Kto má najvyšší koaličný potenciál?

, 10.02.2020 12:00

Vylučovanie povolebnej spolupráce s vybranými stranami je jednou z hlavných tém tohtoročnej kampane pred parlamentnými voľbami.

VIDEO: Analytik Ján Baránek vysvetľuje, čo je to koaličný potenciál, kto prekvapil a kto nie, kto má najväčšiu a kto najmenšiu šancu vstúpiť do povolebnej koalície

Odzrkadľuje sa to nielen vo volebných preferenciách, ale aj v koaličnom potenciáli. Jednoznačne najnižšiu kapacitu vytvárať spojenectvá z inými stranami majú extrémisti, dištancujú sa od nich prakticky všetky relevantné politické sily. Naopak, najlepšie obstáli obyčajní. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry Polis Slovakia pre denník Pravda, v ktorom sa OĽaNO vôbec po prvý raz ocitla na celkovom druhom mieste.

Každý štvrtý opýtaný si myslí, že najnižší koaličný potenciál má dlhodobo politicky ostrakizovaná ĽS NS, ktorá v prieskume potenciálu získala 9,3 percenta. Pri strane, s ktorou odmietajú spoluprácu takmer všetky strany so šancou na miesto v parlamente, to nie je žiadnym prekvapením. No takmer každý tretí považuje hnutie OĽaNO na čele s Igorom Matovičom za subjekt s najväčším koaličným potenciálom, čo môže byť pre mnohých nečakané. Veď nielen politickí rivali zvyknú šéfa obyčajných označovať za deštrukčný typ politika, ale aj jeho vlastní, keďže tento poslanecký klub patrí tradične k najmenej stabilným. Napriek tomu takmer každý tretí dáva Matovičovi šancu na miesto v budúcej koalícii. Obyčajných na prvé miesto rebríčka vynieslo 31,5 percenta hlasov.

Pri zisťovaní preferencií si respondenti pri odpovedi na otázku, ktorú stranu by volili, mohli zvoliť iba jednu možnosť. Pri odpovediach, ktoré strany majú najväčší politický potenciál a ktoré strany majú najmenší koaličný potenciál, mohli uviesť viacero možností. „Koaličný potenciál vybranej strany vyjadruje schopnosť a ochotu ostatných s touto stranou spolupracovať. Najvyšší znamená, že strana je ako možný koaličný partner prijateľná pre najväčší počet voličov, naopak, najnižší ukazuje, že voliči vnímajú izolovanosť tejto strany,“ vysvetľuje politický analytik a riaditeľ agentúry Polis Ján Baránek.

Pripomína, že čím vyšší koaličný potenciál, tým je strana v očiach voličov prijateľnejšia pre vyšší počet ďalších strán a ľudia očakávajú, že budú akceptovaní za koaličného partnera. Približne s rovnakým výsledkom skončila trojica PS/Spolu (26,5 percenta), Za ľudí (25,4) a SaS (25,8), ktoré podpísali dohodu o predvolebnej a povolebnej spolupráci. Koalíciu PS/Spolu by pritom volilo 9,1, Za ľudí 10 a SaS 5,2 percenta opýtaných. Matovičovci, ktorí tento pakt o neútočení odmietli ako zbytočný, túto trojicu vo volebnom potenciáli preskočilo takmer o šesť percent. Volebný hlas by pritom dostali od 12 percent respondentov.

KDH by podľa prieskumu volilo 5,5 percenta respondentov, podobne ako SaS, no jeho volebný potenciál je len 10,4 percenta. KDH s podobne vysokou voličskou podporou ako SaS v tomto ohľade dopadlo oveľa horšie. "Úlohu v tom hrá aj ideológia. Ten kto volí Progresívne Slovensko asi nemá KDH zafixované ako koaličného partnera napriek ich dohode. KDH je stále vnímaná ako kresťanská strana, čo voličom ďalších strán nie je blízke,” vyhodnocuje Baránek.

Ukazuje sa to aj na príklade Kotlebovcov – ĽS NS, ktorá v meraní najvyššieho koaličného potenciálu dosahuje podobné hodnoty ako Sme rodina, KDH či SNS oscilujúce okolo desiatich percent. Pritom tieto strany v prípadne možnej povolebnej spolupráce nie sú tak veľmi odmietané. Na druhej strane ĽS NS pri meraní najnižšieho koaličného potenciálu dosahuje najvyššie hodnoty – až 25,6 percenta respondentov si myslí, že má najnižší volebný potenciál. Baránek preto upozorňuje, že deklarovaný odhad koaličného potenciálu môže byť skreslený.

"Vplyv na tieto odpovede má aj príslušnosť voliča k preferovanej strane, pretože kvôli lojálnosti k nej môže pri svojej strane zveličiť,” hovorí. Rovnako istú úlohu zohráva aj fakt, či voliči vôbec veria, že sa konkrétna strana dostane do parlamentu.

Analytik výsledky dopytovaných odhadov najvyššieho a najnižšieho koaličného potenciálu preto prirovnáva ku skúmaniu dôveryhodnosti politikov. Tam sa totiž pravidelne niektorí umiestňujú zároveň medzi najdôveryhodnejšími aj najnedôveryhod­nejšími.

„Podobne ako bol Fico dlho najobľúbenejším politikom a zároveň najneobľúbenejším, aj Smer je dlhodobo vnímaný antagonisticky. Stále značný počet voličov mu dáva vysoký koaličný potenciál, ale vysoký počet ľudí ho, naopak, radí po ĽS NS na miesto s najnižším koaličným potenciálom,“ vysvetľuje analytik. Smer, ktorý vedie vo volebných preferenciách, hlas by mu dalo 17,1 percenta opýtaných, je v druhý v tabuľke najvyšších preferencií – získal 29,7 percenta, ale je aj tretí v rebríčku strán s najmenším koaličným potenciálom s 20,2 percenta.

Ľudia tak odhadujú nielen schopnosť, ale zároveň aj pravdepodobnosť koaličnej spolupráce, rovnako ako vlastné preferencie a antipatie. „Aby sme vedeli z týchto výsledkov vyčítať ešte viac, museli by sme sa ešte opýtať, čo tých ľudí motivuje a tiež demotivuje pri ich odpovediach na koaličný potenciál. Tá motivácia môže byť naozaj rôzna,“ dodáva Baránek.

Exkluzívny prieskum Polisu

Telefonický prieskum na vzorke 1 109 respondentov realizovala agentúra Polis Slovakia pre denník Pravda v dňoch 23. až 30. januára 2020. Respondenti starší ako 18 rokov z celého územia Slovenska odpovedali na otázku: Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu by ste volili? Preferencie sú vyrátané zo 60-percentnej účasti, 27 percent respondentov bolo nerozhodnutých a 13 percent opýtaných by voliť určite nešlo.

#predvolebný prieskum Pravdy #parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku