Premiér Pellegrini: S Moskvou treba hovoriť

„Nedosiahli sme to, čo sme od sankcií očakávali. Ak niečo neprináša očakávaný efekt, potom treba zvážiť efektivitu týchto opatrení," povedal pre Pravdu premiér SR Peter Pellegrini. Na otázky reagoval minulý mesiac po nakrúcaní interview v TV Pravda. (Deň predtým rokoval v Bratislave s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, s ktorým sa venoval aj téme sankcií.)

06.02.2020 14:00
debata (175)

Medzi Kyjevom a Moskvou došlo v posledných mesiacoch k viacerým ústretovým krokom. Mohla by Európska únia preto začať zvažovať prípadné zmäkčenie protiruských sankcií?

Na sklonku minulého roku EÚ jednomyseľne predĺžila platnosť sankcií na ďalší polrok, ale s pánom Michelom sme sa zhodli, že náš jednoznačný postoj či odporúčanie je, že s Ruskom treba hovoriť. Len dialóg nás môže posunúť ďalej. Ak každý zostávame na svojej strane barikády, to nás neposúva dopredu. Slovensko bude vždy dodržiavať jednotný postoj únie, na druhej strane veľmi jasne hovoríme o tom, aký je prínos protiruských sankcií. Žiadny nevidíme.

Určite bude na ďalších rokovaniach na summitoch EÚ aj otázka prípadného zmäkčenia alebo zrušenia týchto sankcií. Tak ďaleko však ešte nie sme. Treba oceniť nedávne kroky medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom intenzívnejšie diskutovať s Moskvou by mali začať najvyšší predstavitelia Európskej komisie a Európskej rady. To by nás mohlo posunúť dopredu.

Čiže protiruské sankcie strácajú svoje opodstatnenie?

Nedá sa to takto povedať, bolo by to veľmi jednoduché, jednostranné vyhlásenie. Ja skôr poviem, že neprinášajú želaný efekt. Nedosiahli sme to, čo sme od sankcií očakávali. Preto bude, samozrejme, do budúcnosti namieste hovoriť, ako ďalej so sankciami. Ak niečo neprináša očakávaný efekt, potom treba zvážiť efektivitu týchto opatrení.

Ako sa Slovensko pozeralo na sankcie pred piatimi rokmi

  • V septembri 2015 Rada vlády SR pre podporu exportu a investícií dostala na stôl informačný materiál, ktorý sa zaoberal dosahom sankcií. Jednak po ich zavedení zo strany EÚ, jednak dosahmi po odvetnom ruskom embargu na dovoz potravín. Z obsiahleho dokumentu, ktorý má denník Pravda k dispozícii, prinášame vybrané časti. Analýzu napísali experti ministerstva hospodárstva a rezortu diplomacie.
  • Ministerstvo hospodárstva počas obdobia platnosti sankcií zavedených úniou zaznamenalo od zástupcov slovenského zbrojárskeho priemyslu zvýšený nárast sťažností na poškodenie ekonomických záujmov v Rusku. Zároveň aj na nezvratné ohrozenie ich postavenia na ruskom trhu. Jedna slovenská firma vyčíslila svoje straty za rok 2014 pri kontrahovaných prípadoch na 7 miliónov eur. Skutočné straty sú však reálne vyššie a nie je možné ich presne vyčísliť.
  • Exportno – importná banka Slovenskej republiky eviduje viacero obchodných prípadov na teritóriu Ruskej federácie, ktoré sa od zavedenia sankcií nepodarilo úspešne realizovať, pričom za bankovú divíziu išlo o obchodné prípady v hodnote zhruba 25 miliónov eur a za poistnú divíziu v hodnote približne 700 miliónov eur. Uzatvorenie alebo realizácia týchto obchodných prípadov boli negatívne ovplyvnené zavedením sankcií, ich dosahom na kurz rubľa, poklesom záujmu ruských odberateľov o dodávky zo Slovenska ako člena EÚ, ale aj narušením dlhodobých obchodných vzťahov.
  • Porovnanie kompletných údajov vzájomného zahraničného obchodu za rok 2014 poukazuje na pokles exportu zo Slovenska do Ruska o 18,4 % a importu o 20,2 %. Pri strojárenských a elektrotechnických výrobkoch bol zaznamenaný prepad o 195,8 milióna eur, čo predstavuje pokles 18,2 %.
  • Záujem turistov z Ruska o Slovensko klesá. Znižovali sa tak počty ruských návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku, ako aj počty ich prenocovaní. V roku 2014 sa prejavili viaceré negatívne faktory (slabá zimná turistická sezóna, rusko-ukrajinský konflikt), ktoré prispeli k poklesu návštevníkov z Ruskej federácie. V roku 2014 prišlo na Slovensko 41 137 ruských turistov, čo bol medziročný pokles o 24,5 %. V absolútnom vyjadrení sa na Slovensku ubytovalo o 13 334 hostí z Ruska menej než v roku 2013. Počet ich prenocovaní klesol o 16,1 % na 16 6562 nocí v roku 2014.
  • Zavedenie ruského embarga v auguste 2014 spolu s postupnou devalváciou ruského rubľa negatívne ovplyvnili výšku nášho agrárneho vývozu tak za celý rok 2014, ako aj v priebehu roku 2015. Výška priamych dosahov sankcií na Slovensko sa v roku 2014 pohybovala na úrovni približne 8 miliónov eur.

Anketa so slovenskými politikmi

Denník Pravda položil rovnakú otázku dvom koaličným a dvom opozičným politikom v tomto znení:

V posledných mesiacoch došlo k určitému zlepšeniu vzťahov medzi Kyjevom a Moskvou po zvolení Volodymyra Zelenského za prezidenta Ukrajiny, vrátane vzájomne ústretových krokov spojených s konfliktom v Donbase. Myslíte si preto, že by EÚ v tomto roku mohla začať zvažovať možné zmäkčenie sankcií proti Rusku, alebo by mali zostať nezmenené?

Robert Fico (Smer):

„Sme zástancami názoru, že uplatňovanie sankcií je tou poslednou možnosťou, ktorej by mali predchádzať vzájomné vecné diskusie a rokovania. Veríme, že takýto krok Európskej únie by mohol byť signálom k možnému zrušeniu sankcií voči Ruskej federácii.“

Andrej Danko (SNS):

„Áno, samozrejme, sankcie treba zrušiť. Aj dnes vidíme, že nie sú účinné. Rusko sa stalo vďaka nim sebestačnejším. A paradoxne, po zavedení sankcií sa svetové veľmoci predbiehajú v tom, kto podpíše s Rusmi lepší kontrakt. Či sú to Nemci, Američania, alebo Francúzi. Na riešenie napätia musí slúžiť v prvom rade dialóg.“

Tomáš Valášek (Za ľudí):

„Tých sankcií je viacero, ale tie hlavné sú priamo podmienené naplnením Minských dohôd medzi Ukrajinou a Ruskom. Ich kľúčovým bodom je stiahnutie všetkých nelegálnych vojenských skupín z Donbasu a obnovenie hranice medzi Ukrajinou a Ruskom v jej pôvodnej podobe. To sa napriek pokroku, ako je napríklad výmena zajatcov, zatiaľ nepodarilo. Preto čas na zrušenie sankcií nedozrel. V tomto bode by sme nemali robiť unáhlené kompromisy. Ako pre krajinu na periférii EÚ a NATO je pre nás dôležité, aby sa hranice a zvrchovanosť v Európe dôsledne dodržiavali.“

Jaroslav Naď (OĽaNO):

„Veľmi si želáme zlepšenie vzájomných vzťahov EÚ s Ruskou federáciou (RF), a to v každej oblasti. Vítame tiež náznaky zlepšovania vzťahov medzi RF a Ukrajinou v ostatných týždňoch. Na druhej strane je však potrebné jasne pripomenúť, že sankcie EÚ voči RF boli zavedené ako reakcia na násilnú anexiu Krymu a tiež na zapojenie RF do vojenskej podpory separatistov v Donbase a v ďalších častiach juhovýchodnej Ukrajiny. EÚ priebežne a veľmi dôkladne sleduje vývoj situácie v oblasti a na základe toho pravidelne predlžuje zavedenie sankcií. Zatiaľ nedošlo k takým pozitívnym krokom, ktoré by mohli smerovať k zrušeniu sankcií. To však neznamená, že situácia sa nemôže výrazne zlepšiť v priebehu roka 2020.“

© Autorské práva vyhradené

175 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #sankcie #dialóg #Peter Pellegrini