Krikom sa extrémizmus poraziť nedá

Predvolebný politický boj sa prenáša do ulíc. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus by Kotlebovcov volilo 13,6 percenta opýtaných, čím sa dostávajú na druhé miesto za vládnou stranou Smer. Tento fakt pobúril časť spoločnosti do takej miery, že ľudia vychádzajú do ulíc, aby osobne vyjadrili nesúhlas s politikou nenávisti a intolerancie voči menšinám.

26.01.2020 12:00
Kotleba Foto:
Z aktuálnych protestov proti fašizmu
debata (336)

Napríklad v Levoči bol tlak protestujúcich až taký intenzívny, že sa Kotlebovci vyhovorili na bezpečnostné riziko a svoj míting nakoniec zrušili. Medzi protestujúcimi vyčnievali predstavitelia mimoparlamentných politických strán PS/Spolu a Za Ľudí. Odborníci sú skeptickí voči konečnému efektu antiprotestov na preferencie extrémistickej strany.

Svetovo uznávaný filozof Karl Popper sformuloval tzv. paradox tolerancie. Jeho podstata spočíva v tom, že na to, aby bola spoločnosť tolerantnou, by nemala tolerovať intoleranciu. Dôvodom je, že ak by pripustila k moci tých, ktorí sú intolerantní voči časti spoločnosti, tolerancia ako taká by v spoločnosti zanikla. Preto je legitímne klásť si otázku, akú podobu by mal mať tento boj a kto by mal byť jeho nositeľom.

Arénou je parlament, nie ulica

Odborníci sa zhodujú v tom, že intolerantné myšlienky treba konfrontovať, ale hlavným bojiskom by mal byť parlament a nie ulica. Na druhej strane treba odlíšiť medzi vyjadrením občianskej nespokojnosti, ktorá je základným pilierom demokracie, a medzi tým, keď na uliciach proti sebe stoja politické strany.

Obidve alternatívy sú síce prejavom ústavou zaručených základných práv občanov, ale v tom druhom prípade je otázne, či takýto spôsob politickej kampane neprinesie estrémistom iba väčšiu podporu.

Podľa sociologičky Silvie Porubänovej môžu antiprotesty mobilizovať aj tvrdé jadro odhodlaných voličov extrémistov. „Na druhej strane na vlastné oči je vidieť, že ľudí, ktorí sú nezmieriteľní s touto stranou, je stále dosť a to bude viac povzbudzujúce pre voličov iných strán než tých extrémistických,“ nazdáva sa sociologička.

„Napriek tomu si myslím, že znevažovanie, urážanie, vylučovanie voličov ĽS NS – napríklad z diskusií, má presne opačný efekt: zomknú sa, potvrdia vo svojej ,pravde‘ a v konečnom dôsledku posilnia,“ podotýka Porubänová.

Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv sa domnieva, že vzhľadom na to, že strana Kotlebovci – ĽS NS je stále v Národnej rade, a dá sa očakávať, že v nej aj zostane, hlavné bojisko by malo byť práve na parlamentnej pôde. „Je veľmi sympatické, ak ľudia protestujú proti neonacizmu, fašizmu, extrémizmu, nenávisti atď., ale proti tejto strane by mali primárne bojovať demokratické strany, ktoré sú v parlamente alebo sa do parlamentu dostať chcú,“ mieni Weisenbacher.

Dodáva, že zbraňou by malo byť to, „že budú ponúkať občanom a občiankam lepšiu alternatívu. Či už oproti súčasnej koalícii, súčasnej opozícii, ale najmä teda voči Kotlebovcom samotným,“ myslí si aktivista.

Iný slovník

Politológ Jozef Lenč je skeptický voči tomu, do akej miery sú konfrontácie medzi politickými stranami na ulici efektívne, keďže takýto spôsob konfrontácie bol charakteristický pre začiatok dvadsiateho storočia, keď na seba pokrikovali tábory rôznych politických strán.

„To v konečnom dôsledku, ako sa ukázalo, vyhrali tí, ktorí boli radikálnejší a ochotní viac sa biť za ,svoju pravdu‘. Takže ja som nie celkom presvedčený o tom, že tento spôsob boja je niečo, čo by malo byť v dvadsiatom prvom storočí. Ale to môže byť spôsobené aj tým, že ja mám celkom inú predstavu o tom, ako by mali fungovať politické strany, než možno tí, ktorí v tých politických stranách sú,“ myslí si Lenč.

Najlepšou stratégiou na porazenie extrémistických hnutí je podľa politológa jednak riešenie pálčivých problémov v spoločnosti a jednak nevyužívanie rétoriky charakteristickej pre krajnú pravicu.

Mainstreamové alebo štandardné politické strany by nemali používať rétoriku, prípadne využívať metódy boja, ktorými v podstate legitimizujú krajnú pravicu a ukazujú, že tento slovník, táto politika a dokonca aj tieto návrhy, ktoré predkladá Kotleba, sú vlastne v rámci demokracie normálne a legitímne, myslí si Lenč.

Tento spôsob možno badať najmä zo strany politických subjektov, ktoré sa možno verbálne voči extrémistovi vymedzujú, ale v konečnom dôsledku robia rovnakú politiku. „Mám na mysli najmä strany Smer a Sme rodina, ktoré v mnohých prípadoch majú podobný, nechcem povedať dokonca že až program, ale i v tom by sa našli nejaké podobnosti. Podobnosť je však minimálne v politickom jazyku, ktorým komunikujú s verejnosťou,“ mieni politológ.

Proti extrémizmu má zakročiť štát

Odborníci sa zhodujú, že hlavným nástrojom na boj proti intolerancii a extrémizmu by mal byť zákon a štát.

Podľa Lenča by mal v prvom rade chrániť demokraciu štát, tým že by na jednej strane ukazoval, aké sú výhody demokracie. „Na druhej strane by sa mali jeho predstavitelia jasne vymedziť voči akýmkoľvek prehreškom voči demokracii, hoc vychádzajú aj z úst politika, ktorý donedávna zastával pozíciu premiéra. Takže nemyslím si, že by sa tá intolerancia mala prejavovať v nejakých prekrikovačkách na námestiach, ale malo by to byť z pozície jasného zásahu všetkých troch zložiek moci, ktoré by mali chrániť demokraciu,“ vysvetlil politológ.

To, že chrániť demokraciu by mal primárne zákon, si myslí aj Weisenbacher. Ten je podľa neho nastavený dobre. „Koniec koncov prvá strana Mariána Kotlebu – Slovenská pospolitosť, ktorá bola mimoriadne podobná tej súčasnej, už raz rozpustená bola,“ dodáva však, že efektivita tohto prostriedku závisí od profesionálnej úrovne žaloby zo strany Generálnej prokuratúry.

„Minuloročné rozhodnutie Najvyššieho súdu (o zamietnutí žaloby na rozpustenie strany ĽS NS, pozn. redakcie) nepovažujem za šťastné. Treba však vziať do úvahy, že žaloba zo strany prokuratúry nebola práve na najvyššej úrovni,“ uviedol publicista.

Dodáva, že prokuratúra by mala žalobu zopakovať, ale s tým, že ju dopredu odkonzultuje s domácimi či so zahraničnými expertmi na extrémizmus. „Koniec koncov nemusíme ďaleko chodiť. V Čechách tzv. robotnícka strana bola rozpustená až na druhýkrát a štátnemu zastupiteľstvu pri tom pomohli práve mnohí experti z mimovládneho sektora a zo zahraničia,“ uzavrel Weisenbacher.

© Autorské práva vyhradené

336 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus na Slovensku