Baránek: Čo bude 29. februára, to nepovie nikto

Kde nabral Igor Matovič nových voličov a môžu ešte strana Za ľudí či koalícia PS/Spolu nabrať druhý dych? Výsledky prieskumu pre Pravdu analyzoval šéf agentúry Polis Ján Baránek. Upozornil na to, že všetko ešte môžu zmeniť nerozhodnutí voliči.

06.02.2020 12:00
debata (73)

VIDEO: Ktorej strane berie voličov OĽaNO? Koľko je ešte nerozhodnutých voličov a koho by volili? Je pokles preferencií Smeru už nezastaviteľný? Pozrite si rozhovor TV Pravda s politickým analytikom Jánom Baránkom.

Video

Najväčšie prekvapenie je druhá pozícia pre Igora Matoviča. Jeho zisk 12 percent, ktorým predbehol aj stranu Mariana Kotlebu, je dosť vysoký. Komu zobral voličov?

Nedá sa to povedať z jedného prieskumu. Viem však povedať, že oslovil nerozhodnutých voličov, ktorí deklarujú, že chcú ísť voliť, ale nevedia ešte koho. Opticky to vyzerá, že berie napríklad KDH. Na kandidátke má viacerých kresťanských politikov – Záborskú, Vašečku. Logika aj čísla by navrávali, že časť kresťanských voličov dáva prednosť Matovičovi, resp. OĽaNO. Ale explicitne sa to nedá povedať, musel by som mať k dispozícii viacero prieskumov a rozanalyzovať ich. Prechod voličov nie je jednosmerný, priamočiary. Väčšina voličov, ktorí zvažujú, že nebudú voliť stranu, ktorú doteraz deklarovali, sa zaradí do skupiny nerozhodnutých voličov a až následne sa rozhodujú. Takže skupina nerozhodnutých môže byť medzistupeň pre tých, ktorí „opúšťajú“ nejaké strany a prejavia podporu inej strane. Nie je to lineárny proces, preto sa to aj veľmi ťažko definuje.

Vidíme mierny pokles pri strane Smer aj Kotlebovcoch. Môže aj tu byť zdroj podpory pre Matoviča?

Môže to platiť v prípade Kotlebu. Len treba vedieť čítať prieskumy. O hodnotách 0,9 alebo 0,5 percenta netreba ani rozprávať, zo štatistického uhla pohľadu sú irelevantné. Pokiaľ je tam prekryv štatistických chýb v porovnaní s minulým a so súčasným prieskumom, tak si môžeme povedať, že sa vlastne nič nedeje. V prípade Smeru sa však deje, tam vidíme trend. Viacero prieskumov po sebe zaznamenalo, že Smer mierne, ale klesá. No v prípade ĽS NS nemôžem hovoriť o trende, strana klesla o 0,9 percenta, a to je irelevantné. To, že Matovič prebehol Kotlebu, je optická záležitosť. Pri takých desatinách je to bezvýznamné.

zväčšiť
exkluzívny prieskum agentúry Polis pre Pravdu, graf

Za ľudí má desať, PS/Spolu 9,1 percenta. Znamená to, že tieto dve strany sú na vrchole svojich možností?

Neznamená, do volieb je ešte nejaký čas. To najrozhodujúcejšie obdobie ešte len príde. Predvolebná kampaň vyvrcholí televíznymi debatami, čo my, logicky, nemôžeme zachytiť. Zachytávame len stav pred. Oscilácia preferencií Za ľudí aj PS/Spolu znamená len toľko, že prieskumy nie sú na sto percent presné. Treba si však uvedomiť, že ide o nové strany, ktoré nemajú zastabilizovaný elektorát. PS/Spolu sa snaží oslovovať najmä mladých ľudí, ktorých je veľa, ale sú nespoľahliví voliči. Môže sa stať, že ak sa im podarí zmobilizovať mladých ľudí, pokojne môžu z deviatich percent vystreliť na 13, 14 percent. Ale môže sa stať, že nepôjdu voliť, a bude to osem, deväť percent. Bavíme sa o dynamických procesoch, ktoré sú zo svojej podstaty neprognózovateľné. Čo bude 29. februára, to zodpovedne nepovie nikto. Dokonca aj keď vidíme trendy, aj tie nám len dávajú s istou pravdepodobnosťou výsledok, ale nedávajú nám žiadnu istotu.

SNS, SaS a KDH sú nad hranicou zvoliteľnosti. Môže dôjsť k radikálnej zmene, teda nárastu preferencií?

Môže. To rozhodujúce obdobie je pred nami a pre časť voličov to môže byť mobilizujúce. Nejdem radiť politikom, ale ide o to, či sa im podarí zmobilizovať voličov.

Dobrá voľba a Most-Híd sú tesne pod piatimi percentami. Rastú, ale veľmi pomaly.

Most-Híd raz má nad, raz pod päť percent. Tam sa úplne jasne prejavuje, že tu sú dve maďarské strany. Predpokladám, že odchodom Lucie Žitňanskej odišlo z Mosta-Híd dosť slovenských voličov. Takže tieto dve strany akoby sa delili o maďarského voliča. V zásade aj pri Dobrej voľbe, aj pri Moste-Híd platí to, čo som povedal pri stranách tesne nad päť percent. Ak sa im podarí zmobilizovať voličov, môžu byť úspešní. Ale z týchto piatich, šiestich strán sa tam určite nedostanú všetky. Bude to o tom, ktorý líder záver kampane zvládne najlepšie.

Podľa prieskumu by mala volebná účasť dosiahnuť 60 percent. To je dosť vysoké číslo.

V porovnaní s tým, čo udávajú iné agentúry, je to omnoho nižšie číslo. Myslím si, že tá 60-percentná účasť môže byť reálna. Presne sa to nedá odhadnúť, je tam veľká skupina nerozhodnutých.

Tých je 27 percent.

Z nich sa ešte veľa ľudí môže rozhodnúť, že pôjde voliť. Ale aj z tých rozhodnutých sa zase môže časť ľudí rozhodnúť, že nakoniec voliť nepôjdu. Jedna vec je sedieť doma a do telefónu povedať, že pôjdem voliť, a druhá vec je to urobiť. Keď to dáme na misky váh, myslím si, že sa to nejako vynuluje a účasť môže byť okolo 60 percent, čo nie je ani vysoká, ale ani nízka účasť, je to taká možná realita. Ale jeden faktor tam zohráva úlohu. Ľudia hľadajú, koho voliť. Pokiaľ nerozhodnutí nikoho nenájdu a rezignujú na voľby, tak účasť môže byť aj nižšia.

Čiže strany, ktoré chcú dobrý výsledok, by sa mali zamerať na nerozhodnutých voličov?

Ľahko sa to povie… Béla Bugár alebo Tomáš Drucker či Alojz Hlina nevedia, ktorý volič je nerozhodnutý. Idú na míting, do televízie a hovoria k miliónu ľuďom, ktorí sú rozhodnutí, nerozhodnutí, nevoliči. Takéto tzv. cielenie na konkrétnu skupinu voličov marketingovo dobre vyzerá, pekne sa o tom rozpráva, lenže realita, ako to urobiť, je ťažšia. Témy, ktoré politici komunikujú, musia byť také, aby neodplašili stabilných voličov, napríklad v prípade strán ako Most-Híd, KDH, ale aby aj pritiahli nerozhodnutých. Na to sú analytické prieskumy, dá sa to vypátrať. Predpokladám, že strany ich majú k dispozícii, majú marketérov, ktorí musia témy nastaviť tak, aby to fungovalo, aby stabilní zostali a nerozhodnutých pritiahli. Ale dá sa vyšpecifikovať, že nerozhodnutí sú skôr mladí voliči a v prípade konzervatívnych strán sa môže stať, že až antagonisticky proti sebe postavia nejaké témy, ktoré vyhovujú starším ľuďom, ale pre mladých sú neprijateľné.

73 debata chyba
Viac na túto tému: #parlamentné voľby 2020 #predvolebný prieskum Pravdy