým zmenám zákonov vtedajšej vládnej garnitúry po roku 2012 vyjadril a beriem to ako výnimočnú skúsenosť pri presadzovaní spravodlivosti, zažitú na vlastnej koži v danej situácii v postavení bežného občana.

Boli ste teda zvolený a nevymenovaný generálny prokurátor. Ako by ste sa dnes postavili k prípadnému návrhu?

Ak to bude aktuálne, nepochybne by som takúto ponuku dôsledne zvážil, ale zásadne by som prihliadol aj na to, kto by ma za kandidáta navrhol, či by malo ísť výlučne o nomináciu len spomedzi poslancov Národnej rady, prípadne od odborníkov z oblasti práva, samozrejme, vážil by som si každý opodstatnený návrh, aj s podporou zo strany akademickej obce.

Rozhodol by som sa aj v kontexte toho, či by bola vôľa naplniť aj ďalšie vízie ohľadom celkovej reformy prokuratúry, ktorú som uvádzal v predchádzajúcich odpovediach, pretože aj ja považujem nadchádzajúcu voľbu za zásadnú v kontexte nevyhnutných spoločenských zmien, zmeny prokuratúry a nastavení pre jej efektívne a dôveryhodné fungovanie, a hlavne naprávania škôd, zlyhaní a chýb minulosti.

Samozrejme, prihliadol by som aj na názor rodiny a podporu kolegov na prokuratúre, tak ako to bolo aj v roku 2010.

Neprišiel takýto návrh ani neformálne?

V súčasnosti ani nebol dôvod takýto návrh predkladať, samotná nová Národná rada sa bude konštituovať až po voľbách konaných 29. februára 2020. Voľba generálneho prokurátora v Národnej rade nebola vyhlásená, ani nie je zrejmé, za akých podmienok sa vlastne bude konať, či nová vláda bude iniciovať príslušné legislatívne zmeny nielen v súvislosti so samotnou voľbou, ale aj v programovom vyhlásení vlády aj s postavením generálneho prokurátora a rezortu prokuratúry.

V zrkadle dnešných udalostí spojených s bývalým generálnym prokurátorom D. T. je zrejmé, že to nebola márna snaha postaviť sa v zápase s pochybnými praktikami, podozreniami z korupčného správania na stranu spravodlivosti a hádam sa historický oblúk tejto snahy konečne úspešne zavŕši.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#spravodlivosť #reforma prokuratúry #Jozef Čentéš #generálny prokurátor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku