Šéf agentúry Polis Ján Baránek vysvetlil, že kľúčové budú aj strany, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Tých je v prieskume šesť.
Ak by sa voľby konali na prelome januára a februára, zvíťazil by Smer so 17,1 percenta hlasov. Na druhé miesto poskočilo OĽaNO Igora Matoviča, čo sa v terajšej predvolebnej kampani stalo po prvý raz. S dvanástimi percentami predbehlo aj extrémistov, ĽS NS by dostala 11,1 percenta hlasov. Na štvrtom mieste sa umiestnila strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí s 10 percentami. Koalíciu Progresívne Slovensko a Spolu by volilo 9,1 percenta voličov, nasleduje hnutie Sme rodina s 6,3 percenta, KDH a SNS by získali zhodne po 5,5 percenta a poslednou parlamentnou stranou by sa stala SaS s volebným výsledkom 5,2 percenta hlasov.
Tesne pod hranicou zvoliteľnosti by sa umiestnili Most-Híd (4,8 percenta) a Dobrá voľba (4,6 percenta). Stranu bývalého sudcu Štefana Harabina Vlasť by volilo 3,9 percenta voličov a Maďarskú komunitnú spolupatričnosť 3,5 percenta opýtaných. Rovné jedno percento by získali Socialisti.sk Eduarda Chmelára. Ostatné strany by skončili na úrovni 0,1 percenta a menej.
VIDEO: Ktorej strane berie voličov OĽaNO? Koľko je ešte nerozhodnutých voličov a koho by volili? Je pokles preferencií Smeru už nezastaviteľný? Pozrite si rozhovor TV Pravda s politickým analytikom Jánom Baránkom.
Smer si drží prvenstvo, matovičovci rastú
Podľa prieskumu by sa víťazom volieb stal po piaty raz po sebe vládny Smer. Jeho preferencie sa však blížia k dolnej hranici 17 percent, čo patrí k jeho najhorším výsledkom vôbec. Šéf agentúry Polis Ján Baránek nevylučuje, že prepad môže pokračovať. „Ak sa to potvrdí ako trend, Smer môže ešte klesať. Vylúčiť sa nedá nič,“ naznačil.
Nečakané druhé miesto hnutia OĽaNO je podľa jeho názoru spôsobené viacerými faktormi. „Matovič robí dosť agresívnu, dynamickú kampaň. Druhá vec je, že veľa strán dnes rozpráva, s kým pôjdu, s kým nepôjdu, chodia si navzájom na mítingy… Matovič toto nerobí, evidentne robí kampaň rozumnejšie ako ostatné politické strany,“ myslí si politický analytik Baránek. Podľa neho zavážila aj prítomnosť kresťanských politikov na kandidátke OĽaNO. Hnutie pod svoje krídla zobralo Kresťanskú úniu, ktorá je zaujímavá pre konzervatívneho kresťanského voliča. „A to je zrejme aj odpoveď na otázku, komu Matovič berie hlasy. Jednoznačne sa to povedať nedá, no tým, že sú na kandidátke napríklad Richard Vašečka a Anna Záborská z Kresťanskej únie, tak určite nejakých voličov zobral KDH,“ komentuje Baránek.
Nevylúčil, že koalícia PS/Spolu či strana Za ľudí už narazili na strop svojho elektorátu, keďže im percentá príliš nepribúdajú. „Závisieť to bude od toho, či im tie hlasy bude brať Matovič. Ak áno, tak už dosiahli strop. Trend tomu zatiaľ napovedá, už v minulom prieskume Matovič začal rásť. Je to ale ťažko povedať, Matovič je dosť nepredvídateľný politik a uvidíme, čo ešte vymyslí a aké na to budú reakcie,“ dodal analytik.
Volebná matematika
Súčasná vládna koalícia by podľa výsledkov prieskumu vládu nezložila. Most-Híd zostáva mimo parlamentu a Smer so SNS by mali spolu iba 41 parlamentných mandátov. Široká koalícia, v ktorej by sa zoskupili opozičné strany, má šancu. OĽaNO, Za ľudí, PS/Spolu, KDH a SaS by mali dokopy 77 hlasov. Ak by tieto strany vzali „do partie“ aj hnutie Sme rodina, koalícii by do ústavnej väčšiny v parlamente chýbal jediný hlas.
Analytik Baránek pripúšťa, že mať ústavnú väčšinu môže byť pre koalíciu pozitívom. „Ale čím viac je v nej koaličných partnerov, tým je väčší potenciál problémov až rozpadu. Myslím si, že lepšie je byť bez ústavnej väčšiny, ako ju možno formálne mať, no cena za ňu môže byť privysoká,“ nazdáva sa Baránek.
Miešať karty však budú najmä strany na hranici zvoliteľnosti. Aj tento prieskum naznačuje, že takýchto subjektov je pred voľbami veľa. V rizikovom pásme sa hýbe Sme rodina, KDH, SNS, SaS, Most-Híd aj Dobrá voľba. „Môže sa stať, že strany, ktoré sú dnes v parlamente, tam nebudú, a tie, ktoré tam nie sú, sa tam môžu dostať. Keď má strana okolo piatich percent, je to lotéria, ako sa budú voliči rozhodovať – či si v poslednom okamihu nepovedia, že radšej nechcú, aby ich hlas prepadol a dajú ho niekomu, kto má istotu,“ zamýšľa sa Baránek.
Voliči vidia v Národnej rade najmä Smer a OĽaNO
Respondenti sa v prieskume vyjadrovali aj k otázke, ktoré politické strany sa podľa nich dostanú po voľbách do Národnej rady. Až 68,5 percenta opýtaných si myslí, že v parlamente bude Smer, v prípade OĽaNO sa k tejto možnosti prikláňa 53,2 percenta voličov a o ĽS NS si to myslí 51,4 percenta respondentov.
Stranu Za ľudí vidí v budúcom parlamente 49,6 opýtaných a koalíciu PS/Spolu 31,5 percenta respondentov. Pokorenie hranice zvoliteľnosti v prípade SNS a KDH očakáva okolo deväť percent opýtaných, podľa 8,2 percenta voličov sa do parlamentu dostane aj Maďarská komunitná spolupatričnosť. Najmenej voliči veria v úspech Dobrej voľby (4,9 percenta), Mosta-Híd (4,5 percenta) a Vlasti (4,3 percenta).
Baránek vysvetlil, že tieto čísla sú odhadom ľudí. „Nie je to o sympatiách. Ukazuje to momentálne nálady obyvateľstva, ako odhadujú predvolebný súboj, aké šance dajú jednotlivým stranám. Sú tam nejaké štyri strany, ktoré sú jasné. Tieto výsledky do istej miery tiež vyjadrujú neistotu so stranami, ktoré sú na úrovni zvoliteľnosti,“ uzavrel Baránek. Parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 29. februára.
Exkluzívny prieskum Polisu
Telefonický prieskum na vzorke 1109 respondentov realizovala agentúra Polis Slovakia pre denník Pravda v dňoch 23. až 30. januára 2020. Respondenti starší ako 18 rokov z celého územia Slovenska odpovedali na otázku: Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu by ste volili? Preferencie sú vyrátané zo 60-percentnej účasti, 27 percent respondentov bolo nerozhodnutých a 13 percent opýtaných by voliť určite nešlo.