Odkedy poznáme koronavírusy?
Koronavírus bol prvýkrát izolovaný v roku 1937 z kuraťa. V roku 1965 bol izolovaný z nosového výplachu dieťaťa, ktoré malo prejavy nachladnutia. Súčasne bol vírus úspešne prenesený na zdravých dobrovoľníkov, čím sa dokázala jeho škodlivosť.
Sú koronavírusy bežne medzi populáciou?
Koronavírusy spôsobujú každú zimu väčšinu nachladnutí prevažne u dospelých. Výskyt týchto ochorení je najvyšší počas zimy a na jar a majú väčšinou benígny, neškodný priebeh.
Prečo sme tu potom mali epidémie končiace sa smrťou, spôsobené koronavírusmi SARS a MERS?
S koronavírusmi spôsobujúcimi prechladnutie dokáže človek koexistovať. Vírus SARS pravdepodobne pred rokom 2002 nevyvolával ochorenie u ľudí. Predpokladaným zdrojom infekcie je zvierací vírus, ktorý sa stal patogénnym, škodlivým pre človeka. Prví chorí boli v kontakte so zvieratami alebo konzumovali exotickú čínsku stravu. Vírus bol detekovaný zo stolice zvierat predávaných v tržniciach a SARS-like vírus bol dokázaný u himalájskych cibetiek a mývalov, ktoré sú medzihostiteľmi. Primárny zvierací hostiteľ bol netopier.
Ako sa prejavuje SARS?
SARS je vysoko infekčné ochorenie a v rokoch 2002 až 2003 spôsobilo epidémiu. Nákaza sa rozšírila z Číny, zaznamenali ju asi v tridsiatich štátoch a ochorelo približne osemtisíc ľudí, pričom úmrtnosť bola cca desať percent. Ochorenie sa prejavovalo najmä horúčkou, únavou, suchým kašľom, sťaženým dýchaním a zápalom pľúc. Inkubačná doba bola dva dni až dva týždne. Najčastejšou cestou prenosu bol blízky kontakt.
Po SARS nasledovala epidémia koronavírusom MERS.
O desať rokov, v období 2012 až 2015, vznikla nová epidémia – MERS (middle east respiratory syndrome). Ochorenie sa rozšírilo z Arabského polostrova a bolo zaznamenané v 27 štátoch. Postihnutých bolo asi 2 500 ľudí, ale úmrtnosť bola podstatne vyššia ako pri SARS, až 34 percent. Primárnym hostiteľom bol opäť netopier, medzihostiteľom ťavy. Inkubačná doba bola dva až pätnásť dní.
Prejavy ochorenia boli podobné?
<An> Najmä horúčka, bolesti hlavy, bolesti svalstva, produktívny kašeľ, sťažené dýchanie a zápal pľúc s následným multiorgánovým zlyhávaním.
Ako sa podarilo epidémiu zastaviť?
Prísnou karanténou.
Dnes tu opäť máme hrozbu novým koronavírusom. Čím je odlišný od prechádzajúcich?
Nový koronavírus 2019-nCoV je geneticky odlišný od koronavírusov SARS-CoV a MERS-CoV. Primárnym hostiteľom je opäť netopier a medzihostiteľmi sú zvieratá na miestnych trhoch s predajom rýb a iných zvierat, najmä hydiny. Prenos sa uskutočňuje aerosólom alebo kontaminovanými predmetmi.
Príznaky nakazenia novým koronavírusom sú podobné chrípke?
Medzi klinické príznaky patrí opäť horúčka, slabosť, suchý kašeľ, sťažené dýchanie, zápal pľúc, ale aj zlyhávanie obličiek. V prípade komplikácií sa môže končiť úmrtím.
Máme sa ho obávať?
Inkubačný čas je pravdepodobne dva až štrnásť dní. Podľa doterajších informácií sa zdá, že vírus nie je mimoriadne smrtiaci. Smrtnosť sa v tomto čase pohybuje okolo dvoch percent. Navyše, množstvo ľahších prípadov je zrejme neodhalených, čiže letalita vírusu môže byť aj nižšia. Významnú úlohu zohráva starostlivosť poskytnutá chorým už v začiatku ochorenia.
Ako prebieha liečba? Pomáhajú napríklad lieky proti chrípke?
Je pravdepodobné, že thajskí lekári dosiahli významný pokrok v liečbe. Zdá sa, že na nový typ vírusu zaberá kombinácia liekov používaných pri klasickej chrípke a liečbe HIV. Nie je to zatiaľ bežná odporúčaná liečba, tá pozostáva v tejto chvíli v symptomatickej liečbe podľa príznakov ochorenia.
Sú účinné aj antibiotiká?
Antibiotiká sa podávajú pri sekundárnych, pridružených bakteriálnych ochoreniach.
Existuje aj prevencia proti ochoreniu koronavírusom?
Významnú úlohu v prevencii ochorenia zohrávajú základné hygienické opatrenia, ako umývanie rúk mydlom, používanie jednorazových papierových vreckoviek, používanie rúška pri prejavoch respiračného ochorenia alebo pri kontakte s osobami s pozitívnou cestovateľskou anamnézou. Dôležité je zabezpečiť izoláciu chorých s klinickými príznakmi koronavírusovej infekcie.
Ako sa chrániť napríklad pred cestou do zahraničia?
V prípade vycestovania do rizikových oblastí sa odporúča očkovanie proti chrípke najmenej dva týždne pred cestou, vyhýbať sa miestnym trhom s predajom rýb a živých zvierat, dodržiavať prísnu osobnú hygienu a hygienu potravín, kontrolovať svoj zdravotný stav 14 dní od príchodu z postihnutej oblasti, sledovať príznaky ako horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť. V prípade klinických príznakov po návrate je potrebné vyhľadať lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze.