Prečo sú koronavírusy nebezpečné?
Koronavírusy majú tú zlú vlastnosť, že sú veľmi patogénne. Väčšina pacientov zomrie, keď sa nainfikuje. Pri chrípke zomrie jeden z tisíc a pri tomto víruse zomrie 40 až 60 percent nakazených. Existuje viacero typov. Najmenej nebezpečný je koronavírus middle east, teda stredovýchodný. Vyskytuje sa v Saudskej Arábii, kde sa ním najčastejšie nainfikujú pretekári na ťavách. Keď ich ťava vyhrá, často vidno, ako sa s ňou mojkajú, bozkávajú ju. Pri tomto type vírusu je 30-percentná mortalita. Pri ázijskom type koronavírusu, ktorý zasiahol Čínu, Thajsko a Japonsko a je podobný vírusu SARS, zomrie väčšina nakazených.
Ako sa vírus prenáša?
Koronavírusy sa prenášajú zo zvierat, napríklad z netopierov, hydiny či vtákov. Ochorenie sa však prenáša aj z človeka na človeka. Drvivá väčšina vírusov v Ázii je typická tým, že prenášačom sú zvieratá.
Ako sa prejavuje?
Začína sa to ako bežná chrípka a skončí sa to na patológii. Čiže z príznakov chrípky choroba prerastie do zápalu pľúc a nakoniec sa pacient zadusí zaživa. Zápal pľúc je taký silný, že aj keď pripojíte pacienta na ventilátor, stroj to s ním neudýcha, nestačí mu, pacient sa zadusí. Zažil som takúto epidémiu koronavírusu v roku 2002, keď v prvej vlne z tisíc nainfikovaných ľudí zomrelo asi 700. Neskôr sa už nevedelo, koľko ľudí podľahlo, pretože tým, že sa vírus neustále pasážuje, teda sa opakovane prenáša, „dostane rozum“. Akoby si uvedomí, že nie je dobré zabíjať toľko ľudí, pretože aj on zanikne. Keď pacient zomrie, vírus skape. Vírus je teda múdry a povie si, že bude len natoľko patogénny, aby si zachoval svoj metabolizmus v ľudskej bunke, aby prežil, ale nie, aby hostiteľa zabil. Toto pasážovanie však trvá nejaký čas… Preto v prvej vlne takmer všetci nakazení zomierajú.
Existujú možnosti liečby?
Nie, nemáme na to lieky. Epidémia v roku 2002 sa zlikvidovala veľmi rýchlo, nestihli sa vyvinúť ani lieky, ani vakcína. Napríklad epidémia eboly trvala päť rokov a za ten čas sa vyvinula aj vakcína, aj liečba. Keď je však ochorenie sporadické, žiadna farmaceutická firma neinvestuje do liečby, pretože sa dá dobrou karanténou úspešne eliminovať. K tomu pristúpil aj Hongkong, keď uzavrel letisko a izoloval okolité hotely. S karanténou je to však čoraz ťažšie, ľudia sú citliví na obmedzenie osobnej slobody. Treba však povedať, že tí, čo prežijú, sú eventuálne zdrojom protilátok na výrobu séra. Sérum nie je pre širokú verejnosť, skôr pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú s pacientmi. Veci okolo vírusu SARS a koronavírusov sa stále učíme, no iba z praxe. Z teórie o nich veľa nevieme.
Napriek snahám o ochranné opatrenia sa vírus z Číny dostal aj do ďalších krajín.
Je náročné prijímať ochranné opatrenia, keď sa blízko seba nachádzajú veľké letiská v Hongkongu, Singapure, Šanghaji a Bangkoku. Nemôžete jednoducho zavrieť štyri veľké letiská. V súčasnosti sa tiež omnoho viac cestuje ako pred rokmi, Čína je otvorenejšia ako v minulosti.
Je šanca, že by sa koronavírus dostal aj do Európy a na Slovensko?
Samozrejme. U nás či vo Viedni to tak rýchlo nehrozí, pretože nemáme priame letecké spojenie s východom Ázie. Denné spojenie má však každý deň Frankfurt nad Mohanom, Paríž, Londýn. Ak aj nie je Slovensko priamo ohrozené, je šanca, že sa vírus dostane do Európy takto.