V prípade, že by nezaplatil, mu sudca ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov. Rozsudok nie je právoplatný. Obžalovaný sa odvolal, rozhodovať tak bude NS SR.
ŠTS trestným rozkazom už raz uznal Antona Grňa za vinného z prečinu sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje a v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd, a odsúdil ho na rovnaký peňažný trest. V zákonnej lehote však podal odpor voči trestnému rozkazu, a preto bolo nariadené hlavné pojednávanie.
Obžalovaný pozdrav vyslovil verejne v prítomnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý práve poskytoval rozhovor médiám. NS SR vtedy rozhodoval o väzbe pre trojicu mužov obvinených z extrémizmu.
Anton Grňo, ktorý vo februárových voľbách kandiduje za ĽSNS do parlamentu, hneď v úvode procesu vlani v decembri urobil vyhlásenie, že je nevinný. Využil však svoje právo a odmietol vypovedať a aj reagovať na otázky prokurátora ÚŠP. „Nedopustil som sa žiadneho trestného činu. Som nevinný. Pozdrav ‚Na stráž!‘ považujem za národný pozdrav,“ reagoval Anton Grňo pred vynesením rozsudku.
Obhajobe tak nepomohlo ani spochybnenie obžaloby v podobe svedeckej výpovede historika, ktorý k histórii pozdravu okrem iného uviedol, že vznikol ešte pred vznikom Československej republiky a kedysi ho používali i členovia Telovýchovnej jednoty Sokol.
Až neskôr sa rozmohol medzi príslušníkmi Hlinkovej gardy a počas Slovenského štátu mal byť dokonca oficiálnym pozdravom a vyskytoval sa takmer všade. Podľa iného znalca sa však práve tento pozdrav považuje za gardistický a v súčasnosti ho používajú rôzne extrémistické skupiny.
